Dvanásť rokov ste ako volejbalista pôsobili vo Francúzsku. Dnes sa vraciate do Zvolena: prečo?
S rodinou sme dlhšie uvažovali o návrate, cnelo sa nám za domovom, ale športovec nikdy nevie, kam ho to zaveje, alebo kedy sa zraní a nebude môcť pokračovať v kariére. Mne sa to stalo teraz, v tridsiatich piatich rokoch. Pomaly sa zotavujem, ale už to nie je na vrcholový šport.
Máte vízie, čo bude ďalej? Aké bude vaše pôsobenie vo Zvolene?
Vyrástol som vo Zvolene, aj keď musím povedať, že vtedy tu boli iné podmienky ako dnes. Volejbalisti mali svoju halu v RATES-e, bol tu tréner juniorov. Teraz sme zatiaľ ešte v plienkach a rád by som prispel k tomu, aby sa volejbal vo Zvolene znova rozbehol. Oslovil ma bývalý prezident Mestského volejbalového klubu Lokomotíva Jozef Vidiečan a aj súčasné vedenie, aby som pomáhal pri tréningoch. Znie to ako fráza, ale treba začať od mládeže. To je alfa omega. Nakupovať hráčov je proti môjmu gustu. Mojím cieľom je priniesť nejaké nápady do klubu a spolupracovať s trénermi. Budú potrební aj noví tréneri mládeže. Výhodou volejbalu je, že ide o šport, s ktorým človek môže začať v každom veku. Ja som s volejbalom tiež začal až v 16-tich a nič mi neušlo.
Vaše začiatky s volejbalom boli tiež zaujímavé. Začínali ste ako hokejista. Potom ste prešli na volejbal. Prečo?
Vtedy nebola v hokeji móda vysokých hráčov a so svojou postavou som bol trochu nemotornejší. Ale je to vždy o príprave. Keby bol vtedy k dispozícii tréner s individuálnejším prístupom, ako mávajú tréneri dnes, možno by som ostal pri hokeji. Ale neľutujem to.
Bolo ťažké prejsť od hokeja k volejbalu?
Jasné, je to úplne iné. Z hokeja som mal síce dobrý základ fyzickej pripravenosti, no musel som sa naučiť techniku, lebo volejbal je veľmi technický šport. Na začiatku bol dril a bolo to náročné, ale postupne ma to začalo baviť a dosahoval som úspechy.
Pôsobili ste v družstve v Púchove.
Vo Zvolene som bol tri roky, potom som prestúpil do Púchova, tam sme dvakrát vyhrali majstrovstvá a dvakrát slovenský pohár. Púchov bol vtedy Mekkou volejbalu. Doba, ktorá ma zastihla, bola pre volejbal priaznivá. Ekonomická situácia vo volejbale bola vtedy tiež veľmi dobrá a mladších hráčov motivovalo, že videli, že si športom vedia aj privyrobiť. V Púchove boli podmienky výborné, my sme mali ročný rozpočet cca 500 000 eur. To majú dnes len niektoré hokejové kluby. Vtedy boli úspechy, výborní hráči... Po tom, čo som odišiel do zahraničia, nastal vo volejbale útlm. Teraz sa to opäť začína, liga posilňuje a domov sa vracajú moji rovesníci. Je aj množstvo legionárov, teda zahraničných hráčov.
Boli ste aj v reprezentácii.
Začal som na juniorskej úrovni, ale už ako 20-ročný som bol v reprezentácii. To bola výborná skúsenosť. Človeku narastie sebavedomie a dozvedia sa o ňom aj zahraničné kluby. Z Púchova som šiel na jednu sezónu do Talianska a odtiaľ do Francúzska. Vtedy mali hráči dlhodobé kontrakty, klub sa o vás a vašu rodinu dobre postaral. Vo Francúzsku som vymenil tri – štyri kluby, pri Paríži, ale aj pri mori. Kým sme boli len dvaja s manželkou, zobrali sme tašky a šli. S deťmi to už bolo to náročnejšie. Ale zaradili sa a takisto sa zaradili aj tu, na Slovensku.
Hral sa vo Francúzsku iný volejbal ako na Slovensku?
Jasné. Obrovské zázemie pre volejbal vo Francúzsku vytvárali mestá a regióny. Na strednom Slovensku hrá teraz napr. Prievidza, ale volejbal nie je vo všeobecnosti veľmi rozšírený. Podpora musí prísť od mesta a vyšších územných celkov. Nemyslia sa tým len peniaze. Volejbal je oproti športom ako hokej a tenis dostupný. Stačí vám výbava ako na telesnú.
Je volejbal v súčasnosti atraktívny šport pre mladých?
Je to šport, ktorý sa malé deti učia ťažšie. Je technický, lopta lieta zo strany na stranu. V súčasnosti sa robia aj pre tých menších mini volejbalové súťaže, traja na troch na menšom ihrisku. Myslím, že to ich bude motivovať. Už budú môcť kamarátom povedať, že hrali, nielen trénovali, budú cestovať a bude to aj pre nich zaujímavé.
Zmenil sa Zvolen za 12 rokov, čo ste boli preč?
Zmenil. Ale my sme sem chodili každý rok. Je škoda, že vo Zvolene nemajú volejbalisti svoje priestory, aj keď hala na 9. ZŠ je aj vďaka novej palubovke špičková. Máme nejaké kontakty a vieme, že pôvodná hala RATES by sa mala rekonštruovať.
Autor: Eva Ježovičová
