ZVOLEN. Početné čriedy diviakov sa nasťahovali do blízkosti môťovskej priehrady. Usadili sa prakticky hneď na jej začiatku, v priestore medzi chatou Venezia a rekreačným areálom Orlík.
Peter Košík, ktorý je predsedom poslaneckého výboru za miestnu časť, odhaduje, že ich tu je okolo štyridsať.
„Zdržiavajú sa na ploche medzi brehmi priehrady a asfaltovou cestou,“ hovorí. Sám videl asi šesť diviakov prechádzať v blízkosti Orlíka cez cestu. „Boli to okolo 70-kilové kusy,“ odhaduje.
Na diviaky sa mu sťažujú aj chatári. „Hovorili, že im poškodzujú trávniky, živé ploty, chodia im do záhonov v záhradách. Niektorí už pred nimi utekali a jednému napadli psa,“ ozrejmuje.
Skúsenosti majú s nimi aj rybári, ktorým poškodili stany a pojedli zmesi na prikrmovanie rýb. Košík upozorňuje, že ide o rekreačnú a pomerne frekventovanú oblasť a diviaky môžu prenášať črevné parazity.
„Poľovačka na ne tu neprichádza do úvahy, keďže ide o obývanú oblasť,“ hovorí Košík, ktorý je tiež poľovník.Vyhnať ich petardami, ako sa o to pokúšali napríklad na košickom sídlisku Ťahanovce, nepovažuje za efektívne opatrenie.
„Diviak sa vráti a ak diviačica vrhne mladé, tie to berú dokonca ako svoje prirodzené teritórium,“ vysvetľuje.
Prípad z Ťahanoviec to potvrdzuje, diviaky sa snažili vyhnať niekoľkokrát. Riešenie vidí Košík v kompletnej likvidácii súvislých húštin.
Lesný podnik mesta disponuje „mulčovacím“ strojom, ktorým dokáže rozsekať na miniatúrne kúsky aj krovie s kmeňmi hrubými 40 centimetrov. „Teraz je mokrý terén, ak keď primrzne a skončí sa vegetačné obdobie, môžu sa do toho pustiť. S takým strojom to urobia za dva dni,“ mieni Košík.
Otázka je, kto likvidáciu krovísk zafinancuje. Pozemky sú súkromné a ich vlastníci sa o ne evidentne nestarajú. Za posledné roky zarástli do takej miery, že im už ustúpili takmer celé trávnaté plochy.
„Áno, sú to súkromné pozemky, ale toto je krízová situácia. V takom prípade nie je podstatné, kto pozemky vlastní,“ hovorí Košík.
V týchto dňoch sa chystá podať žiadosť na okresný úrad, aby so zvolenskou samosprávou hľadali spoločné riešenie.
Blízko brehu. (zdroj: Peter Košík)
