VÍGĽAŠ. Tohtoročná zima sa poriadne pochlapila. Mrazy klesali aj niekoľko dní za sebou pod mínus dvadsať stupňov. V niektorých mestách padali rekordy, ako napríklad v Dudinciach, kde 8. januára namerali až mínus 29,8 stupňa.
V Dudinciach išlo o najnižšiu teplotu v histórii meraní od 50. rokov minulého storočia. Teplotné rekordy zaznamenali aj v Oravskej Lesnej (– 35,2), Liesku (– 29,9) a Poprade (– 24,6).
Ten najznámejší rekord zatiaľ vydržal. Pochádza z roku 1929 a je z nášho regiónu. Práve 11. februára namerali v Pstruši rekordných mínus 41 stupňov Celzia. A ak sa to do tohtoročného 11. februára nezmení, bude platiť už celých osemdesiatosem rokov.
Veľká zima
Meteorologické pozorovania na Pstruši pre vtedajší Agropedologický a bioklimatologický ústav so sídlom v Bratislave robil v roku 1929 Ján Porsch popri práci učiteľa v ľudovej škole. Pôsobil v škole štátneho veľkostatku Vígľaš – Pstruša.
Jedenásteho februára 1929 o siedmej ráno sa vybral skontrolovať meteorologickú stanicu. Bola zima, veľká zima, a preto ho možno ani veľmi neprekvapilo, keď teplomer ukazoval mínus 38 stupňov. Išlo o výnimočne nízku momentálnu teplotu, no prekvapenie ho čakalo, keď si pozrel záznamy takzvaného minimálneho teplomera stanice zo skorého rána. Teplomer nameral mínus 41 stupňov Celzia. Zápis bol slovenským rekordom a zostal ním doteraz.
Nešlo vôbec o náhodné merania, v rovnakom čase na zrážkovej stanici pri drevo-sklade vo Vígľaši namerali mínus 38 stupňov.
Zamrznutá Slatina
Obyčajní ľudia rekord v tej chvíli nevnímali. Bolo im to jedno. Rekord – nerekord, mysleli viac na to, ako napojiť statok, keď vody takmer nebolo. Zima bola taká silná, že zamrzli dokonca aj niektoré studne. Vodu však ľudia potrebovali najmä pre zvieratá, a preto niektorí išli k zamrznutej Slatine. No darmo sa snažili prerúbať ľad a dostať sa k tečúcej vode. Rieka bola zamrznutá až po samé dno.
„Dokonca aj na miestach, kde býva tridsať až päťdesiat centimetrov vody, bol iba ľad,“ povedal bývalý učiteľ Milan Sliacky z Vígľaša. Podľa neho mohla byť pri samotnej Slatine ešte nižšia teplota, ako v ten deň nameral na meteorologickej stanici učiteľ Porsch. Slatina je o niečo nižšie položená, rozdiel robí niekedy aj dva stupne.
„Sám som to viackrát vyskúšal. Pri rieke som vždy nameral nižšiu teplotu ako inde,“ dodal Sliacky.
Zima vo februári 1929 bola silná v celej strednej Európe, pri Českých Budejoviciach namerali v rovnaký deň mínus 42 stupňov a v Poľsku dokonca mínus 43 stupňov Celzia.
