DOLNÁ BZOVÁ. Po bývalých sklárňach nezostalo v Dolnej Bzovej takmer nič. A predsa je tu funkčná sklárska pec. Nikdy neslúžila na priemyselnú výrobu skla, pretože ju postavili iba nedávno na pripomenutie si tejto, takmer už neznámej, histórie. Tým je Dolná Bzová jedinečná. Veď sklárne boli kedysi v celom regióne, napríklad v Hriňovej a dali názvy viacerým dedinám (Detvianska Huta, Stará Huta, Vígľašská Huta) no pec, v ktorej by sa dalo taviť sklo majú iba v Dolnej Bzovej. A majú aj podujatie, ktorým si slávnu históriu už šiesty rok pripomínajú - Bzovské sklárske dni. Tie tohtoročné budú už tento víkend.
Pec musia vykúriť
Sklárske dni sa vždy začínajú už dlho pred príchodom prvých hostí. Hlavný program bude v sobotu a nedeľu, no s temperovaním sklárskej pece sa začalo už v stredu. Pec postupne vykúria na 1240 stupňov Celzia. V piatok večer začnú sklárski majstri so zakladaním sklárskeho kmeňa. Musia mať všetko pripravené, v sobotu a nedeľu sú dôležitou časťou programu práve ukážky spracovania skla fúkaním, tvarovaním a lisovaním sklármi zo Slovenska, Česka, Maďarska a Poľska.
Súčasťou sklárskeho sviatku je turistický pochod okolím Dolnej Bzovej s názvom Sklárskym chodníkom. Bude mať dve trasy, desať- a dvadsaťkilometrovú, na túru sa turisti vydajú v sobotu už o deviatej. Návštevníkov čaká tiež posedenie pri ľudovej hudbe, no môžu si tiež vyskúšať prácu so sklárskou píšťalou.
Stretnutie sklárskych dedín
Na nedeľné dopoludnie je naplánované stretnutie starých sklárskych dedín pri príležitosti 250. výročia príchodu sklárov z Nemecka a Moravy na Podpoľanie a do Novohradu. Znovu sú pripravené ukážky starých techník tvarovania skla a samozrejme kultúrny program.
Sklárske dni sú bohaté aj na sprievodné podujatia, ako napríklad maľovanie na sklo, výroba sklených vitráží, výroba bižutérie či brúsenie skla.
Nemenej zaujímavé budú ukážky umeleckého spracovania dreva alebo ukážky spoločnej práce mladých sklárov a mladých výtvarníkov, ktorých hlavným materiálom je sklo, drevo a kov.
