Katolícka cirkev si 1. novembra tradične pripomína prikázaný Sviatok všetkých svätých a 2. novembra Spomienku na všetkých verných zosnulých, ľudovo nazývanú Dušičky.
Obidva tieto dni charakterizujú spomienky na tých, čo už nie sú medzi nami, návštevy cintorínov, zapaľovanie sviečok na hroboch blízkych a ich zdobenie kvetmi.
Od roku 1994 je 1. november v Slovenskej republike dňom pracovného pokoja. Cirkev a veriaci si v tento deň spomínajú a modlia
sa za všetkých svätých, ale aj za našich predkov, ktorí neboli vyhlásení za svätých, ale žili statočným a čestným životom a vedeli
sa obetovať za iných. Cirkev oddávna spája s týmto sviatkom nádej na vzkriesenie.
Duchovní obvykle pripomínajú, že tento deň má byť dňom radosti a nádeje a nie strachu či smútku. Na Sviatok všetkých svätých sa okrem sv. omší v kostoloch konajú aj omše a pobožnosti za zosnulých na viacerých cintorínoch.
Sviatok všetkých svätých sa prvýkrát slávil v Ríme 13. mája 609, keď pápež Bonifác IV. prebral od cisára Fokasa pohanský chrám
všetkých Bohov, tzv. Panteón a zasvätil ho Panne Márii a všetkým svätým mučeníkom. Neskôr pápež Gregor III. (731-744) zmenil slávenie všetkých svätých z 13. mája na 1. november, keď v Bazilike sv. Petra slávnostne posvätil kaplnku k úcte všetkých svätých.
Na Sviatok všetkých svätých nadväzuje deň Pamiatky všetkých verných zosnulých, známy aj pod názvom Dušičky, ktorý pripadá na 2. novembra. V roku 998 opát Odilo v benediktínskom kláštore Cluny zaviedol tradíciu 1. novembra večer vyzváňať a spievať žalmy za mŕtvych a na druhý deň slúžiť veľkú zádušnú omšu.
Tento zvyk sa čoskoro rozšíril v celej západnej cirkvi. Na znak nesmrteľnosti duší a Božieho milosrdenstva sa na cintorínoch zapaľujú sviečky.
