V polovici októbra navštívilo Zvolen päť mimovládnych organizácií z Nórska. Marikken vedie organizáciu Spire, ktorá pracuje s mladými ľuďmi v otázkach životného prostredia. Ich organizácia má stovky členov. Čím sa zaoberajú? Ako to, že mladí Nóri tak veľmi dbajú na zdravý životný štýl? Odpovedá Marikken Wullf Wathne.
Spire patrí medzi najväčšie mládežnícke organizácie v Nórsku, ktoré sa zaoberajú životným prostredím. Máte kľúč ako osloviť mladých ľudí?
Jedným z našich najdôležitejších cieľov v Spire je šíriť informácie o témach, ktoré nás zaujímajú: klimatická zmena, potravinová bezpečnosť, medzinárodný obchod a trvalo udržateľné mestá. Snažíme sa tieto problémy vidieť štruktúrovane, nielen ako fenomén, ktorá sa nás netýka. Témy z druhej strany sveta sú často prepojené s životom mladých ľudí v Nórsku, takisto ako na Slovensku. Napríklad produkcia sóje, o ktorej sme v Spire už hovorili veľakrát. Väčšina sóje, ktorou sa kŕmi dobytok, sa pestuje v severnej Brazílii. To má množstvo negatívnych vplyvov na život a zdravie Brazílčanov a vedie k úbytku dažďových pralesov. Naša potravinová bezpečnosť v Nórsku je úplne závislá na lodi so sójou, ktorá prichádza z Brazílie. Ak by jeden týždeň táto loď neprišla, viedlo by to k značným stratám v nórskom poľnohospodárstve. A nielen to: mäso, ktoré je v Nórsku promované ako „lokálna produkcia“, je tiež vo veľkej miere vyživované sójou z Brazílie. Takže je to skutočne lokálne mäso?
Čo teda robíte?
My veríme, že je dôležité ľuďom ukázať nespravodlivosť systému vo svete a pochopiť, kde sa v tom systéme nachádzame my. Čo je náš podiel na tejto nespravodlivosti? Ako môžeme sami prispieť k zmene v tomto systéme a k vytvoreniu trvalo udržateľnejšieho a spravodlivejšieho sveta? Myslím si, že najlepší spôsob, ako motivovať mladých ľudí, aby sa zaujímali o tieto témy a bojovali proti nespravodlivosti, je poskytnúť im informácie a ukázať im, že ak sa sami zapoja, vedia pomôcť zmene.
Priemerný vzdelaný Nór do 25 rokov. Zaujíma sa o životné prostredie, patrí to medzi témy, o ktorých sa rozpráva s rovesníkmi? Nám zo Slovenska sa môže zdať, že v Nórsku tieto problémy zaujímajú každého, ale je to naozaj tak?
Zelené hnutie medzi mladými ľuďmi v Nórsku je viditeľné. Mladí ľudia skutočne dbajú viac na svoju stravu, dbajú na to, aby bola z väčšej časti lokálne a ekologicky produkovaná, jedia menej mäsa, viac recyklujú a produkujú menej odpadu. Je čoraz viac v móde dbať na ekológiu, čo je skvelé. Na druhej strane, stále je dosť ľudí, ktorých tieto témy nezaujímajú. Je to viditeľnejšie hlavne vo vidieckych častiach Nórska. Pre ľudí je tu stále na prvom mieste možnosť chodiť všade autami alebo cestovať lietadlami a mäso je samozrejmou súčasťou ich jedálnička. Verím, že sa to časom zmení. Môžeme vidieť už počiatky tejto zmeny.
Pritom v krajine, kde sú 60 % územia lesy, obavy o životné prostredie asi nemusia byť také veľké, alebo?
Aj keď sú na našom území väčšinou lesy, nedáva nám to ospravedlnenie pre nezáujem o naše životné prostredie. Sme ropný štát a mojím názorom je, že musíme robiť všetko, čo vieme, aby sme redukovali vplyv, ktorý na životné prostredie máme.
Na našom stretnutí vo Zvolene ste hovorili, že v Nórsku sa vyhadzuje množstvo potravín. Dobré potraviny idú priamo do smetiakov. Práve preto vznikla aj iniciatíva dumpster diving – teda ľudia, ktorí z týchto potravín žijú. O čo presne ide? Nie je to nebezpečné?
„Dumpster diving“ v praxi znamená, že ľudia vyberajú potraviny zo smetných košov pri obchodoch alebo reštauráciách. Samozrejme, ide o potraviny, ktoré sú ešte dobré. Keď sa obchody zavrú a je už tma, prehľadávame smetiaky a často nachádzame ešte nedotknutú potravu. Býva jej množstvo. Cieľom tejto aktivity v Spire je poukázať na to, aké veľké množstvo potravy sa vyhadzuje. Je to adrenalín ísť za tmy do košov, pretože máte pocit, akoby ste porušovali zákon, ale v skutočnosti to nie je nebezpečné. Každý, kto to chce skúsiť, si prinesie rukavice, baterku a tašku, do ktorej vloží jedlo. Je samozrejme potrebné doma potraviny dôkladne umyť. Hlavným cieľom tejto aktivity nie je získať jedlo zadarmo (aj keď študentov poteší aj to), ale poukázať na fakt, ako veľmi plytváme jedlom. Myslíme si, že obchody a reštaurácie by mali znížiť množstvo vyhodeného jedla a radšej toto jedlo posunúť organizáciám, ktoré tieto potraviny ďalej využijú – napríklad z nich budú variť jedlo ľuďom, ktorí nemajú každý deň prístup k strave.
Má vaša mládežnícka organizácia vplyv na tvorbu politík, napríklad v oblasti ekológie?
Jedným z našich hlavných cieľov je ovplyvňovať politiky a politikov. Reportujeme témy, ktoré nás zaujímajú a posúvame ich ďalej politikom. Náš report o produkcii sóje bol napríklad prezentovaný na pôde parlamentu a stal sa podkladom pre mediálne výstupy približne dvadsiatich rôznych médií.
Ďalej tiež bojujeme za to, aby bol v parlamente človek, ktorý bude zodpovedný za práva budúcej generácie. Je to vo vývoji, ale náš návrh podporilo už 40 organizácií – medzi nimi jedna politická strana a viacero mládežníckych organizácií. Rešpektovať a podporovať práva budúcej generácie je niečo, čo chceme, aby sa stalo aj súčasťou Parížskej dohody. Naša organizácia sa odprezentovala v Paríži, kde sa zasadzovala za zaradenie „medzigeneračnej rovnosti“ do textu dohody.
