Streda, 26. júl, 2017 | Meniny má Anna, Hana
Pridajte si svoje mesto

Ján Beljak: 25. sezóna výskumu je mimoriadne úspešná

Od roku 2009 pokračuje na Pustom hrade v odkaze Václava Hanuliaka a podobne ako Hanuliak aj on je v oblasti archeológie uznávaným odborníkom. Pustý hrad je jeho srdcovka.

Ako hodnotí ochranu pamiatok v meste a čo nové priniesol tohtoročný výskum? Odpovedá PhDr. Ján Beljak, PhD., z Archeologického ústavu Slovenskej akadémie vied.

Výskum na Pustom hrade neustále pokračuje. Minulý rok nás prekvapili objavy v cisterne, rôzne predmety a konštrukcie vyrobené z dreva. Môžeme to považovať za prelomové nálezy?

Minulý rok sa realizoval komplexný výskum hradnej cisterny až po jej dno – vďaka tomu sme v jej spodnej časti objavili zvyšky drevených konštrukcií. U nás v archeológii je drevo nad zlato, drevo nám vďaka letokruhom najlepšie datuje obdobie, z ktorého pochádza. Podľa hrúbky letokruhov dokážeme dokonca rekonštruovať historickú krajinu a historické obdobia z hľadiska klímy. Okrem samotných konštrukcií sme našli zaujímavé drevené výrobky – vedierka, tréningové meče, ale aj textilné lano a kožený mech. Tiež štandardnejšie nálezy, ako napr. keramika. Našiel sa aj celý železný meč s kostenou rukoväťou, mince, z toho jedna s razbou Bela IV. Už minca Bela IV. bola indikátorom toho, že poznatky o hrade sa budú meniť – prvotné predpoklady boli, že cisterna bola vybudovaná v polke 14. storočia, ale drevá napokon ukázali, že vznikla už v závere 13. storočia, čiže ešte za panovania Arpádovcov.

Pred začiatkom prác, predtým než idete do pôdy, viete predvídať, čo nájdete?

Vieme predvídať. Pri cisterne, tým že sa tam voda niekoľko storočí udržiavala a nebol tam prístup kyslíka, bolo jasné, že pôjde o vhodné prostredie na archeologické nálezy organického pôvodu. Nečakali sme však také množstvo výrobkov z dreva. Ani tento rok sme nešli so sondami naslepo, sonda č. 5, ktorá nám už teraz priniesla vyše 90 mincí, je v priestore vhodnom pre remeselné dielne, a robili sme tu aj sken georadarom. Väčšina mincí sú falzifikáty zo začiatku 14. storočia, niektoré s razbou Ladislava IV. Našla sa aj pravá s razbou Bela IV., ktorej kópie budú tento rok počas výstupu na Pustý hrad darčekom pre deti, ktoré prídu.

Vieme už o živote na hrade všetko?

Dolný hrad máme aktuálne veľmi dobre prebádaný, v súčasnosti tam prebieha výskum v súvislosti s pamiatkovou zónou. Horný hrad síce bol bádaný už počas sedemnástich sezón, ale tým, aký je rozsiahly, ešte stále nie sú jasné všetky odpovede o jeho vzniku a funkcii. Máme dosť informácií, ale stále je to málo.

Každý rok si určujete iný cieľ.

Do roku 2020 máme právoplatné rozhodnutie Krajského pamiatkového úradu na výskum na Pustom hrade a každý rok ho koncipujeme tak, aby nám poskytol odpovede na naše otázky a priniesol zaujímavé objavy pre návštevníkov Pustého hradu. Tak ako to bolo v prípade tohtoročnej sezóny, zameranie na tie najstaršie stredoveké pamiatky, ale aj na praveký val, ktorý doteraz nebol presne datovaný. Sezóna práve v priestore valu priniesla bohaté nálezy. Celkovo je táto sezóna jedna z najbohatších – doteraz máme objavených vyše 13 000 nálezov a ďalších 5 000 je pripravených na evidenciu. Vzhľadom na to, že priestor dobre poznáme aj vďaka georadarovému prieskumu, vieme sondy každý rok dobre umiestniť. Budúci rok by mal byť zameraný na prvú priečnu hradbu a predhradie za ňou, keďže nevieme, kde tu bola umiestnená brána a čomu slúžili terasové úpravy na nádvorí.

