ZVOLEN. Galéria v Parku Ľudovíta Štúra vo Zvolene si v tomto roku pripomína 50. výročie založenia. Svoju históriu začala písať v roku 1966 osadením hlavnej busty nášho národného dejateľa v parkovej časti námestia SNP.
Jej vznik je úzko spätý s podujatím Štúrov Zvolen, ktorého prvý ročník sa uskutočnil v roku 1965. Pri druhom ročníku, vtedy ešte súťažnej prehliadky divadiel poézie, vznikol aj Park Ľudovíta Štúra.
Idea parkovej galérie zostavenej z búst významných činiteľov zvolenského regiónu tak dostala zelenú. Pôvodný návrh bol zostavený z osemnástich mien národovcov, ktorí žili a tvorili v okrese Zvolen.
Počas normalizácie boli v roku 1970 aktivity okolo Štúrovho Zvolena i parkovej galérie prerušené. Obnovilo ich až po dvadsaťročnej odmlke Občianske spoločenstvo Štúrov Zvolen, ktoré sa aj v súčasnosti snaží o jej ďalší rozvoj.
Jeho zásluhou bola v galérii opäť osadená busta spisovateľa a matičného činovníka Jozefa Cígera Hronského, ktorá bola odstránená počas minulého režimu.
Okrem nich je v galérii momentálne ešte busta rímskokatolíckeho kňaza, cirkevného hodnostára a národovca Jozefa Kozáčeka.
„Naše spoločenstvo združuje významných jazykovedcov, žurnalistov a rétorov z celého Slovenska a kladie si za povinnosť rozvíjať národné povedomie a vlastenectvo Slovákov po vzore Ľudovíta Štúra,“ povedal predseda občianskeho spoločenstva Jozef Pinka.
„V tomto roku si pripomíname 50. výročie založenia parkovej galérie. Pripravili sme preto návrh na osadenie ďalších búst národovcov, literátov a organizátorov národného života, ktorí sa narodili alebo tvorili v okrese Zvolen," doplnil.
V novom zozname je osem mien s obdobím realizácie desať rokov. Sú tam napríklad spisovatelia Andrej Sládkovič, Terézia Vansová, Elena Maróthy - Šoltésová alebo polyhistor Matej Bel.
Rozšírenie galérie chce spoločenstvo realizovať v úzkej spolupráci s mestom Zvolen, Maticou slovenskou a ministerstvom kultúry. Pri zhotovení búst počítajú s pomocou mladých výtvarníkov z Akadémie umení v Banskej Bystrici.
