ZVOLEN. Mestský poslanec Peter Košík štartuje petíciu proti navrhnutým trasovaniam rýchlostnej komunikácie R2 cez mesto Zvolen. Petícia je reakciou na varianty cestného obchvatu Zvolena, ktoré pre Národnú diaľničnú spoločnosť (NDS) vypracoval Dopravoprojekt.
Výhrady k nim má aj mesto, ktoré očakávalo, že R2 povedie mimo intravilánu mesta. Vybrať si má z troch variantov.
Tri možnosti
Prvý variant počíta s tunelom, ktorý by mal začínať pri stredisku NDS na Neresníckej ceste (pod zámkom) a vychádzať na svetelnej križovatke na Lučeneckej ceste v Môťovej a ďalej pokračovať Lučeneckou.
Podľa druhého variantu by sa z existujúceho privádzača od Žiaru nad Hronom vybudovali na Haputke odbočovacie pruhy a viadukt na pilieroch. R2 by pokračovala tunelom čiastočne popod Pustý hrad, v Neresníckej doline by tunel vyšiel z masívu, pokračoval by ponad cestu, znova by vošiel pod masív a následne by viedol popod celý Sekier.
R2 má z tunela vychádzať v Môťovej na križovatke Lučeneckej a Pribinovej (pri moste pred Bučinou, resp. pri Rebel pube), kde projektanti počítajú s asanáciou niekoľkých domov. Ďalej má pokračovať medzi existujúcou Lučeneckou cestou a sídliskom Záhonok ďalej na východ.
Tretí variant, najjužnejší, situuje začiatok R2 k Budči, odkiaľ má viesť 10-kilometrový tunel. Má prechádzať po hradnom telese ešte neexistujúceho, kontroverzného vodného diela Slatinka, ďalej prechádzať dolinami a chotárom pokračovať smerom na Zvolenskú Slatinu.
„Zvolen obchvat nevyhnutne potrebuje. Jeho výstavba roky mešká, dopravná situácia na Lučeneckej ceste je čoraz zložitejšia. Pre mesto prichádza možnosť riešenia, aká sa pravdepodobne nezopakuje dlhé obdobie,“ hovorí primátorka Zvolena Lenka Balkovičová.
Ťažké rozhodnutie
"Očakávali sme najmä návrat k najvýhodnejšiemu severnému variantu, v ktorom by rýchlostná cesta viedla medzi Sliačom a Zvolenom. Žiaľ, nestalo sa, no určite sa ešte pokúsime vyvinúť tlak, aby sa tento stav prehodnotil,“ podotýka
Podzemný prieťah Lučeneckou cestou, teda variant, v ktorom by rýchlostná cesta viedla tunelom popod terajšiu cestu, znamená podľa Balkovičovej pomerne veľký zásah do terajšieho dopravného systému mesta.
„Musíme tiež citlivo pozerať na situáciu Sekierčanov, našou snahou je zlepšiť ich dopravnú dostupnosť do centra mesta. Určite k nemu v tomto duchu sformulujeme nemálo pripomienok.“
Pripomienky má magistrát aj k južným variantom, tie samotné však nie sú z hľadiska existujúceho dopravného systému až také problémové. Otázkou opäť ostáva riešenie na Sekieri, kde by museli padnúť aj niektoré domy, čo je podľa primátorky problém.
V prípade najjužnejšieho variantu ide asi skôr o teoretickú úvahu. Takmer celý by viedol pod zemou, čo by celú stavbu mnohonásobne predražilo.
„Ani podzemný prieťah popod Lučeneckú cestu a ani dva južné varianty nám neriešia bolestivú dopravnú situáciu v centre mesta. Južné cesty totiž nebudú využívať vodiči v smere Banská Bystrica – Detva, opäť si budú skracovať cestu cez mesto, čo je problém už dnes,“ pripomína Balkovičová.
„Pôjde o ťažké rozhodnutie, v ktorom bude určite zohrávať úlohu aj fakt, že ak by sme odmietli všetky možnosti, môžeme do budúcnosti očakávať ešte väčší nárast dopravy cez Lučeneckú cestu. A to by znamenalo prehĺbenie súčasného problému,“ dodáva.
„V tejto situácii naozaj máme o čom premýšľať. Kľúčové ostáva zlepšiť situáciu Sekierčanov a tiež dopravnú situáciu samotného mesta, tomu podriaďujeme celý ďalší postup.“
Minerálny prameň verzus ľudské zdravie
Peter Košík, ktorý je predsedom poslaneckého výboru za Sekier a priľahlé mestské časti, je vo vyjadreniach ostrejší. Radikálne odmieta všetky tri varianty.
„Je to strategický zásah do mesta na dlhé desaťročia, to už nikto meniť nebude,“ upozorňuje.„Treba si uvedomiť, že mesto leží v kotline a všetky exhaláty z dopravy by sa tu zadržiavali, pretože sú tu zlé rozptylové podmienky. Je to nezmysel, aby sa tranzitná doprava sústreďovala cez mesto a viedla popod domy.“
Problém celého obchvatu spočíva podľa neho v zamietavom postoji ministerstva zdravotníctva (Inšpektorát kúpeľov a žriediel aj Štátna kúpeľná komisia) na severný variant obchvatu Zvolena.
