DETVA. Historická budova starej radnice v Detve sa prednedávnom ponorila na dve hodiny do histórie. Prednáška Jána Beljaka o najnovších archeologických objavoch na Pustom hrade prítomných skutočne zaujala. Nasledujúca prednáška o objavení pravekej osady v Detve ich už vtiahla do diania.
Archeologička Noémi Beljak Pažinová z Katedry archeológie Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre v nej predstavila archeologické nálezy v časti Lúčna štvrť. Tie ukazujú na prítomnosť pravekej osady.
Už nielen Kalamárka, ale aj osada takmer v strede Detvy. Detvania, ktorí prišli na prednášku pochopili, že sa práve začína pokračovanie vzrušujúcej detektívky odhaľovania podpolianskej histórie.
Osady okolo hradiska
Archeologička predpokladá, že v prípade Podpoľania ide o nie veľmi preskúmané územie. „Určite. Ide o oblasť s veľkým potenciálom a bohatstvom, ktoré bolo využívané od praveku. Ukazujú to aj nové pozitívne archeologické výskumy, ktoré sa v oblasti robia,“ vysvetlila Noémi Beljak Pažinová. Podľa nej osada a hradisko na Kalamárke pochádzajú z rovnakého obdobia.
Každé hradisko potrebuje zázemie v podobe osád. „Koľko ich mohlo byť? To je hypotetická otázka. Určite tvorilo súčasť zázemia hradiska viacero osád,“ doplnila.
Hovoriť o podrobnostiach života týchto prvých obyvateľov na území Detvy je čistá špekulácia. „Ja som našla tri--štyri kolové jamy a deštrukciu zrejme chlebovej pece,“ zhrnula svoje objavy Beljaková.
„Hradisko muselo mať viac osád, ktoré ho zásobovali,“ doplnil detviansky rodák a archeológ Roman Hrončiak a dodal: „Už sám Medvecký spomína praveké nálezy pri Melichovej skale, takže tam by mohla byť ďalšia osada.“
Hrončiak sa v Detve zúčastnil archeologického výskumu ako spolupracovník Stredoslovenského múzea. Našli štyri rôzne praveké jamy. Podľa črepov sú z rovnakého obdobia, čiže ide s určitosťou o osadu. Pracovali na stavebnej parcele neďaleko tej, ktorú preskúmala Beljaková.
Praveké črepy
Na mieste sa nezachovala celá hĺbka objektov, pretože územie je erodované. Časť svahu sa pravdepodobne zosunula a zachované objekty sú preto plytké.
Na svahu boli v minulosti lúky, neskôr pole, a nakoniec stavebné pozemky.
Už keď sa začala oblasť pripravovať na individuálnu bytovú výstavbu, zem vydala prvé tajomstvá. Tie dávali tušiť, že noví majitelia pozemkov, nebudú na mieste prvými obyvateľmi. Predbehli ich neznámi pravekí ľudia.
„Keď sa v roku 2013 urobili výkopy pre kanalizáciu a elektrické vedenie, objavili sa prvé praveké črepy. Na základe toho prikázal pamiatkový úrad archeologický výskum na každej stavebnej parcele,“ vrátil sa Hrončiak na začiatok objavov z Lúčnej štvrte.
Každý majiteľ si môže pre výskum sám zabezpečiť archeológov, preto jednu parcelu skúmajú napríklad archeológovia z univerzity v Nitre a ďalšiu zasa ich kolegovia z múzea.
Chýba veľa kamienkov
Archeologický výskum na Kalamárke, ktorý robil v osemdesiatych rokoch minulého storočia Peter Šalkovský, bol v podstate posledným systematickým výskumom v Podpoľaní. Výskum potvrdil osídlenie lokality od neskorej doby bronzovej cez dobu halštatskú, laténsku, rímsku, obdobie sťahovania národov až po včasný stredovek. Samozrejme, s prestávkami.
Aj Šalkovský si po skončení výskumu bol vedomý, že je jeho výskum v podstate iba začiatok cesty: „V tejto mozaike nám chýba veľa kamienkov a jej celkový obraz zostane asi navždy zahmlený. Ľudská fantázia však dokáže jednotlivé fakty a náznakové interpretácie rozvinúť a prepojiť do oveľa farbistejšieho obrazu, ktorý ale zostáva iba v pozícii „možno, pravdepodobne, azda, tak alebo aj úplne inak“.
Až ďalšie usilovné vedecké bádanie a šťastné nálezy ho môžu spresniť, doplniť, potvrdiť alebo aj sčasti vyvrátiť.“
Lúčna štvrť mu dala za pravdu.
