Čo sa všetko v klube udialo, aký je aktuálne vzťah s hráčmi, s mládežou, s rodičmi detí, s mestom Zvolen? Dozviete sa v rozhovore s členom predstavenstva klubu HKM, a. s., Ľubomírom Škrečkom a športovým riaditeľom občianskeho združenia HKM Zvolen – mládež OZ Viktorom Kubenkom.
Aktuálne ste v tabuľke šiesty. Ako to hodnotíte?
Škrečko: Chceli sme byť vyššie, ale keďže sme mali rozbitú, nezosúladenú zostavu, museli sme v priebehu sezóny meniť hráčov. Nechýba nám veľa, mohli by sme byť aj na štvrtej priečke, ale ešte to chvíľu potrvá.
Rozviazali ste zmluvy s hráčmi: v septembri s Jurajom Juríkom a obrancami Michalom Juraškom a Denisom Rehákom, v októbri zase s útočníkmi Řezačom (26) a Kňazevom a Lotyšom Renarsom Demitersom. Čo sa u vás dialo?
Škrečko: Pred sezónou sme sa dohodli, že tréner si bude zostavovať družstvo, aby sme predišli sporom, či hráč, ktorého v minulosti vyberal generálny manažér, je alebo nie je pre trénera dobrý. Preto sme poverili trénera A mužstva, aby si zostavil svoje mužstvo, ten si ho i zostavil, a keď nespĺňalo jeho očakávania a nedosahovalo želané výsledky, tak začal hráčov, s ktorými nebol spokojný, prepúšťať. Nakoniec odišiel aj samotný tréner A mužstva.
Koľko času potrebuje hráč, aby sa „oťukal“ a aby ste ho mohli ohodnotiť v tíme?
Škrečko: Každý tréner si vyberá čo najlepšíchhráčov, ktorí by mu v sezóne mali vyhovovať. Ako dlho trvá, kým sa hráč „oťuká“? Hráč prichádza do tímu vo viere, že bude najlepší. Čo sa udialo? Možnože tu chýbala koncepcia spred dvoch rokov, ako dopĺňať mužstvo. Mužstvo sa nedá každý rok dopĺňať o pätnásť hráčov, má byť kostra a každý rok sa má doplniť len niekoľko nových hráčov.
Je už situácia v A mužstve stabilizovaná?
Škrečko: Podľa môjho názoru bude situácia stabilizovaná vtedy, keď bude Zvolen majster. (smiech) Jednoducho, situácia môže byť stabilizovaná, ale vždy je čo vylepšiť, vždy máme byť s čím nespokojní.
Z vonkajšieho pohľadu vrcholná éra hokeja z hľadiska diváckej atraktívnosti skončila. Čím to je, že záujem o hokej vo Zvolene klesá?
Škrečko: Týmto sa zaoberáme už šesť rokov a nevieme pochopiť, prečo to tak je. Diváci tvrdia, že hráči nie sú kvalitné pripravení. Iní tvrdia, že existuje stávkovanie a hráči so stávkovými kanceláriami spolupracujú a nehrajú tak, ako by mali.
Kubenko: Doplním to, že divák má množstvo možností sledovať hokej z pohodlia domova online. Napriek tomu čakáme a dúfame, že diváci prídu svoj tím povzbudiť, zakričať si, azda aj zanadávať, aby hokej mal „grády“.
Škrečko: Navyše, diváci vo Zvolene očakávajú, že HKM bude každý rok majster. Lenže v minulosti sme si zanedbali mládež, nedokázali sme dopĺňať mužstvo dobrými domácimi hráčmi a museli sme ho dopĺňať nákupom drahých hráčov zvonka, čo nás stálo nemalé financie. Peňazí je menej aj preto, lebo chýbajú sponzori. To je väzba. Sponzor nepríde, lebo sa hrá zlý hokej. Zlý hokej sa hrá aj preto, lebo chýba podpora divákov. Samotný hráč povie, že sa mu najlepšie hrá, keď je tam aspoň 2 000 divákov. Keď je tam 700 divákov, hráč sa akoby nevie odlepiť. No a napokon je to tým, že tréner Turek hral hokej útočný, ktorý je divácky atraktívny, kým súčasný tréner (Milan Staš – pozn. redakcie) robí hokej z obrany do útoku, čo je atraktívne menej.
Záujem o hokej klesá aj u mládeže?
