Vyzerá to, že mestský úrad je pri väčšine dôležitých okamihov v živote ľudí od narodenia až po oslavu
Mariana Klavcová (zdroj: Eva Ježovičová)deväťdesiatky. Ktorý z momentov býva pre ľudí najemotívnejší?
Keď si v duchu premietnem jednotlivé typy obradov, tak v každom z nich je pekná emócia, ale predsa len si myslím, že tá najväčšia býva pri sobášoch.
Začneme asi uvítaniami novorodencov. Záleží maminkám na tom, aby ich mesto privítalo?
Narodenie bábätka je pre rodičov ten najkrajší dar a nás veľmi teší, že rodičia sa o svoju radosť prídu s nami podeliť. Je pre nás potešením a veľkou cťou privítať ich detičky ako nových občanov mesta Zvolen. O tento typ obradu je stále veľký záujem, takže moja odpoveď je, áno, maminkám záleží, aby ich dieťatko bolo prijaté aj takýmto spôsobom do veľkej rodiny Zvolenčanov.
Ako tento rituál prebieha a ako často uvítanie organizujete?
Pozývam všetky deti s trvalým pobytom v meste Zvolen, vo veku približne pol roka. Väčšinou pripravujem túto slávnosť aspoň raz za týždeň v sobotu pre približne 8 detí, s výnimkou letných mesiacov júl a august. Slávnosť prebieha v historických priestoroch Rytierskej siene na Zvolenskom zámku. Každé dieťatko dostáva od mesta Zvolen drevenú hračku (napr. dreveného koníka) a pamätný list.Vzťah mesta Zvolen k dieťaťu podčiarkuje aj účasť zástupcu mesta Zvolen a kultúrny program v podaní účinkujúcich. V roku 2016 sme sa na tomto milom obrade stretli 32-krát a uvítali sme 249 detí.
Stalo sa niekedy, že sa žene narodilo viac detí naraz a museli ste to nejako riešiť?
Viackrát boli na uvítaní rodičia s dvojičkami, čo nebol problém. Otecko držal jedno dieťatko a mamička druhé.
A sobáše? Koľko ste ich v roku 2016 mali?
Spolu sme ich mali presne 140.
Predpokladám, že väčšina sobášov prebieha na Zvolenskom zámku alebo na radnici. Alebo si spomínate aj na nejaký neobvyklý sobáš, či už miestom, alebo spôsobom?
Predpokladáte správne. 97 sobášov bolo na Zvolenskom zámku, 39 na Starej radnici a 4 boli na inom mieste v rámci Zvolena. Spomínam si napríklad na sobáš v areáli športcentra Ekoma v Sekierskej doline. Počasie tejto svadbe prialo, a tak všetko prebehlo hladko a na čerstvom vzduchu.
Nedávno bola na zámku svadba špecifická oblečením snúbencov a hostí – taká „rokerská svadba“.
Zahraničné sobáše. Pribúda ich?
Zahraničné sobáše majú trošku stúpajúcu tendenciu, spolu ich bolo za minulý rok 11. Väčšinou sa tlmočí do angličtiny, ale tento rok sme si vypočuli aj nemčinu či rumunčinu.
Pri sobášoch mi nedá neopýtať sa, či sa vám stalo, že si to na poslednú chvíľu jeden z páru rozmyslel?
Robím túto prácu 13 rokov, ale našťastie sa nám to ešte nestalo. Nájdu sa sem tam snúbenci, ktorí pred tým, ako vyslovia to krásne áno, urobia väčšiu dramatickú pauzu a pripravia nám chvíľku napätia.
A námietky svedkov a hostí? Stalo sa aj také?
Tak na také čosi si nespomínam. Stalo sa nám jedine, že niektorý zo svedkov nemal občiansky preukaz či pas, a tak sa narýchlo hľadal iný svedok. Zákon sa musí dodržiavať a na to dohliadajú kolegyne matrikárky, bez ktorých by veru nebol možný ani jeden sobáš.
Organizujete aj výročia svadieb. Ako také niečo vlastne prebieha?
Zlaté alebo diamantové svadby organizujeme len na želanie občanov, ktorí majú trvalé bydlisko vo Zvolene. Výročná svadba prebehne slávnostným spôsobom v Rytierskej sieni na Zvolenskom zámku. Buď si takýto obrad prajú samotní manželia, ktorí sú spolu 50 alebo 60 rokov, alebo to svojim rodičom pripravia deti ako prekvapenie.
Pamätáte si pár, ktorý bol spolu najdlhšie?
Pamätám si na sympatických manželov, pre ktorých sme pripravili diamantovú svadbu. Milé bolo, že sme sa s nimi stretli potom ešte v ich súkromí pri príležitosti ich deväťdesiatych narodenín. Pani primátorka bola minulý rok pogratulovať pánovi Ladislavovi a tento rok aj jeho manželke pani Anne. Možno sa spolu stretneme aj pri oslave ich 70. výročia sobáša, to by bolo úžasné. Pamätám si aj diamantovú svadbu manželov Martina a Márie Mázorovcov, kde veľkou mierou k programu prispeli rodinní príslušníci a samozrejme nemohli chýbať ľudové piesne s hudbou. Veľký zážitok sme mali aj pri zlatej svadbe manželov, kde pán napísal nádhernú báseň pre svoju manželku a v jeho mene ju prišiel zarecitovať pán Šafárik.
