Ako je na tom Zvolen so separovaním a prečo separuje tak málo? Akú budúcnosť nám pripravujú politické špičky a čo môžeme v rámci našich miest a komunít urobiť my, aby sme sa na ňu pripravili už dnes? Hovorí Ing. Daniel Lešinský, PhD., z o. z. CEPTA (Centrum pre trvalo-udržateľné aktivity).
Slovensko ročne vyseparuje cca 25 % odpadov, niekde sa uvádza ešte nižšie číslo. Prečo tak neradi separujeme?
Chýba nám tradícia, čo nemôže byť výhovorka. Po druhé, chýba nám infraštruktúra a informácie, ľudia často nemajú do čoho triediť a necítia potrebu či systematický tlak na to, aby odpad dobre triedili. Potrebujeme mať možnosť a čas si zvyknúť, že PET fľaša, kartón, bioodpad a pod. nepatria do koša, ale do nádoby na triedený zber odpadu. Tretím dôvodom je motivácia.
Kým v Rakúsku stačí k rozbehnutiu efektívneho separovaného zberu informácia o tom, že sa to rozbieha, na Slovensku toto nefunguje. U nás je najlepšou motiváciou ekonomická. Priemerný Slovák/Slovenka vyprodukuje 350 kg odpadu ročne, z čoho viac ako 70 % končí na skládkach či v spaľovniach, pritom reálne je možné znížiť množstvo nevytriedeného odpadu hlboko pod 50 kg na obyvateľa a rok. Zo Zvolena sa za posledné roky každoročne ukladá na skládku viac ako 250 kg odpadu na obyvateľa, čo je veľmi veľa a stojí nás to aj veľa peňazí.
V prvom polroku 2016 bola separácia odpadu vo Zvolene na úrovni 16 %. Do roku 2025 by sme túto mieru chceli zvýšiť na úroveň 80 %. Je to reálne?
My sme opatrenia nastavili tak, že je to realizovateľné, ale v prvom rade treba začať. Je to stratégia, ktorá vychádza aj z Programu odpadového hospodárstva SR a tam je cieľ separácie 50 % v roku 2020. To je cieľ celonárodný, ktorý vychádza z európskej legislatívy a treba otvorene povedať, že už dnes sú krajiny v EÚ, ktoré 50 % mieru v triedení komunálneho odpadu dosahujú.
Ak to nedodržíme, čo sa stane?
Zatiaľ sankcie na úrovni štátu nie sú, je to politicky nepríjemná téma. Je predpoklad, že mestá to budú nasledovať a bude v čoraz väčšom ekonomickom záujme odpad dobre triediť a menej ukladať na skládky. Tlačíme na ministerstvo, aby sme motivačné nástroje rozvinuli. Zásadnou témou je aj zber a zhodnocovanie bioodpadu, ktorý tvorí 40 % komunálneho odpadu, teda jeho najväčšiu zložku. Vo Zvolene potrebujeme vytvoriť infraštruktúru, nádoby na zber bioodpadu v domácnostiach a motivovať k jeho kompostovaniu v rodinných domoch so záhradami. To je aj súčasťou stratégie, ktorú sme spolu s mestom vytvorili.
Ak spomíname stratégiu nakladania s odpadmi, mesto Zvolen ju malo spracovanú ako jedno z prvých miest. Do dnešného dňa však nebola prijatá – prečo?
Dôvod je ten, že stratégia od mája 2016 neprešla ani len komisiou životného prostredia. Členovia komisií sú nominovaní politicky, žiaľ, nie sú to vždy odborníci v danej oblasti. Keď sme túto stratégiu komisii predniesli prvýkrát, myslím, že komisia nebola uznášaniaschopná. Po druhýkrát sa strhla nejaká parciálna hádka a výsledok bol, že stratégia sa má prerokovať s výbormi mestských častí, na čo zatiaľ kapacity nemáme. Je to podľa nášho názoru navyše kontraproduktívne – stratégie práve majú pomôcť samosprávam zaviesť efektívny triedený zber vo všetkých mestských častiach, čo nie je ľahké.
