HRIŇOVÁ. Už 125 rokov uplynulo od osamostatnenia sa mesta Hriňová od Detvy. Samospráva si v týchto dňoch pripomenula túto udalosť podujatím, na ktorom v tamojšom mestskom kultúrnom stredisku odovzdali osobnostiam, ktoré sa významným spôsobom zaslúžili o rozvoj a zveľaďovanie mesta a šírenie jeho dobrého mena, Ceny mesta Hriňová a Ceny primátora. Ocenenie získalo sedem jednotlivcov.
Súčasťou programu bolo aj pripomenutie si rozšírenia rezervy biosféry Poľana o hriňovské lazy a krst kníh domácich autorov - Hriňovské píly od Renáty Neupauerovej, Krásy hriňovského Podpoľania, II. diel od Františka Indra st. a Báťkoviny od tamojšieho humoristu Matúša Báťku.
Od roku 1638, keď sa z očovského a slatinského chotára vyčlenila samostatná obec Detva, začalo sa postupne osídľovať aj územie dnešnej Hriňovej. Najintenzívnejšie osídľovanie v oblasti bolo najmä od začiatku 19. storočia, čo súviselo s nárastom počtu roľníckeho obyvateľstva, ale aj s rozvojom sklárstva v regióne. Uhorské ministerstvo vnútra povolilo 21. októbra 1890 osamostatnenie sa Hriňovej od Detvy. Obec sa vytvorila v politickom okrese "Veľkoslatinskom".
Municipiálny výbor Zvolenskej župy schválil zriaďujúci štatút dňa 5. septembra 1891 pod číslom 322/1891. Od tohto dátumu existuje Hriňová ako samostatná obec. Okrem vlastnej osady Hriňová (Herencsvölgy) boli do novej obce začlenené mnohé okolité osady a lazy: Krivec I. a II., Slanec, Mangútovo, Štoliansko, Gondova jama, Biele Vody, Vrch Slatina, Magura, Snohy a Vrchdobroč.
V čase vzniku mala Hriňová viac ako 6000 obyvateľov, dnes ich má približne 7800.