Vaša úloha na Pustom hrade je okrem výkonu aj manažérska. Už asi nebeháte s krompáčom po areáli?

Nie, dnešné technológie, ktoré pri výskume využívame, sú úplne iné ako v minulosti. Sme tretia generácia bádateľov na Pustom hrade, prvá bola v 19. storočí, druhú viedol V. Hanuliak a teraz sme my. Už využívame moderné GPS technológie na presné zameranie, robia sa 3D dokumentácie, plošné skenovanie georadarom, nejdeme naslepo do miest, kde kopeme – indikujeme na základe poznania terénu, aj na základe leteckých snímok. Výskum je aj logisticky náročný. V letných mesiacoch tu pracuje takmer 50 ľudí denne.

Na Pustom hrade ste začínali ako 15-ročný. Už vtedy ste vedeli, že budete archeológ?

V podstate áno, bavilo ma objavovať a skúmať. Po štúdiách na vysokej škole som sa vrátil domov, pretože toto je priestor, ktorý ma zaujíma. Som Zvolenčan, lokálpatriot, čiže všetko, čo objavujeme, chceme sprístupňovať ľuďom v našom regióne. Je dôležité, aby si mohli objavené archeologické nálezy pozrieť, napr. na výstave v Starej radnici a aby bol areál Pustého hradu po každej sezóne obohatený o nové rekonštruované objekty a tým bol pre návštevníkov stále atraktívnejší.

Vysoká škola často prináša množstvo teórie a prax je niekedy sklamaním. Vám sa to nestalo? Nie ste sklamaný z postoja štátu k pamiatkam?

Žijeme v šťastnom období archeológie hradov. Sú projekty, ako Obnovme si svoj dom, existuje podpora z V4 fondu, podpora z mesta Zvolen. Môžeme bádať, aj rekonštruovať. Na toto obdobie nenadávam, možností aj finančných máme dosť, záleží iba na nás, ako ich využijeme. Dôležité je, ako sa nám to vracia – hrad – návštevník – výskum – obnova, musí to byť prepojené. Ak by sa sem ľudia nevracali, nemá to zmysel. Keď vidíme, že návštevnosť stále rastie a ľudia chcú aj vidieť, aj vedieť niečo nové, tak to má zmysel.

Mesto výskum financuje od 1992. Je to niečo výnimočné?

Dnes sú možnosti na financovanie výskumu iné, ale v 90-tych rokoch tieto možnosti neboli. Aktuálne beží 25. sezóna. Zato patrí vďaka mestu Zvolen, že udržalo kontinuitu výskumu a v náročných ponovembrových desaťročiach myslelo aj na kultúru a pamiatky. Myslím, že vynaložené prostriedky sa mu vracajú v počtoch návštevnosti a vôbec v PR – Pustý hrad sa stal symbolom mesta, dokonca jeho ikonou. Pred 20-timi rokmi by málokto povedal, že sme mesto pod Pustým hradom, dnes už to verejnosť vie. Pustý hrad pomaly zatienil aj Zvolenský zámok.  

Zvolenčania Pustý hrad milujú. No nepočúvate niekedy od kritikov slová, či nemáme vo Zvolene aj iné pamiatky ako Pustý hrad?

Nepočúvam, lebo mesto dbá aj na ostatné pamiatky, ktoré sú v jeho vlastníctve. Vidíme, ako je odprezentovaný areál v okolí rímskokatolíckeho Kostola sv. Alžbety. Ostatné pamiatky majú aj súkromných vlastníkov, a je na každom z nich, či ide do obnovy alebo nie. Grantové prostriedky sú teraz k dispozícii, preto je potrebné nasledujúcu 5-6-ročnicu využiť nielen pre blaho pamiatok, ale aj rozvoj samotného cestovného ruchu. Sme radi, že dokážeme zohnať omnoho viac mimorozpočtových peňazí.

