Zvolen bol v tejto kampani úspešný a ako sme spomínali už v minulom čísle Zvolenských novín, skončil v počte najazdených kilometrov na krásnom 8. mieste. Všetkých súťažiacich sme vyhodnotili počas druhého nedeľného korza dňa 12.6. na námestí a ako sa hovorí „pre veľký úspech“ alebo v tomto prípade „pre veľký úspech daždivého počasia“ sme ho zopakovali ešte v rámci posedenia s primátorkou Lenkou Balkovičovou. Tá ocenila zúčastnených cyklistov a pýtala sa na to, čo ich v rámci cyklodopravy vo Zvolene trápi. Samozrejme, zazneli otázky vo veci ďalšieho budovania cyklotrás, kde vývoj zatiaľ zastal. Prioritu mala cyklotrasa na Sekier, ale jej budovanie v súčanosti nie je možné, pretože Slovenský vodohospodársky podnik, ktorý spravuje povodie Slatiny a Hrona plánuje na tom istom mieste realizovať protipovodňové opatrenia. Je možné, že mestu sa s podnikom podarí dohodnúť, a tak by budovanie hrádzí mohlo byť spojené aj s budovaním chodníka, čo by bolo ideálne. Ale späť k pozitívnym správam, ktoré zabezpečili hlavne účastníci kampane. Tí podávali priam až neuveriteľné výkony – jeden z členov tímu Me-Ku-Pa jazdil do Zvolena napríklad z Bystrice, ďalší dokonca zo Žemberoviec, ktoré sú od Zvolena vzdialené asi tak 60 km. Dôvod tohto, z nášho pohľadu šialenstva sme pochopili, keď páni prezradili, že sú vojaci, takže jazdu do práce berú ako súčasť tréningu. Pre nich vraj krátka a rýchla trasa nemá význam. Podobne odvážna bola aj Ivana Krnáčová z tímu Inspiráci, ktorá najazdila spolu 1280,5 km. Prijala výzvu a jazdila do Zvolena z Hriňovej. Podľa jej slov prv nevedela do čoho ide, a potom už bolo neskoro vzdať sa. J Nakoniec ju jazdenie začalo baviť, aj keď musela vždy hľadať tie príjemné trasy pomimo hlavných komunikácií. Cyklisti súhlasili, že do jazdenia na bicykli treba zapojiť viac deti, a preto sa im pozdával nápad, že by sme budúci rok rozšírili kampaň aj o školy. Kampani Do školy na bicykli však bráni niekoľko faktorov – chýbajúce cyklostojany na školách, chýbajúca podpora zo strany škôl a obavy rodičov. Ako však dobre pomenoval jeden zo zúčastnených súťažiacich, s deťmi predsa môžu jazdiť rodičia. Je to napokon všetko len o schopnosti pozrieť sa na možnosti, ktoré sa nám ponúkajú, inak. Vtedy človek nachádza nový uhol pohľadu. Jednou z príležitostí môže byť aj cyklojazda s architektom, ktorá nás naposledy priviedla do netušených zákutí okolia Môťovskej priehrady a koryta Slatiny. 14. júla by sme mali spoločne zablúdiť do Lukového a Zolnej a myslím si, že táto trasa bude pre všetkých veľmi zaujímavá, priam dobrodružná. Nakoľko sa v lete už cez písmenká nespojíme, želám vám krásne leto a veľa šťastných kilometrov na ceste za dobrodružstvami. Nech vás objavy nových miest a možností posúvajú dopredu!
-ej-
