DOLNÁ BZOVÁ. Uplynulý víkend sa v obci opäť tavilo sklo. V sobotu a nedeľu sa tu konal už šiesty ročník Bzovských sklárskych dní. Tie organizuje občianske združenie Skálnik, ktoré sa snaží pripomenúť históriu bývalých sklární.
Dnes už málokto vie, že v Dolnej Bzovej sa podľa historických záznamov sklo vyrábalo od roku 1772 do roku 1894. Druhá skláreň bola v Hornej Bzovej. Založili ju v roku 1807, výrobu ukončila v roku 1873.
Prvý ročník sklárskych dní v Bzovej bol iba „klepkací“. O skle sa veľa hovorilo, no už menej tavilo. Zato poklepali základný kameň budúcej pece, v ktorej už päť rokov sklo aj tavia.
Rovnaká partia
Odkedy v Dolnej Bzovej postavili repliku starej sklárskej pece, vždy sa okolo nej točí tá istá sklárska partia. Pripravujú ju od stredy, kedy aj tento rok začínali s kúrením. Aby sklárski majstri mali v sobotu a v nedeľu dostatok roztavenej suroviny.
Sklársku vsádzku alebo sklársky kmeň založili v piatok skoro ráno. Podvečer už bola teplota roztaveného skla dostatočná na spracovanie.
Replika historickej sklárskej pece je trochu menšia, ako niekedy bývali, no princíp tavenia skla je v nej rovnaký ako pred tristo rokmi. „Kúri sa v nej iba drevom,“ povedal sklár Drahoslav Leitner z Osrblia. Pri skle je už od školy, to znamená viac ako tridsaťpäť rokov.
V piatok večer mali sklári v peci asi päťdesiat kilogramov roztaveného skla. Ako ho vyberali pri ukážkach, zároveň surovinu dopĺňali sklenenými črepmi.
V dvoch baniach
Sklo sa v Bzovej cez víkend nevyrábalo z kremeňa, sklári iba tavili sklenené črepy. Na klasickú výrobu by potrebovali ešte vyššiu teplotu a najmä viac času.
„Takéto malé pece sa dnes už na výrobu skla určite nepoužívajú,“ doplnil ďalší zo sklárskej partie Ivan Terem.
Kremeň pre sklárne sa kedysi ťažil v dvoch baniach pri Bzovej. „V minulosti sa sklárne zakladali práve tam, kde bol dostatok surovín na výrobu skla. Musel tam byť kremeň a najmä drevo, ktorého sa pri skle spotrebuje veľmi veľa. Jednak na výrobu potaše a jednak na kúrenie v peci,“ vysvetlil sklár. A spotreba je to naozaj úctyhodná, veď za štyri dni sklárskych dní v nej spália viac ako pätnásť metrákov dreva. V peci je teplo ešte aj týždeň po skončení podujatia.
Mohli piť pivo
Sklárska robota je horúca, a preto je pitný režim pre sklára mimoriadne dôležitý. „Niekedy sme mohli piť aj pivo,“ zaspomínal si Leitner. V minulosti mali sklári v sklár-ňach dovolenú riadnu dvanástku. „Sklári to pili ako čerti,“ dodal s úsmevom. Neskôr im to znížili na desiatku a nakoniec musela sklárom stačiť osmička. A potom pivo zatrhli úplne. Zrejme zo závisti. Veď kto si mohol úplne beztrestne dať pivo v práci? Pivo sklárom vraj odporúčali lekári.
Taký sklár vypil za šichtu aj osem až desať pív a pritom z roboty nešiel opitý. „Všetko to vypotil,“ doplnil starý sklár, ako inak, s pivom v ruke.
