Chránená dielňa môže mať rôznu podobu, u nás je to miestnosť s množstvom kamier a počítačov, cez ktoré pracovníci dvadsaťštyri hodín denne monitorujú prenos z bezpečnostných kamier rozmiestnených v meste. V súčasnosti je ich v teréne celkovo osemnásť.
Pracovníci z nich nemôžu spustiť oči počas celého dňa. Čo keby sa práve v tej chvíli na jednej z kamier niečo objavilo? „Je toho množstvo, najčastejšie šoféri, ktorí vojdú do zákazu alebo popíjajúca mládež,“ hovorí Milan z chránenej dielne. Práca sa mu páči, dá sa podľa neho zvládať, aj keď päť hodín pozerania na monitor nie je vždy jednoduchých. Približne pol roka sa na túto prácu pripravoval. V minulosti si robil kurz SBS, lenže firma skrachovala skôr, než nastúpil.
Milan má ochrnutú ľavú polovicu tela, ale dnes celkom dobre chodí. Keď v dvadsiatich ôsmich ochrnul, lekári mu avizovali, že chodiť už nebude. Čo sa mu stalo? „Bol som blázon, myslel som si, že ako mladý všetko zvládnem, a tak som mal dve práce, aj cez deň, aj v noci. Tri mesiace som vydržal, a potom som jedno ráno vypil kávu, sadol do auta a už som sa nepohol,“ rozpráva. Vie, že mladý človek robí chyby, len poučenie niekedy prichádza prineskoro. Je rád, že dostal aspoň túto pracovnú príležitosť.
Podobne to vidí aj Michal, ktorý prekonal detskú obrnu. Odvtedy má problém s pohybom. Je vyštudovaný pedagóg, ale prácu sa mu nepodarilo nájsť. „Ako zdravotne postihnutý nemám veľa možností na trhu práce, takže chránenú dielňu vo všeobecnosti beriem ako poslednú možnosť zamestnať sa,“ hovorí. Prácu vníma ako zvládnuteľnú. „Nie je to náročné, je to práca s počítačom,“ vysvetľuje. Po skončení projektu by sa rád zamestnal v školstve, ak by taká príležitosť bola.
Pozitívne svoju prácu hodnotí aj Petra, ktorá väčšinu života pracovala v štátnej a verejnej správe. Pred chránenou dielňou si rok nevedela nájsť prácu, takže rada využila ponúkanú príležitosť. „S prácou som veľmi spokojná, myslím, že sú pre nás vytvorené veľmi dobré podmienky,“ tvrdí. Je rada, že na Slovensku vznikajú takéto chránené dielne, lebo ako hovorí, aj zdravý človek má problém nájsť si miesto na trhu práce. „Čo potom zdravotne postihnutý?“ kladie si otázku. Práca ju baví a spolupráca s kolegami policajtmi je podľa nej dobrá. Jej úlohou je podobne monitorovať kamery v meste a podávať hlásenia, na základe ktorých potom stála služba vysiela hliadky do ulíc.
S fungovaním chránenej dielne je spokojný aj náčelník mestskej polície Juraj Chabada: „Za päť mesiacov odhalili pracovníci cez kamerový systém desiatky priestupkov a niekoľko závažných právnych deliktov,“ hovorí a ďalej vysvetľuje: „Chránená dielňa nám poskytla nových vyškolených ľudí, ktorí sa úzko špecializujú na kamerový systém.“ Mesto vďaka projektu ušetrí, 70 % nákladov na mzdy zamestnancov hradí štát a profesionálni policajti môžu byť vysielaní do ulíc, kým o monitorovanie je postarané. „Sleduje to náš cieľ mať čo najviac policajtov v uliciach,“ dodáva náčelník.