Princíp je ten, že každý občan by mal mať na sídliskách kompletné zberné stojisko s nádobami do 50-tich, max. 70-tich metrov, aby triedenie odpadov bolo komfortné. Najväčšou výzvou je priestor, zberné stojiská s nádobami na triedený zber bojujú o miesto najčastejšie s parkovacími miestami. Tu sme názoru, že triedenie odpadov má mať prioritu, pretože je vo verejnom záujme všetkých, kým parkovanie je v osobnom záujme jednotlivcov.
Je triedenie téma, ktorá sa ľuďom ťažko vysvetľuje?
Naposledy sme cez Deň Zeme v jednej škôlke na Sekieri robili aktivitu na separovanie zberu a hoci to boli 5 – 6 ročné deti, nemali problém rozlíšiť, čo je aký odpad a kam patrí. Bola to pre nich hra, radi sa zapojili. Nemyslím si teda, že je to ťažké, je potrebná len vôľa.
Niekedy ľudia argumentujú tým, že nemajú kde odkladať separovaný odpad vo svojej domácnosti.
Sú dve možnosti: alebo si človek obstará farebný, zásuvkový/boxový systém na jednotlivé vyseparované zložky, alebo to vyrieši jednoducho – okrem malej nádoby na ostatný odpad pridá väčšiu na všetky ostatné zložky plus vedierko na bioodpad. Odpad z väčšej nádoby na triedený zber potom vytriedi priamo na stojisku.
Niektorých ľudí odrádza, keď vidia, ako vytriedený odpad putuje spolu do toho istého auta.
Tam treba rozoznať, že áno, je to to isté auto, ale nie je to ten istý zber. Vyzbierajú sa napríklad plasty, tie sa pozbierajú, vyložia na dotriedenie a potom sa vozidlo otočí napríklad pre papier. Takže to isté auto neznamená miešanie odpadu. Navyše, všetko sa roztrieďuje v zbernom dvore ešte ručne, aby sa z triedeného odpadu odstránili nečistoty a nevhodné materiály.
Od nového zákona o odpadoch mali mestá veľké očakávania. Vytriedený odpad majú teraz na starosti organizácie zodpovednosti výrobcov (OZV), ktoré financujú spracovanie triedených odpadov. Mestám mali klesnúť náklady, miera vyseparovaného odpadu mala stúpnuť. Ešte je skoro na hodnotenie, lebo opatrenia platia len od 1. júla. Ale vidíme pokrok?
My ho zatiaľ nevidíme, možno ľudia z ekonomického oddelenia mesta. Treba povedať, že je to úplne nový, prelomový systém, a preto nesie so sebou aj komplikácie. Vzniklo napríklad neprimerane veľa organizácií zodpovedných výrobcov, často malé, tzv. garážové OZV, ktoré ponúkajú výrobcom dumpingové ceny za ich materiály, ale nemajú zase zmluvy s potrebnými obcami, takže nevedia napĺňať ciele.
Ministerstvo vyhlásilo kontrolu všetkých OZV, ale je to už také plátanie následkov. Predpokladám, že tento polrok sa bude systém ešte dolaďovať, aj legislatívne. Keď nabehne do praxe, bude to pre mesto znamenať, že za vytriedené zložky, okrem bioodpadu, mesto platiť nebude, takže ušetrí. Treba dodať, že triedený zber bol doteraz výrazne drahší ako ukladanie komunálneho odpadu na skládku.
Mesto Zvolen ročne doplácalo na odpady okolo 400 000 €, čo nebolo v súlade ani so zákonom. Tieto náklady by sa mali rozpočítať a prejaviť v poplatkoch za odpad. Pani primátorka sa úprimne snaží nabehnúť na nový systém s OZV, ktorý by samospráve ušetril viac peňazí, a tým ich ušetril aj ľuďom, ale musíme dobre triediť. Ak by sa k tomu časom zapojil aj bioodpad, určite by to občania Zvolena pocítili aj na svojich peňaženkách.
Zatiaľ sme hovorili o 25 % vyseparovaného odpadu, čo sa ale deje so 75 % odpadu, ktorý putuje na skládky?
