ZVOLEN. Na trojicu hráčov HKM Zvolen, kapitána Michala Juraška, Juraja Juríka a Denisa Reháka dnes čakalo na tréningu nemilé prekvapenie. Bez akéhokoľvek vysvetlenia im oznámili, že v tíme nepokračujú. Čo sa vlastne stalo sme sa opýtali dnes už bývalého kapitána a dlhoročnej opory HKM Michala Juraška.
Čo sa vlastne stalo ráno v kabíne HKM? Podľa dostupných informácií oznámil pred tréningom v šatni Josef Turek, že v tíme končíte spolu s ďalšími dvoma spoluhráčmi. Dostali ste pred tým nejaké upozornenie, že nie je s vami spokojnosť?
Absolútne nie. Strieľalo sa hneď bez varovania. Prišiel tréner, povedal, že sa na tom večer dohodli na nejakom sedení vedenia, zrejme s akcionármi. Ja neviem, kto tam všetko bol. Keďže má pán Turek teraz plnú moc o dianí v kabíne, vyslovil naše tri mená a vzápätí odišiel z kabíny. Čiže, nedočkali sme sa z jeho strany ani žiadneho vysvetlenia.
Musel to byť šok pre všetkých. Aký to bol pocit pre vás, ale aj pre ostatných chalanov z tímu?
Bol to veľký šok, nielen pre nás troch. Už to beriem tak, že sa to, bohužiaľ, stalo. Aj ostatní chalani, čo išli na tréning, ostali z toho zmrazení, lebo určite nikto nečakal, že po 5. kole bude niekto robiť takéto veci. Vyhrali sa tri zápasy a dva prehrali. Pred nami je ešte ďalších 49 stretnutí, takže, pre mňa to je trochu urýchlený krok. Avšak, keď sa tak rozhodli, bohužiaľ už mi to ostáva len rešpektovať. No, vysvetlenie sme nedostali absolútne žiadne. Paradoxom je, že ešte pred týždňom mi povedali, že hrám lepšie ako minulý rok a zrazu po týždni som doma. Ťažko sa mi k tomu vyjadruje.
Jedna vec, že to prišlo bez varovania, ale najmä je divné, že po piatich kolách a až na posledné dve prehry, Zvolen mal výborný vstup do sezóny ...
Je začiatok ligy, omladil sa káder, odišli kľúčoví hráči, najmä z útoku, to treba povedať na rovinu. Neviem vlastne, ani aké má klub ciele, keď už aj nás troch vyhodili, lebo pred sezónou sa tvrdilo, že ciele sú ako každý rok - najvyššie. Je to však pre mňa veľké sklamanie. Poviem narovinu, nečakal som to. Prekvapenie pre mňa to je najmä preto, že to prišlo po piatich zápasoch. Myslím, že za tých 10 sezón, ktoré som tu strávil, už mohli vedieť, čo vo mne ako hráčovi je. Zrejme tu nie je trpezlivosť ako inde, ale už sa tým nejdem zaoberať.
Dostali ste už nejaké vypovedanie zmluvy a ako to vyzerá po finančnej stránke? Má klub všetko voči vám vyrovnané?
Finančná situácia je posledné roky vo Zvolene veľmi dobrá. Predtým čo meškali peniaze, je všetko už dávno vyrovnané. Výpoveď ale ešte nemáme podpísanú. To sa bude zrejme riešiť v najbližších dňoch a všetko ostatné ohľadom financií sa zrejme tiež dohodne popri tom.
Ešte je to možno predčasné, ale kam povedú hokejové kroky Michala Juraška?
Aj keď sa stalo toto, čo sa stalo, tak na druhej strane ma teší záujem zo strany ostatných klubov. Asi len hodinu alebo dve po tom, ako sa táto správa dostala na verejnosť, tak sa mi ozvalo viacero klubov zo Slovenska, takže uvidím ešte, kde zakotvím. Rozhodovanie mám trošku komplikovanejšie, pretože s manželkou čakáme prírastok v najbližších dňoch, takže budem musieť brať ohľad na toto. Mojou prioritou je teraz rodina a byť pri nej. Uvidím teda ešte ako sa rozhodnem a či bude rozhodovať vzdialenosť, alebo konkrétne mužstvo.
Môže sa stať, že už v piatok vykorčuľujete na ľad v nejakom inom tisportligovom drese?
Poviem pravdu, dve mužstvá už veľmi chcú, aby som za nich v piatok nastúpil. Neviem však ešte ako to bude, keďže nemám ešte ani rozviazanú zmluvu s HKM Zvolen. Nevidím ten piatok veľmi reálne.
Ste zvolenským odchovancom, aj kapitánom. Táto správa prišla prakticky z ničoho nič. V akom duchu sa rozídete s HKM Zvolen?
Nemôžem povedať nič zlé na HKM Zvolen. Zvolen je moje rodné mesto, vyrastal som tu hokejovo. Je však pravda, že po 10 sezónach v drese HKM som čakal iný koniec, nie takýto. Samozrejme, nehovorím, že ma nemohli vyhodiť, alebo brať na to ohľad, ale čakal som lepšiu komunikáciu. Mohli niečo skôr povedať, že nie sú so mnou spokojní, alebo, že moja výkonnosť je slabšia, že ak sa to nezlepší budú uvažovať o mojom konci v klube. Ale nejdem nariekať, stalo sa to aj lepším a známejším hráčom. Na Slovensku je to zrejme jedno, či hráš za jeden klub 10 rokov, alebo 10 zápasov. Keď chcú, tak to tak rozhodnú a je to tak. Už v podstate nad tým ani nerozmýšľam.