Kubenko: Pár rokov sa na mládež zabúdalo, snažíme sa to určitými krokmi oživiť, venujeme sa tým najmenším. Je pravda, že hokej si vyžaduje nemalú finančnú, ale aj časovú investíciu od rodičov. Klub sa snaží aj za pomoci mesta Zvolen, sponzorov a iných zdrojov prispievať na zakúpenie výstroje, nie je to lacná záležitosť pre rodiča (len jednoduchý komplet bez korčúľ stojí cca. 2 500 eur). Na zápasy sa chodí aj skoro ráno a na celý víkend – to je pre rodiča tiež veľká záťaž. Momentálne si naše občianske združenie, ktoré združuje hokejovú mládež, dalo iný cieľ než byť na prvých priečkach v tabuľke, ale i športovo a morálne vychovávať hráčov, ktorí sa neskôr uplatnia na domácom ľade v A mužstve.
Koľko je to u nás na jedného hráča?
Kubenko: Na chod hokejovej mládeže potrebuje naše združenie zabezpečiť na sezónu na všetky mládežnícke kategórie cca. 250 000 eur, od Slovenského zväzu ľadového hokeja sme dostali 23 000 eur v sezóne 15/16, od mesta Zvolen 70 000 eur, od rodičov členské poplatky a nemalú pomoc od sponzorov. V neposlednom rade nám dosť pomáha aj náš materský klub HKM, a. s., ktorý i za pomoci mesta financuje prevádzku zimného štadióna, lebo len obuť a obliecť dieťa nestačí, treba mu zabezpečiť aj kvalitný ľad a hygienickú šatňu.
Hokej je dlhodobo kritizovaný kvôli dotáciám od mesta, ktorých dostáva zo všetkých klubov najviac. 330 000 eur na prevádzku zimného štadióna a 70 000 eur na mládež sa bežnému občanovi javí ako obrovské číslo, pre vás je to dosť?
Škrečko: Suma 330 000 je postačujúca akurát k tomu, aby ľudia mali o čom rozprávať. Nie je postačujúca na to, aby sa štadión technicky a dizajnovo vylepšoval, aby sa zateplil, aby nezatekal a stal sa ekonomicky hospodárnou budovou. Navyše, rekonštrukcia chladenia, ktorá prebehla pred piatimi rokmi, mohla byť urobená lepšie, pri momentálnych analýzach nám nieže ušetrila, ale zdvihla náklady na chladenie ľadu.
Nezvažovali ste teda niekedy štadión zobrať do svojich rúk alebo postaviť vlastný?
Škrečko: Uvažovali sme o vrátení tohto štadióna mestu. V tej chvíli mesto a poslanci pochopia, koľko finančných prostriedkov treba vynaložiť, aby sa brány štadióna mohli otvoriť, ako sa otvárajú teraz.
Dalo by sa namietať, že iné kluby si priestor na svoju činnosť hradia sami a dotácie nedostávajú v desiatkach tisíc, ale len v tisíckach.
Kubenko: Treba si uvedomiť, aké ligy a akú úroveň hokeja HKM, a. s a OZ hrá. Všetky naše kategórie hrajú najvyššiu ligu, všetky kategórie sú na najvyšších miestach v tabuľke, máme kvalifikovaných trénerov prevažne triedy A. Poviem to drzo, ale nikto iný nereprezentuje Zvolen v športovej oblasti tak ako HKM. Treba aj dodať, že ak hráme najvyššiu ligu, cestujeme na zápas napr. do Spišskej Novej Vsi. Ak hrám tretiu ligu, hrám väčšinou v okolí. Čiže náklady na dopravu, stravu, príp. ubytovanie sú u nás vyššie ako u i iných regionálnych športov, nemôžeme si dovoliť pri 16-hodinovom výjazde hráča na zápas pustiť len s bagetou a termoskou čaju.
Posledná otázka: dnes o šiestej (v piatok 20. 1. – pozn. redakcie) hráte so Žilinou na domácom ľade, teraz je poludnie. Ako prežívajú dnešný deň hráči?
Kubenko: Program profesionálneho hráča je osem mesiacov každý deň takmer rovnaký. Od pol desiatej do 10.30 až 11.30 tréning, potom je obed, v deň zápasu spoločný, potom je oddych, aby svalová aj nervová sústava bola oddýchnutá. V prípade, že v daný deň nie je zápas, tréner dáva poobede drobné tréningy a naordinuje veľa oddychu, aby bol čas na zotavenie sa.
Autor: ej