Podieľali ste sa aj na výskumoch, ktoré sa týkali samotného mesta. Vieme už o histórii Zvolena dosť?

Priestor Námestia SNP ako tak poznáme. Výzvou je priestor Parku Ľudovíta Štúra, kde sa v stredoveku nachádzala škola. Žiaľ menej informácii priniesli výskumy archeologických spoločností realizované výlučne na komerčnej báze bez cieľu zistiť o histórii Zvolena nové informácie a sprístupniť ich verejnosti. Napr. z výskumu pod obchodným centrom v severnej časti Námestia SNP bádatelia ani po niekoľkých rokoch nepublikovali výsledky. Nachádzali sa tu meštianske domy a severná časť mestského opevnenia. Už v druhej polovici 15. storočia medzi námestím a riekou Hron vzniklo tzv. Horné predmestie. Okrem Hronského mosta tu stála vodná veža. Na mieste v roku 1947 postavenej mliekarne sa v 17. – 18. storočí nachádzal cintorín a cintorínska kaplnka sv. Kríža, ktorej zvyšky mohol výskum objaviť. Je škoda, že výskumom objavené základy Bystrickej brány či severozápadného bastiónu, opevnenia neboli v rámci výstavby obchodného centra odprezentované aspoň v dlažbe.

Vnímajú investori archeologický výskum ako prekážku?

Záleží od investora, či chce mať projekt iba rýchlo hotový a od archeológa, či ho dokáže presvedčiť o  pridanej hodnote projektu. Každý výskum dokáže obohatiť už samotnú stavbu – nálezy sa dajú dobre odprezentovať a môžu stavbe robiť reklamu. Umelecky hodnotné nálezy sa môžu objaviť, napr. v logu alebo môže vzniknúť vo vnútri stavby ich výstava. Torzá odkrytej architektúry vie šikovný architekt vhodne zakomponovať do samotnej stavby.

Máme aj pozitívne príklady osvietených investorov?

Celkove mám skôr pozitívne skúsenosti. Napríklad sme robili výskum na trase tranzitného plynovodu, stavbu, ktorá bola mimoriadne časove a technicky náročná, a keď investori videli, že ide o cenné náleziská, že nezdržujeme a robíme výskum s plným nasadením, tak nielenže ho podporili, ale vydali nám aj publikáciu o jeho výsledkoch. Závisí od investora, aký zodpovedný prístup k stavbe zvolí a od archeológa, ako poctivo ho robí.

Praktická otázka: ak na svojej záhrade nájdem nálezy, ako mám postupovať?

Nahlásim ich pamiatkovému úradu, v našom prípade v Banskej Bystrici. Vo Zvolene sú lokality ako Podborová, Haputka, Balkán, kde pravdepodobnosť archeologických nálezov je takmer 100-percentná. V takom prípade úrad vydá rozhodnutie o podmienkach výskumu a človek si už na základe súťaže môže vybrať zo spoločnosti, ktoré na Slovensku realizujú archeologické výskumy. Keď príde k náhodnému nálezu, vtedy je človek tiež povinný kontaktovať Krajský pamiatkový úrad a ten rozhodne, ako sa s nálezom naloží.

Za nález považujeme už črepinu z keramiky?

Všetko, čo je pred druhou svetovou vojnou, je archeologický nález. Zvolen je jedno veľké nálezisko, máme 29 lokalít podložených výskumom a faktami.

Vy aj vaša manželka Noémi Pažinová Beljaková ste obaja archeológovia. Ona pracuje na hrade Peťuša, vy na Pustom hrade. Nerobia si z vás niekedy žarty, že máte každý svoj hrad?

Nie, len je to niekedy, keď prídeme domov taká súťaž: čo si našiel, čo si našla?

(smiech) Kto vyhráva?

