HRIŇOVÁ. Sobotňajšia zimná furmanská súťaž ťažných koní v Hriňovej mala podmienky ako už dávno nie. Súťažnú trať pokrýval sneh a zem bola premrznutá desiatky centimetrov hlboko. K tomu slnečná obloha... Lepšie to už ani nemohlo byť.
Výborné podmienky prilákali do Hriňovej nielen viac divákov, ale aj samotných furmanov, ktorých sa tentoraz prihlásilo až dvadsaťjeden. Už na začiatku bolo organizátorom jasné, že sa súťaž skončí až za tmy.
Nemajú premožiteľov
Keď sa spojí Tarzan a Herkules do jedného záprahu, je ťažké ich prekonať. To sa potvrdilo aj v sobotu. Kone Tarzan a Herkules, ktoré priviedol Miroslav Šuľava z Klubiny, nenašli v ťažkom ťahu premožiteľa už na desiatych pretekoch v rade. V Hriňovej sa im podarilo potiahnuť sedem kubíkov dreva až do vzdialenosti 71 metrov. Pri ťažbe by to žiaden furman za kone nepripol, to už je množstvo, ktoré zvládne iba silný traktor.
Tarzan a Herkules sú silné kone, vynikajúce na ťažbu do hory, no majitelia si ich nechávajú iba na súťaže. Do hory nemusia chodiť. Kým v minulosti sa na súťažiach zúčastňovali kone, ktoré furmani využívali iba v ťažbe dreva, teraz pribúda viac súťažných furmanských záprahov.
„Prečo nechodia na ťažbu? Tam by sa im mohlo niečo stať,“ vysvetlil Miroslav Šuľava, ktorého v Hriňovej sprevádzal jeho otec. Tiež Miroslav. Na robotu má rodina ďalšie kone. S nimi chodia robiť až do Čiech, dochádzajú na týždňovky. Robia nielen s koňmi, ale aj s traktormi.
Preteky v Hriňovej sa nezačali pre furmanov z Klubiny najlepšie. Kone síce v rýchlostnej disciplíne vyrazili dobre, no na jednom hrboli sane s drevom tak podskočili, že furman z nich vypadol. Nebezpečne vyzerajúci pád nakoniec zvládol. „Kone som udržal a sadol som si, no veľmi ma to zdržalo,“ vysvetlil Miroslav Šuľava mladší.
Tri kubíky asi na tridsaťpäť metrov potiahol v poslednej disciplíne kôň Meguš, ktorého do Hriňovej priviezol Milan Babic z Brezničky. Nebol to práve výkon dňa. „Kôň má 720 kilov, tie tri kubíky sú 3-tisíc kilogramov, takže to samo osebe dosť hovorí. Tento kôň podal výborný výkon,“ vysvetlil Babic. Okrem neho mal na súťaži ešte koňa Šaňa.
Aby na svoje kone nezabudol
Kôň si vyžaduje veľkú starostlivosť. „Ku koňovi musíte ráno skoro vstávať, vyriadiť ho a opatriť. Aspoň pol hodiny práce. Večer to isté. Prvá cesta furmana nevedie do kuchyne navečerať sa, ale ku koňom do maštale. Urobiť iba základ trvá asi hodinu,“ vysvetľuje Babic. Keď sa navečeria, znovu ide ku koňom. Kým iní už v pokoji pozerajú televízor, furmani si pripravujú kone na ďalší deň.
A je jedno, či kôň robí v hore alebo nerobí, svoju starostlivosť si vyžaduje. „Tento rok som s koňmi v hore ešte nerobil. Keď sa na traktore vrátim domov, tak ešte počkajú, kým traktor neprestane hučať a buchnú dvere na kabíne a hneď sa ozvú. Aby som na ne náhodou nezabudol,“ zasmial sa.
Na súťaž sa každý kôň nehodí
Súťaž sa pre furmana z Brezničky nezačala podľa očakávaní. Jeden z jeho koní bol už na štarte nepokojný. Furman to pripisuje hlasnej hudbe a veľkému množstvu ľudí okolo trate. „Videl som na ňom, že je zaskočený,“ vysvetlil. Koňa zbytočne nehnal, videl na ňom, že to nepôjde. Na súťaž sa každý kôň nehodí. Môže mať silu a podávať v ťažbe solídne výkony, práca v lese je predsa len niečo iné.
Milan Babic chápe furmanov, ktorí si na súťaže držia iné kone ako na ťažbu. Dobrý súťažný kôň nemôže denne naťahať desať kubíkov dreva. Keď to bude robiť každý deň, tak to na ňom bude vidieť.
Vyhrali Jurkovci
Zimná furmanská súťaž mala tri disciplíny. V prvej išlo o rýchlosť, kone so saňami a dvoma kmeňmi museli čo najrýchlejšie prejsť súťažnú trať. V ďalších dvoch disciplínach už išlo iba o silu. Najprv si ťahanie dreva vyskúšali v páre a potom s jedným koňom.
Fujaru za celkové víťazstvo si z Hriňovej odniesli Lukáš Jurko s pomocníkom Jozefom Jurkom z Ľubovca. Tí boli s koňmi Princom a Cedrikom najrýchlejší už v prvej rýchlostnej disciplíne. Darilo sa im aj v druhej silovej v páre, kde skončili na treťom mieste. A keďže boli medzi troma najlepšími aj v jednotke, celkové víťazstvo im nemohlo ujsť.
