Čo má nové Elena Kaliská?
(smiech) Ťažká otázka.
Alebo inak: ako sa vám darí?
Čo sa týka športových úspechov, určite by to mohlo byť aj lepšie. No uvidíme, čo bude ďalej, ešte nás čakajú dve kolá svetového pohára.
Takže sa naďalej intenzívne pripravujete.
Áno, jazdím a pripravujem sa na to, čo ma čaká.
Ako vyzerá vaša príprava v tomto období?
Vzhľadom na to, že je olympiáda v Riu, je to teraz trochu voľnejšie, ale samozrejme sa pripravujem na spomínané dva svetové poháre, ktoré ma čakajú v septembri.
Nedávno ste absolvovali náročnú operáciu a prešli rekonvalescenciou. Ste už po zdravotnej stránke v poriadku?
Je to už lepšie, ale doba, počas ktorej som sa liečila, mi samozrejme chýba. Ale po zdravotnej stránke je to dobré a môžem byť spokojná.
Kde sa v súčasnosti zdržujete najčastejšie? Ešte stále je to Liptovský Mikuláš?
Tým, že robím vodný slalom, ideálne podmienky sú pre mňa v Liptovskom Mikuláši. Je to menšie mesto, presuny sú pre mňa príjemnejšie ako v Bratislave, kde sa človek všade musí presúvať autom a stratí veľa času.
A čo náš Zvolen – ešte sa k nám občas vraciate?
Určite, je to moje rodisko, mám tu rodinu a stále aj trvalý pobyt. Nemám naň prečo zanevrieť, takže pokiaľ nie sú preteky, snažím sa chodiť domov čo najčastejšie. Zvolen je pre mňa stále jednotkou.
Chodíte sa pozrieť aj na mladších nasledovníkov z TJ Slávia?
Keď mám čas, chodím sa pozrieť na mládež, ako trénuje. Často chodia aj oni k nám do Liptovského Mikuláša. Samozrejme, podmienky na šport sú vo Zvolene limitujúce, ale vyrástla som tu a dosahovala som tu dobré výsledky. Zvolen mi strašne veľa dal.
V jednom rozhovore ste spomínali, že trénujete Jakuba Grigara, on mal vtedy 11. To bolo pred ôsmimi rokmi a Grigar je dnes piaty na olympiáde v Riu. Ešte sa venujete trénerskej činnosti?
Tým, že trénujem hlavne seba, trénerské veci sú na vedľajšej koľaji. Ale samozrejme, časom by som rada odovzdala moje skúsenosti.
Ako ste spokojná s výsledkami našich slalomárov na OH v Riu?
Myslím, že na to, že mnohí sú prvýkrát na takomto veľkom podujatí, je to pre všetkých veľký sviatok. Samozrejme, niektorí ešte k tomu nastupovali na svoje preteky po veľkých osobnostiach, takže to nemali ľahké. Ale myslím, že ako výprava môžu byť spokojní.
Vnímate zostavu vo vodnom slalome na OH v Riu ako výsledok generačnej výmeny?
Všeobecne, keď porovnám olympiádu vo vodnom slalome predtým a teraz, tak áno, tá generácia sa obmieňa a je to už o inom. Nechcem nikoho podceňovať, ale je tam vidieť zmenu. Určite je nevýhodou, že mohla nastúpiť od Pekingu vždy len jedna loď z krajiny a nie dve. Kvalita trochu chýbala, to myslím vodný slalom všeobecne.
Naša zostava priniesla z OH v Riu domov aj zlato – bratia Škantárovci boli prví. Je to ďalšie zlato po vás, bratoch Hochschornerovcoch či Martikánovi. Ako to, že sú Slováci vo vodnom slalome takí dobrí?
Myslím si, že je to aj vodno-slalomárskymi kanálmi v Liptovskom Mikuláši a v bratislavskom Čunove, ktoré konkurujú svetovým kanálom.
Vám sa, bohužiaľ, na OH v Riu tento rok nepodarilo dostať, aj keď to bolo tesné. Nie ste sklamaná?
Bojovala som s dosť ťažkým zranením a som rada, že som sa vôbec vrátila a mohla ešte zabojovať. Dala som do toho všetko. Z môjho pohľadu nemám byť prečo sklamaná.
Vaše odhodlanie sa teda nezmenilo: Vidíme sa o štyri roky v Tokiu?
Je to o štyri roky, nebudem predbiehať. Ako sa hovorí, nie som už najmladšia, ale ak ma bude telo poslúchať, tak rada. Uvidíme.
Existuje v tomto športe vôbec dôchodok? Alebo môžete trénovať aj do 70-ky?
To neviem. Najstaršia je v súčasnosti Štepánka Hilgertová, ale nebudeme prezrádzať, koľko má rokov. Všetko je individuálne.
-ej-