Všetko končí na skládke a to je problém. Aj preto EÚ na konci roka 2015 prijala balíček opatrení pre tzv. Circular economy, teda obehové hospodárstvo, ktoré má za cieľ naštartovať bezodpadový cyklus, ktorý poznáme z prírody. V prírode odpad neexistuje. Tejto filozofii sa naše o. z. snaží priblížiť už dlhé roky a našťastie sa niečo pohlo už aj na najvyššej úrovni európskych politík. Dôležité sú však praktické kroky na miestnej úrovni. Čo sa týka európskej úrovne, snažíme sa zaviesť nástroje ekonomickej motivácie, tzv. eko-daň, príp. uhlíkovú daň (CO2 ) alebo zelené verejné obstarávanie. Tak by materiály, ktoré vyžadujú veľa energie a sú náročné na výrobu, boli drahšie ako regionálne výrobky, príp. výrobky z prírodných materiálov. Všetky náklady budú premietnuté do ceny výrobku a čím bude jeho výroba energeticky náročnejšia, čím viac nerecyklovaného materiálu sa na jeho výrobu použije, bude drahší. Potom by automaticky ekologické produkty a služby boli aj najlacnejšie.
Napríklad: kúpite si lacné rožky. Tie nás okrem ceny môžu stáť to, že sa na poliach, kde bolo pestované obilie, použili chemické pesticídy, ktorých rezíduá sa dostali do pitnej vody, odkiaľ ich musí vodárenská spoločnosť veľmi draho odstrániť, ale toto už platíme v cene za vodu, nie v cene za rožok. My tak náklady vzniknuté pri neekologickej výrobe, tzv. externé náklady zaplatíme v iných službách, nie v cene produktu. Navyše ich zaplatia aj tí, ktorí si neekologické produkty nekupujú, ale pijú vodu zo spoločného vodovodu, dýchajú spoločný vzduch, chodia k lekárovi...
Neznamená to ale, že máme čakať na európske smernice, opatrenia vieme zaviesť na lokálnej a komunálnej úrovni už dnes. Ak je vôľa. Treba si uvedomiť, že to, čo kupujeme má vplyv aj na iných ľudí. Bohužiaľ, máme skúsenosť, že keď sme sa snažili zaviesť lokálny systém potravín, vždy debata skončila pri cene, tak to väčšina spotrebiteľov dnes vníma. Lokálne, kvalitné produkty či potraviny bývajú dnes drahšie ako dotované produkty veľkovýroby z dovozu.
Pri odpadoch treba ešte spomenúť nadspotrebu. Aby sme naplnili všetky naše súčasné požiadavky na suroviny, potrebovali by sme k tomu 1,6 planéty. Napriek tomu sa ľuďom ťažko počúva o šetrení.
Na prvom mieste je zníženie spotreby – zamyslieť sa nad tým, ako s-potrebovať čo najmenej energie, vody, potravín, benzínu či nafty... Nie je to o znížení kvality života, nejdeme späť do jaskýň, ale bavíme sa o tom, ako žiť dlhodobo udržateľne. V krajinách EÚ vyhadzujeme cca 1/3 potravín, čo nie je dlhodobo udržateľné.
Chýba tu povedomie, informácie a motivácia. Motivácia k radostnej skromnosti, čo je pojem od pápeža Františka, nie je ľahká ale stojí za to. On poukazoval na to, že čím majú ľudia viac vecí a čím viac sa zameriavajú na to materiálne, ich mentálna kapacita je viazaná na tieto veci a tým sú menej šťastní. Oni si nemajú kedy vychutnať život, lebo väčšinu času sa starajú o to, ako mať, ako obhospodáriť pozemok, vybaviť poistku na auto, opraviť pokazený spotrebič... A pápež hovorí, že čím menej vecí máme, tým sme radostnejší. To je „fyzikálna“ zákonitosť. Treba sa zamyslieť, o čo nám ide v tomto živote, načo sme tu, lebo do hrobu si nič z toho materiálneho nezoberieme.
Autor: Eva Ježovičová
