LÁTKY, ZVOLENSKÁ SLATINA. V týchto dňoch viac spomíname na svojich zosnulých. Navštevujeme cintoríny, zapálime sviečku a možno sa aj pomodlíme.
Miesta posledného odpočinku sú v týchto dňoch navštevované oveľa intenzívnejšie. Tak je to zvykom. Sú však aj cintoríny, kde zavíta návštevník iba občas. Aj to skôr zo zvedavosti ako s cieľom pripomenúť si zomretého blízkeho človeka.
Dávno spustol
Ešte pred rokmi bol cintorín neďaleko križovatky miestnych ciest v časti Boroviny vo Zvolenskej Slatine známy iba susedom. A pováľané náhrobné kamene zarastené vysokou trávou nehovorili o prílišnej úcte k tomuto miestu.
Bývalý židovský cintorín vo Zvolenskej Slatine spustol už dávno, veď pochovávať sa na ňom prestalo oveľa skôr ako prišla vojna a holokaust vymazal Židov aj z tejto obce. Podľa Súpisu Židov z roku 1942 ich žilo v obci jedenásť.
Skauti
Židovský cintorín vo Zvolenskej Slatine si zobrali pod patronát skauti v roku 2005. Cintorín bol ukrytý v hustej krovine, ktorú postupne vypílili. „V lete 2007 sme sa pustili do obnovy obvodového múrika, ktorý bol z veľkej časti zdevastovaný,“ vysvetlil Martin Cerovský, ktorý vedie v obci skautov.
V nasledujúcich rokoch sa venovali iným projektom, až vlani sa rozhodli vrátiť k obnove tohto miesta.
„Prišlo nám to dôležité z kultúrno–spoločenského hľadiska. Ešte pred druhou svetovou vojnou žili u nás vo Zvolenskej Slatine Róthovci, Kellermanovci, Wiemanovci, Reisovci, Schlesingerovci a Haupstovci, dnes tu už nežije žiadna z týchto rodín. Sú to „stratení susedia“, ale my na nich nechceme zabudnúť,“ dodal.
Židovský cintorín. (zdroj: Milan Suja)Keď sa vlani vrátili na cintorín, museli opäť vypíliť časť náletových krovín, ktorými začal cintorín zarastať. Navyše na mieste umiestnili spomienkovo–informačnú tabuľu a zo severnej strany vysadili lipovú aleju.
Tento rok vyrobili lavičky, vybudovali novú kamennú podlahu vo vstupnej bráne a dali zhotoviť konštrukčný plán obnovy strechy na vstupnej bráne do cintorína. Pretože najbližším plánom je práve strecha.
Mláky
Trochu iný je cintorín pri osade Mláky, ktorá patrí pod Látky. Mŕtvych na ňom pochovávajú, odkedy bola založená dedina, čo je tristo rokov dozadu. Kedysi v Mlákach žili stovky ľudí, okrem miestnych na cintoríne pochovávali aj ľudí z osád Zabykovo, Bykovo a Petrová. „A ešte aj časť Grapy,“ vysvetlila Mária Krupová, ktorú stretávame medzi hrobmi.
V Mlákach dnes býva pätnásť obyvateľov, ostatné domy využívajú chatári.
Starý cintorín v Mlákach. (zdroj: Milan Suja)Je samozrejmé, že sa domáci väčšinou dávajú pochovať práve na cintoríne pri osade, v ktorej prežili celý život. „Pravdaže. Kde by ma odviezli, keď tu mám pochovaného muža. Musím ísť len k nemu,“ dodala s úsmevom Mária.
Keď príde na cintorín urobiť poriadok, nikdy to nie je na pár minút. Celkovo sa postará o deväť hrobov.
Minulú stredu strávila na cintoríne tri hodiny.
„Všetkých mám na tomto cintoríne pochovaných. Okrem muža tu mám rodičov, svokrovcov, starých rodičov,“ dodala.
Zaujímavosťou osady je, že nepatrí pod farnosť v Látkach, ale pod Lom nad Rimavicou. Aj pohreby má na starosti farár z Lomu. Táto obec už nepatrí pod Banskobystrickú ale Rožňavskú diecézu.
Napriek tomuto rozdeleniu, chodia miestni do kostola v Látkach, ktorý je podstatne bližšie.
O zmene už ani neuvažujú, osada má málo obyvateľov na to, aby sa jej požiadavkami na zmenu hraníc diecézy niekto zaoberal.
„My by sme sa aj snažili zmeniť to, no pätnásti nič nezmôžeme,“ dodala Mária.
