DETVA. Slovenská organizácia pre vesmírne aktivity (SOSA) a ďalšie inštitúcie sa v súčasnosti podieľajú na simulovanej marťanskej misii v USA. Veliteľkou medzinárodnej posádky je predsedníčka SOSA Michaela Musilová, ktorú vybrala organizácia Mars Society.
Cieľom misie je zistiť, či by ľudia mohli prežiť v takýchto podmienkach v skutočnej kolónii na Marse.
Viaceré pokusy pochádzajú nielen od slovenských výskumných inštitúcií, ale aj študentov, ako napríklad projekt hydroponického pestovania špenátu od gymnazistiek z Detvy. V súčasnosti ho už testujú na výskumnej stanici Mars Desert Research Station (MDRS) v Utahu, ktorá je v púšti, vo vysokej nadmorskej výške.
Tri týždne
Tretiačky v Gymnáziu Detva zaujali svojím pestovaním špenátu v súťaži Misia Mars. Tú vyhrali. Adriana Fekiačová, Jana Halajová, Alica Moravčíková, Ivona Nôtová a Simona Olšiaková na projektoch pracovali dva až tri týždne. Pomáhali im aj dvaja vyučujúci: Bartolomej Szakál a František Strýček.
Dva projekty boli biologické, tretí bol zameraný na fyziku. Vymysleli napríklad systém, ako pomocou laserových lúčov predpovedať piesočnú búrku na Marse. Zvíťazil však špenát.
„Má kruhové postavenie listov, takže dokáže svetlo vnímať z viacerých uhlov. A obsahuje veľa vitamínov, preto môže byť vhodným spestrením stereotypnej stravy pre astronautov. Najmä keby si ho dokázali vypestovať sami,“ prezradila členka tímu Alica Moravčíková.
Posielajú inštrukcie
Detvianske gymnazistky si špenát nevybrali náhodou. Všetky ho majú rady, najmä v podobe špenátových halušiek.
Pre marťanskú misiu navrhli hydroponické pestovanie špenátu. Rastlina nie je v pôde, ale v roztoku vody a keramzitu. Systém, samozrejme, neobjavili v Detve, študentky iba vymysleli spôsob, ako to urobiť na Marse. Navrhli policový systém, vrátane špeciálneho osvetlenia.
Keďže sa pri takejto misii musí minimalizovať hmotnosť všetkého, čo si prípadná výprava so sebou zoberie, museli nahradiť pôdu roztokom.
Projekt si dievčatá vyskúšali v praxi a nie raz.
„Miške sme museli popísať jednotlivé fázy, aby vedela,napríklad, koľko dní bude trvať, kým špenát naklíči a podobne,“ doplnila študentka.
Špenát na simulovanej marťanskej stanici majú stále pod kontrolou práve cez Michaelu Musilovú. „Aktívne s ňou komunikujeme, ako tím jej zo školy zasielame inštrukcie,“ vysvetlila Alica.
Fáza dva
Takmer trojtýždňová misia sa začala 13. januára. Marťanská kolónia pozostáva z maličkej ubytovne s priemerom osem metrov. Slúži na všetko od spania, cez varenie, cvičenie až po výskum. Sú v nej aj laboratóriá a observatórium. „Opustiť stanicu je možné len v astronautickom skafandri. Spanie je tam ako v rakve,“ opísala vlastné skúsenosti z misie v roku 2014 Michaela Musilová, ktorá sa teraz musí starať aj o špenát z Detvy.
„V súčasnosti je vo fáze dva, no neviem, či vám táto informácia pomôže,“ zasmiala sa Alica Moravčíková.
Fáza dva znamená, že detviansky špenát sa našej vedkyni už podarilo naklíčiť a pomaly môže rastlinky popresádzať, aby ich mohla ďalej pestovať v hydroponickom roztoku.
