Neodmysliteľným symbolom Vianoc boli aj na našom území betlehemy a betlehemské hry, ktoré zobrazujú príbeh narodenia božieho syna Ježiša Krista. Ich tradícia sa do celej Európy rozšírila z Talianska. Korene tohto obľúbeného a rozšíreného vianočného zvyku však siahajú až do starovekého Ríma, kedy boli Vianoce prehlásené za sviatky pripomínajúce Kristove narodenie.
Postavy baníkov, pastierov či mešťanov
„S oficiálnym ustanovením Vianoc sa dostalo k slovu aj ich výtvarné zobrazenie," pripomína etnologička Stredoslovenského múzea v Banskej Bystrici Jana Nahálková. „Výrobe betlehemov sa venovali nielen profesionálni, ale aj ľudoví rezbári. Tradične sa betlehem staval pred Vianocami a pôvodne sa rozoberal až vo februári po Hromniciach. Na našom území, a to prevažne v horských oblastiach, boli betlehemské výjavy spojené často so životom pastierov. Aj betlehemské hry boli ovplyvnené spôsobom života našich predkov. Práve preto sa v nich objavujú postavy baníkov, pastierov či mešťanov,“ uvádza ďalej.
Najstarší betlehem z Tajova
V pestrom etnografickom fonde Stredoslovenského múzea sa nachádzajú rôzne typy betlehemov zhotovené z rôznych materiálov, ako je drevo, papier alebo hlina. „Najstarší betlehem pochádza zo začiatku minulého storočia, avšak v prírastkovej knihe múzea je uvedený len rok jeho kúpy, preto tu vzniká predpoklad, že je staršieho dáta. Betlehem pochádza z Tajova neďaleko Banskej Bystrice. Skladá sa z kostola a postavičiek vystrihnutých z papierového hárka. Nevšedným, už modernejším zhotovením je betlehem v zápalkovej škatuľke, ktorý pochádza z pozostalosti hudobného skladateľa Svetozára Stračinu,“ približuje zaujímavosti zbierky etnologička.
Múzeum zaznamenáva aj históriu stvárnenia narodenia Ježiša Krista prostredníctvom aktívnej činnosti živých osôb. Prvé betlehemské hry na území dnešného Slovenska súviseli s vianočnými hrami žiakov a neskôr s ľudovým divadlom. V jednotlivých variantoch betlehemských hier, ktoré sa zachovali na území Slovenska, sa objavujú pastorálne a žartovné motívy.
Časom zľudoveli
„Betlehemské hry časom celkom zľudoveli, hoci si, samozrejme, ponechali náboženský rámec s ústredným motívom narodenia Božieho Syna. Stali sa azda najrozšírenejšou hrou v repertoári slovenského ľudového divadla. Betlehemská hra sa mohla predvádzať v kostole alebo pri betlehemských obchôdzkach. V mestskom prostredí pribudla možnosť zahrať ju na námestí pred kostolom. So žiakmi ju zväčša nacvičovali rehoľníci, preto si udržala cirkevný charakter,“ vysvetľuje Nahálková.
Vo vidieckom prostredí, ako ju máme doteraz zafixovanú najviac, prevládala betlehemská hra ako obchôdzková hra, teda ako súčasť koledovania. „Základnou rekvizitou bol prenosný betlehem z dreva alebo papiera. Používali sa aj ďalšie rekvizity ako hviezda alebo pastierske palice obité plieškami, ktoré štrngali do rytmu, nazývané bunkoše.
Viacero variácií pôvodnej hry
Koledníci hrali v kostýmoch baču a pastierov, ktorí mali tradičné mená Kubo, Fedor a Stacho. Hovorené slovo bohato dopĺňali piesne zväčša ľudového pôvodu a dramatické výstupy. Staršia podoba betlehemskej hry, ktorá sa už dnes na Slovensku nehráva, obsahovala veľa prvkov zo života pastierov, vložky vinšov a žartovných slôh. Bola preto pomerne náročná na čas aj zapamätanie si textu,“ dopĺňa Nahálková.
Betlehemská hra zachovaná na Slovensku v pôvodnej podobe má viacero variácií, ale zvyčajne jednotný motív - vstupnú scénu, v ktorej Anjel oznamuje pastierom novinu o Kristovom narodení, žartovnú medzihru, oferu poprepletanú komickými prvkami a na záver zaspievanie koledy. Charakteristickým znakom hry je prelínanie vážnych a humorných motívov. Humor je neoddeliteľnou súčasťou predstavenia, zdôrazňuje sa ním radostná atmosféra vianočných sviatkov a uľahčuje sa komunikácia medzi ľuďmi. „Aj popri humorných scénkach a veselosti hry však naši predkovia rešpektovali dôstojný a sviatočný ráz Vianoc,“ uzatvára etnologička.
