Vplyv človeka na životné prostredie
Ekostopa – slovo, ktorého význam mnohí z nás nepoznajú. Priznám sa, že donedávna som k nim patril aj ja. Keď som si prvýkrát počítal svoju ekologickú stopu, bol som plný očakávania, čo nové sa o sebe dozviem. Pri výsledku 3,2 som ostal naozaj prekvapený. Zistil som, že keby každý človek na Zemi žil ako ja, potrebovali by sme 1,8 planéty. Ekostopa nám totiž vyjadruje, koľko plochy je potrebnej na získavanie všetkých zdrojov, ktoré využívame, vrátane plochy, kde môžu byť zlikvidované odpady nami vyprodukované. Každopádne 1,8 planéty? To som nečakal. Veď nie som vlastníkom motorového vozidla a nevyužívam ani možnosti dopravy v podobe vlaku alebo autobusu.
Ako sa ekologická stopa počíta?
Existujú dva základné spôsoby výpočtu ekologickej stopy. Jeden skúma zdroje odobrané z prírody (napríklad drevo alebo obilie), z ktorých sa vyrábajú predmety spotreby (jedlo, oblečenie, atď.), druhý je zameraný na jednotlivé kategórie spotreby vo forme hotových výrobkov. Oba majú samozrejme rovnaký cieľ – previesť ľudskú spotrebu na veľkosť používanej plochy. Záleží na tom, čo a na akej úrovni sa počíta. Spôsoby sú trochu odlišné preto, že na rôznych úrovniach (regionálnych, národných, globálnych) sú dostupné inak podrobné dáta. Pri výpočte ekostopy celej Zeme, je najvhodnejšie použiť metódu zameranú na zdroje, pri odhade stopy jedinca je vhodnejšie sa zamerať na jeho spotrebu, z ktorej sa ďalej odvodzuje množstvo zdrojov, ktoré boli použité na ich zabezpečenie – teda začať z druhej strany. Na nasledujúcej stránke si môžete vypočítať svoju ekologickú stopu a zistiť o sebe viac. http://www.hraozemi.cz/ekostopa.html
Zem = smetisko ľudstva
Problém bude niekde inde. Myslím, že nielen ja, ale aj veľa ďalších ľudí robí chyby v stravovaní a triedení odpadu. Čo sa týka odp adu, tak niektorí nie sú schopní ani len zahodiť obal z potravín do koša, nie to ešte vytriediť do správneho kontajnera. Bežne sa mi stáva, že na obyčajnej prechádzke Zvolenom vidím v tráve pohodené odpadky všetkého druhu. Je naozaj taký problém zahodiť plastovú fľašu alebo obal od čokolády do koša? Často si položím otázku, prečo sú ľudia takí neochotní chrániť životné prostredie.
Konzumná spoločnosť
Ďalším problémom je nadmerná konzumácia mäsa a úplne nelogické kupovanie balenej vody a sladených nápojov. Nielen že to zvyšuje produkciu plastových fliaš, ale aj pre zdravie ľudí to nie je práve najlepšia voľba na konzumáciu. Som rád, že už niekoľko rokov nekupujem žiadne výrobky v plastových fľašiach, veď nakoniec na Slovensku máme jednu z najlepších vôd na svete. Myslím, že aj zníženie konzumácie mäsa je ďalší dobrý krok k tomu, ako znížiť vlastnú ekologickú stopu. Počas jej počítania som sa zamyslel aj nad triedením odpadu. Nestačí triediť len nebezpečný odpad, ako sú batérie, obaly od dezodorantu a podobne. Myslím, že v mojom prípade by bolo najlepšie zmeniť prístup v stravovaní a v podrobnejšom triedení odpadu. Priemerná ekologická stopa Slováka je 4 (zdroj: http://www.ekostopa.sk/co-je-ekologicka-stopa ), čo znamená, že ja s mojou ekostopou 3,2 nie som na tom až tak zle, ale vždy je čo zlepšovať...
Aj maličkosti rozhodujú
Pred rokom sa mi stala taká nepríjemná vec – zaseknutý zips na koženej bunde. Určite sa s tým mnohí z vás už stretli. Zips nejde nijakým spôsobom posunúť dole ani hore, a sme si istí, že musíme obľúbenú vec zahodiť a zaobstarať si nový odev. A pritom existuje omnoho lepšia možnosť – využiť služby v opravovni odevu priamo v centre Zvolena. Na počkanie vám opravia poškodené oblečenie za neporovnateľne lepšiu cenu ako tú, ktorú by ste utratili na nový výrobok, nehovoriac o tom, že ste vlastným rozhodnutím prispeli k zníženiu záťaže životného prostredia.
Aj pri bežnom nakupovaní potravín určite prispejeme k šetrnosti prostredia, ak si donesieme vlastnú tašku, ktorú môžeme používať opakovane a nie zakaždým kupovať novú, čím prispievame k zvýšenej produkcii igelitu.
Každý z nás môže prispieť k zlepšeniu súčasného sveta. A to hneď teraz v tento deň. Predsa len naša planéta sa bez problémov zaobíde bez ľudí, ale ľudia sa nikdy nezaobídu bez nej.
Autor je študent Fakulty ekológie a environmentalistiky TU vo Zvolene.
Autor: Maroš Lupták
