HRIŇOVÁ. „Verím v ľudí. V to dobré, čo je v nich, inak sa žiť nedá.“ Citát podpolianskeho zabávača a ľudového básnika Matúša Báťku otvára jedinečnú publikáciu, ktorá v týchto dňoch vychádza z tlačiarne. Jej názov je príznačný – Báťkoviny.
„Myšlienka vydať zbierku básní ako prierez dielom humoristu a veršotepca Matúša Báťku, dozrievala u nás posledných 10 rokov. Považujeme ju za súčasť kultúrneho dedičstva nielen nášho mesta, ale celého Podpoľania. Bolo by hriechom neponúknuť túto radosť svetu,“ povedal primátor Hriňovej Stanislav Horník.
O bohatom archíve Matúša Báťku sa v Hriňovej vedelo. Dodnes sa rozširuje. Hádam ani niet na Podpoľaní svadby, kde by nezazneli jeho veršované telegramy, vytvorené na objednávku. Báťka je skutočný podpoliansky básnik. Báťka je náš, to vie pod Poľanou každý.
Zelienkov nasledovník
Kniha je rozdelená na šesť častí. „Chcel som nejakým spôsobom vystihnúť podstatu človeka s jeho typickým podpolianskym humorom. Keďže je Hriňovčan, jedna časť patrí práve tomuto mestu,“ vysvetlil zostavovateľ knihy Jozef Poliak. Báťka svoje verše venoval aj Detve a okolitým dedinám. Takmer ku každej osade má svoju básničku.
Pri čítaní si Poliak nemohol nespomenúť na Ľuda Zelienku a jeho Detviansku náturu. Práve preto Báťku pokladá za Zelienkovho nasledovníka.
S humorom sebe vlastným sa venuje napríklad aj cirkevným sviatkom na tradične silne nábožensky založenom Podpoľaní. A tiež politike, najmä voľbám, ktoré po novembri 1989 prichádzali.
Časť z tvorby v knihe pochádza aj zo známych Variácií Matúša Báťku.
Všetky básne nie sú iba humorné, jedna časť knihy s príznačným názvom O cesnaku a o inom, ukazuje aj vážnejšiu tvorbu. V knihe tak nájdeme verše napísané po tragédii hriňovského autobusu, ktorý sa prevrátil na ceste z Poľany.
Novotvary aj hovorové pomenovania
Báťkova tvorba je rozsiahla, preto bol najťažšou úlohou práve výber básní do „iba“ dvestostranovej knihy. Tu veľkú časť práce odviedli pracovníci hriňovského magistrátu. Svoje urobili napríklad aj korektorky, ktoré texty opravovali. Nie úplne, takže niektoré texty sa s pravidlami slovenského pravopisu veľmi nekamarátia.
„Nespisovné tvary boli v textoch ponechané, neupravované, aby sa zachovala originalita, autentickosť a svojrázny básnický prejav autora,“ uviedli zostavovatelia v poznámke na začiatku knihy. Niekde chce autor zdôrazniť hriňovské nárečie, inde používa spisovné výrazy. Využíva tiež novotvary, lokálne chotárne názvy, ale aj hovorové pomenovania. Napríklad pre hriňovské krčmy (Papuča, Plecháč, Ukrajina...).
Jozef Poliak navrhol aj obálku, na ktorej je stará, možno viac ako storočná výšivka, ktorú majú v archíve ÚĽUV-u. Fotografiu výšivky si odložil a čakal, kde sa bude dať použiť. Báťkova kniha sa k nej hodila ako... Veď viete.
Zaujímavosťou je Báťkova nálepka na obálke, na ktorú sa bude môcť podpisovať.
Vďaka manželke
Veľká časť básní, výstrižkov z novín, ale aj kresieb dvorného kresliča a priateľa Štefana Kulicha sa zachovala vďaka Matúšovej manželke Vierke.
Matúš Báťka svoje dielo jedného dňa jednoducho zveril mestu. Podľa neoverených informácií priniesol celú svoju tvorbu na káričke. Nevieme to naisto, no to by sa na Matúša podobalo. Dotlačiť káričku k úradu, zaparkovať ju pred dverami a odovzdať so slovami: „Ak chcete, robte s tým niečo!“
A čuduj sa svete, úradníci ho poslúchli.
„Potom to už bolo o práci šikovných ľudí, ktorí sa pustili do digitalizácie, katalogizovania, výberu diel, až po zostavenie knihy. Veríme, že nie poslednej,“ doplnil primátor Horník.
Knižnú prvotinu Matúša Báťku pokrstili počas osláv 125. výročia osamostatnenia sa Hriňovej, ktoré sa v meste konali 16. septembra.
