ZVOLEN. Je ťažké zistiť, ako sa krutá zima podpíše na populácii vtáctva. Mŕtve zvieratá padnú do snehu alebo sa veľmi rýchlo stanú potravou pre iné zvieratá. Veď potravy nie je v tejto dobe priveľa.
„Nedá sa odhadnúť, o koľko je väčšia mortalita pri mínus dvadsiatich stupňoch,“ povedal Anton Krištín, vedúci oddelenia ekológie živočíchov Ústavu ekológie lesa vo Zvolene. Vtáctvo bolo naučené na miernejšie zimy, veď v takomto období bývalo v posledných rokoch najviac mínus desať stupňov, takže určite viaceré sú zoslabnuté, ľahšie uhynú.
K potrave sa tak ľahko nedostanú
Vtáky to nemajú jednoduché, musia zohnať oveľa viac potravy, aby mali viac energie ako zvyčajne. Treba pripomenúť, že majú o dva až štyri stupne vyššiu teplotu ako človek a udržať ju a nepodchladiť sa je náročné. Okrem mrazu im komplikuje hľadanie aj hrubšia snehová pokrývka, ktorá v posledných dňoch prikryla zdroje potravy. Navyše, vodné toky sú pre mnohé vodné vtáky tak zamrznuté, že sa cez ľad k vode, a tým aj k potrave, napr. rybám vôbec nedostanú. Vodné vtáky sa preto museli pohnúť tam, kde ešte voda nezamrzla alebo ďalej na juh.
Najhoršie je to s vtáčím drobizgom. „Stále považujem za zázrak, ako dokáže prežiť zimu taký malý vtáčik, ako je králik zlatohlavý. Veď váži iba päť gramov, a predsa si dokáže nájsť chránené miesto a prežiť aj z toho minima potravy, ktoré ostalo,“ dodal odborník.
Slnečnica
Anton Krištín víta, že sa ľudia snažia vtáčikom pomáhať a volajú odborníkom. Pretože teraz je na kŕmenie ten správny čas. Najlepšie je vraj naplniť kŕmidlo slnečnicou, no vtáky neodmietnu ani orechy. Vôbec im neprekáža, ak sú napadnuté moľami, ich larvičkami alebo chrobákmi. Práve naopak, sú pre ne možno ešte lepšie, a preto by sme ich nemali nikdy vyhadzovať, ale odložiť na bezpečné miesto na zimu pre vtáky.
Kŕmidlá je dobré umiestniť do blízkosti kríkov alebo stromov, aby sa vtáky mohli skryť v prípade útoku dravca. Takto môžeme k svojmu príbytku pritiahnuť na kŕmidlo aj dvadsať druhov vtákov.
„Keď priletí taký párik hýľov, sýkorky, stehlíky či dokonca aj červienky, ktoré už u nás začínajú zimovať,“ podotkol Krištín.
Slnečnica dodá aj hmyzo-žravým vtákom dostatok energie na to, aby prežili naj-krutejšie mrazy.
Pri kŕmidlách je obyčajne riadna premávka. Za dve hodiny sa pri kŕmidle dokáže vymeniť vo vhodnej záhradke aj 120 jedincov asi desiatich druhov.
Stres zvierat
Nízke teploty spôsobujú vyšší stres zvierat a pod jeho vplyvom sa oveľa častejšie dostávajú do stretu s autami. Alebo narážajú do budov, najmä keď majú veľké sklenené plochy, ktoré všetko odrážajú ako zrkadlá. Odborníci sa preto snažia apelovať na projektantov a investorov, nech veľké sklenené plochy naprojektujú tak, aby neodrážali stromy. Po postavení niektorých presklených budov v Banskej Bystrici takto skončili stovky vtákov, kým majitelia neurobili protiopatrenia.
„Vtáky sa sústredia na hľadanie potravy a nedajú si pozor. Do budovy Europy raz tak narazil celý kŕdeľ chochláčov, zosypalo sa ich tam mŕtvych asi päťdesiat,“ dodal. To sú nepriame dôsledky zimy.
Menia sa aj celé potravné cykly
Dravce a sovy trpia tiež. Silný mráz spôsobil, že ich prirodzená potrava, napríklad hraboše a myši, zaliezli hlbšie do zeme, pod sneh a nehodlajú vyjsť. Sú v hibernácii. V takejto zime vtáky buď odletia niekde južnejšie, alebo sa adaptujú na chytanie na inú potravu, napr. na menšie vtáky. Tie tak netrápi iba zima a nedostatok jedla, ale aj zvýšený záujem dravcov.
Volavky, ktoré obyčajne na poliach zbierajú hraboše, menia stratégiu a viac sa presúvajú k riekam, aby si našli nejaké ryby. Silná zima spôsobuje, že sa menia celé potravné cykly.
Dlhoročný odborník zostal prekvapený, keď v jednej svojej vtáčej búdke našiel spať vedľa seba vrabca a sýkorku. „Je to veľmi neobyčajné, tieto druhy sa v úkrytoch a búdkach neznášajú,“ prezradil Krištín. Dva vrabce v jednej búdke by bolo úplne normálne, sýkorka je samotárka a neznesie ani jedince svojho druhu.
Minimálna aktivita
„Väčšina medveďov v tvrdej zime a veľkej snehovej prikrývke zaľahla a vonku môže byť iba minimum jedincov,“ dodal Krištín. Stopy medveďov naposledy videl v posledných decembrových dňoch na Skalke. Išlo o medvedicu s dvoma mladými.
Vlk a rys nespia, no odpočívajú oveľa viac ako mimo zimy. „V podstate všetky cicavce sa snažia prežívať pri minimálnej aktivite,“ pripomenul odborník.
Najhoršie sú na tom zvieratá, ktoré sa pre sneh nemôžu dostať k potrave. Zajac a srnec sa do určitej hĺbky v snehu ešte dokážu prehrabať. Alebo sa presúvajú na polia, z ktorých je sneh vyfúkaný.