Máte sa čas s ľuďmi, ktorým pripravujete slávnosti, aj porozprávať? Napríklad ženích a nevesta: asi spolu hovoríte pred svadbou?
Závisí to od typu slávnostného obradu, ale vždy sa snažíme nájsť si aspoň chvíľku na neformálnu konverzáciu. Napríklad rodičov s detičkami privítame a usadíme ich, so snúbencami prehodíme pár slov v zákulisí. Pri výročných sobášoch to vyžaduje viac komunikácie, keďže k slávnostnému príhovoru potrebujeme spomienky zo spoločného života manželov.
Ste s niektorými novomanželmi v kontakte aj potom?
Po príklad nemusím chodiť ďaleko, na zámku sa vydávala aj naša účinkujúca recitátorka. S celou rodinkou sme v kontakte a ona je naďalej našou účinkujúcou. Ale samozrejme sa s veľa pármi stretneme napríklad na uvítaní ich dieťatka, aj keď v poslednom čase nie je výnimkou, že najprv vítame dieťatko a až potom je sobáš.
Je Zvolen mestom, kde sa chodia ľudia sobášiť aj z iných miest?
Samozrejme, máme veľa delegovaných sobášov. Dá sa povedať, že Zvolenský zámok je stále vyhľadávaným miestom pre sobáš. Skutočne sa u nás sobášili páry od Bratislavy až po Košice.
Životné jubileá. Mesto chodí gratulovať 90, 95-ročným, ale aj starším. Koľko jubilantov ste mali v uplynulom roku?
V roku 2016 bolo 90, 95 a viac ročných jubilantov šesťdesiat. Mnohých z nich bola osobne navštíviť a pogratulovať im pani primátorka. Ja som v rámci organizačnej zmeny v tejto oblasti prebrala štafetu po kolegyniach z odboru sociálnych vecí, zdravia a rodiny len v tomto roku.
Ako takéto gratulácie prebiehajú? Voláte im vy?
Najprv zistíme záujem jubilantov, či by ich potešila osobná návšteva pani primátorky. Ak im to zdravíčko a iné okolnosti umožnia, radi prídeme. Je veľmi obohacujúce počúvať ich životné príbehy. Hovoria z nich životné skúsenosti, múdrosť nadobudnutá rokmi. Títo ľudia sa skutočne dokážu tešiť z maličkostí a vyžaruje z nich pokoj, skromnosť a jednoduchosť.
Vo Zvolene máme aj dvoch jubilantov starších ako 100 rokov. To je neuveriteľné.
Áno, aj v tomto mesiaci sa chystáme navštíviť 102-ročného jubilanta pána pátera Juraja Gaburu.
Poslednou oblasťou, ktorej sa venujete, sú držitelia Janského plakety. Obdivuhodní ľudia, ktorí druhým zachraňujú život. Ako si užívate stretnutia s nimi?
V spolupráci s Červeným krížom pripravujeme každoročne slávnostné oceňovanie bezpríspevkových darcov krvi na Zvolenskom zámku. Pre mňa osobne je tento obrad výnimočný, lebo aj mne hneď po mojom narodení darovali krv dvaja neznámi darcovia. Mám vždy zimomriavky pri stretnutí s týmito ušľachtilými ľuďmi – rytiermi ľudskosti.
Koľko ľudí bolo v roku 2016 ocenených plaketou Janského?
V roku 2016 bolo plaketami (bronzovou, striebornou, zlatou a diamantovou) prof. MUDr. Jana Janského ocenených 233 darcov a najvyšším ocenením plaketou prof. MUDr. Jana Kňazovického boli ocenení 3 bezpríspevkoví darcovia krvi. Myslím, že je to úctyhodné číslo, veď tieto ocenenia sa udeľujú za 80 darovaní pri ženách a za 100 pri mužoch.
Za trinásť rokov vašej práce musí byť za vami množstvo zážitkov, spomienok a priateľských kontaktov. Túto prácu vám asi mnohí závidia. Čo dáva vám?
Táto práca je naozaj špecifická už len tým, že sa s ľuďmi stretávam pri pozitívnych životných udalostiach. Aj keď sa to možno nezdá, ale je to dosť náročné na psychiku. Je veľmi dôležité, že medzi všetkými účinkujúcimi panuje priateľská atmosféra. Pre mňa, aj všetkých, ktorí sa na obradoch podieľajú – predstavitelia mesta, poslanci, matrikárky a účinkujúci (speváčky, organisti, recitátorky a recitátori), je veľkým zadosťučinením obyčajný, a predsa vzácny úsmev. Je to signál, že sa hovorené slovo, kultúrny program či prístup z našej strany páčil. No privítam aj upozornenia či pripomienky, na základe ktorých môžeme obrady skvalitňovať. Na zámku či na radnici ľudia vidia a vnímajú už len finálny výsledok našej práce, za ktorou sa ale skrýva veľké množstvo najrozmanitejších administratívnych úkonov.
Úprimné poďakovanie patrí mojej rodinke, pretože nie je vždy ľahké od nich takmer každú sobotu odchádzať. Bez ich podpory by bolo oveľa zložitejšie venovať sa tejto zaujímavej práci, práci s ľuďmi.