Najprv vyhrávala Peťuša, ale sondou č. 5 na Hornom hrade som to prebil. (smiech) Ale nie, je to v pohode, s výskumami nesúťažíme, spolupracujeme. Úspech sa dá dosiahnuť len tímovou prácou.

-ej-

 


  1. Nová Generácia búra mýty o dobrom hospodárení Banskobystrického kraja Foto 5 008
  2. Hasiči mali pre búrku dvanásť zásahov 661
  3. Pátranie po Hriňovčanovi polícia odvolala 567
  4. Posledná rozlúčka so Štefanom Nosáľom bude v piatok 453
  5. Ľubo Moravčík: Som veľmi rád, že som dostal možnosť znova trénovať a robiť vo futbale 417
  6. Dom hrôzy ide k zemi, problémy na ulici však zostanú Foto 338
  7. Prvé tréningy na ľade: Hráči i tréner HKM Zvolen sa stotožnili s vyšším cieľom vedenia klubu 145
  8. Vydierač od neplnoletých vyláka intímne fotografie a potom ich vydiera Video 100
  9. Guča prinesie koncerty i diskusiu o dedinskej architektúre 88
  10. Obchod, v ktorom nenájdete obaly 82

Najčítanejšie správy

Zvolen

Nová Generácia búra mýty o dobrom hospodárení Banskobystrického kraja

Marian Kotleba je podľa aktivistov ukážkový príklad politika starej generácie.

Hasiči mali pre búrku dvanásť zásahov

Väčšinou sa jednalo o odstraňovanie spadnutých stromov.

Pátranie po Hriňovčanovi polícia odvolala

Muž sa v mieste svojho trvalého bydliska dlhodobo nezdržiava.

Posledná rozlúčka so Štefanom Nosáľom bude v piatok

Prenos z rozlúčky prinesie aj televízia.

Ľubo Moravčík: Som veľmi rád, že som dostal možnosť znova trénovať a robiť vo futbale

Československá futbalová legenda Ľubomír Moravčík zakotvila v štruktúrach MFK Zvolen. Ešte pred štartom druhej ligy sme ho vyspovedali.

Blízke regióny

Auto plné tínedžerov narazilo do stromu. Na mieste zomrelo 17-ročné dievča (+FOTO)

Fiat, ktorý narazil do stromu, viedol iba 15-ročný chlapec.

Hľadá sa Škoda Fabia, odmena istá

V Lučenci úradovali zlodeji.

FOTO: Donovaly otvárajú detský park, ktorý na Slovensku nemá obdobu

Počas leta sú Donovaly "hlavným mestom detí".

Tragédia pri čistení bazéna

Muža zasiahol elektrický prúd.

Všetky správy

Kto je údajný takáčovec Kudlička. Prvá fotka mafiánov pri víne s politikom

Súd na kauciu prepustil z väzby Ľubomíra Kudličku, považovaného za šéfa gangu takáčovcov. Bol na prvej fotke spájajúcej mafiu a politika.

Je najdrahším hráčom planéty. Aj Messi ho prosil, aby nešiel do Paríža

Paríž Saint Germain mal aktivovať monštruóznu klauzulu.

Vášáryová: Keď sa Poľsko a Maďarsko dohadujú bez nás, musíme byť opatrní

Slovensko musí ukázať, že je iné ako susedné krajiny smerujúce k neliberálnemu režimu, hovorí bývalá veľvyslankyňa v Poľsku MAGDA VÁŠÁRYOVÁ.

Miro Jaroš: Prekážajú mi rodičia niektorých detí

Plánuje natočiť celovečerný film a na jeho najnovšom klipe pracovalo sto ľudí. MIRO JAROŠ má niekedy pocit, že detské pesničky sú jeho jediný svet.

Mala len pätnásť, keď ju zvábil Islamský štát. Prečo Lisu nikto nezastavil?

Nemecké dievča už svoj odchod oľutovalo. V Iraku jej hrozí trest smrti.

Kam vyraziť