Diaľničná spoločnosť navrhla nedávno pôvodnú trasu severného obchvatu posunúť o 300 – 600 metrov južným smerom a namiesto 15-metrových pilierov použiť štólové do hĺbky štyroch metrov.
„Nechcú o tom ani počuť. Kvôli nálezom minerálnej vody sa vytvárajú varianty, kde sa ide hazardovať s ľudským zdravím. Nikto pritom nedokáže s určitosťou povedať, že výstavba rýchlostnej cesty pramene naozaj poruší. Minerálna voda predsa nemôže mať väčšiu hodnotu ako ľudský život,“ argumentuje Košík.
„Trasa R2 sa pritom netýka len 11-tisícovej mestskej časti, ale celého Zvolena, pretože exhaláty z tranzitnej dopravy zamoria celé mesto.“Severný obchvat nejde cez Sliač ani cez ochranné pásmo. „Od mesta je vzdialený stovky metrov, medzi plánovanou cestou a mestom je les. Rozptylové podmienky sú v tomto priestore omnoho lepšie. Sme preto proti R2 cez Zvolen a sme za severný obchvat mimo mesta Zvolen. Inak sa môžeme rovno vysťahovať,“ mieni.
Obchvat Zvolena je chýbajúcim úsekom na rýchlostnej ceste R2, ktorý má zabezpečiť jej napojenie na rýchlostnú cestu R1 pri Zvolene.
Archeológ Ján Beljak: Zámok môže pre križovatky stratiť dominantnú polohu
O rýchlostnej ceste R2 v súvislosti s historickými pamiatkami hovoríme s Jánom Beljakom, vedúcim archeologického výskumu na Pustom hrade a členom Komisie výstavby a územného rozvoja pri Mestskom zastupiteľstve Zvolen.
Ako vnímate návrhy jednotlivých cestných variantov?
- Rýchlostná cesta R2 Zvolen-východ – Zvolen-západ by mala uľahčiť tranzit cez mesto, ale zároveň by nemala negatívne ovplyvniť život Zvolenčanov. Podporujem jej čo najskoršie vybudovanie. Ekonomicky najvýhodnejšie a zároveň dopravne najzmysluplnejšie je však jednoznačne severné trasovanie R2.
Nie je podľa vás priechodný ani jeden z troch ďalších navrhnutých variantov?
- Navrhnuté trasovania R2 cez Zvolen sú buď finančne náročné (fialový variant s tunelmi popod Pustý hrad a Bukovinku) alebo zásadným a skôr negatívnym spôsobom zasiahnu do dopravného systému vo Zvolene. Dotknú sa aj pamiatkových objektov v našom meste – a tým aj rozvoja cestovného ruchu.
Do akej miery zasahujú návrhy rýchlostnej cesty historické pamiatky?
- Svetlomodrý variant má byť vybudovaný v trase Lučeneckej cesty. S ním súvisia navrhované križovatky v tesnej blízkosti Zvolenského zámku, ktoré potláčajú jeho dominantnú polohu na pahorku nad centrom Zvolena. Vo veľkej miere poškodia pohľady na zámok z okolia. Absolútne neprijateľné je umiestnenie kruhovej križovatky do juhozápadného bastiónu Zvolenského zámku. Nevhodná je už dnešná cesta, ktorá bola cez bastión vybudovaná v povojnovom období.
Realizácia zeleného variantu (tunely popod Drahy a Môťovú) zásadným spôsobom ovplyvní nástupný areál Pustého hradu v lokalite Haputka za zimným štadiónom, kde sa nachádza parkovisko pre návštevníkov hradu a je tu plánované vybudovanie informačného centra a archeoskanzenu. Haputka je jedna z najdôležitejších archeologických lokalít vo Zvolene a musela by byť plošne preskúmaná.
Podľa projektu zeleného variantu by tu mala stáť rozmerná križovatka, ktorá by celý tento priestor zastavala. Návštevnosť Pustého hradu každoročne narastá. Už teraz býva parkovisko na Haputke preplnené a vybudovaním križovatky by sme o tento priestor prišli. Cez Haputku tiež vedú obe prístupové cesty na Pustý hrad aj na Červený medokýš a z projektu nie je zrejmé, do akej miery by ostali zachované.
Petícia
Petíciu proti výstavbe rýchlostnej komunikácie R2 cez Zvolen a za výstavbu severnej cestnej trasy mimo mesta Zvolen môžu Zvolenčania podporiť v piatok 23. septembra o 17.00 h na parkovisku pri svetelnej signalizácii na Lučeneckej ceste v Môťovej.
Križovatky v blízkosti zámku môžu potlačiť jeho dominantnú polohu. (zdroj: Ján Krošlák)
