Azda preto pláva od troch mesiacov a dnes nemá problém ako juniorka vyhrať dospelú kategóriu žien vo vodnom zjazde. Zvolenčanka Barbora Kortišová (15), športovec mesta za rok 2015.
Ako si sa dostala ku kanoistike? Nie je to asi pre dieťa také samozrejmé ako napríklad začať s tenisom.
(smiech) Ako dieťa som už od 3 mesiacov plávala. Som v znamení vodnára a milujem vodu. Aktívne som plávala do siedmych rokov. Potom začali letné prázdniny a sused Ivko Krivošik, ktorý je kamarat s mojím trénerom, ma pozval na tréning klubu TJ Slávia TU. Šla som sa pozrieť a už som ostala.
Čo bolo najťažšie pri prechode od plávania vo vode k plávaniu v kanoe?
Mojou výhodou bol nízky vek, takže som sa všetko učila postupne, pomaly. Nemala som veľké problémy. Keď človek začne neskôr, musí sa učiť rýchlejšie, ísť napríklad skôr na divokú vodu.
Ty si najprv trénovala pokojnú vodu, až potom divokú?
Áno, môj tréner ( Peter Slašťan, poznamka redakcie) bol skvelý v tom, že ma nenútil ísť hneď na divokú vodu, prvýkrát som šla možno tak v desiatich rokoch.
Kde trénujete? O zvolenskej vode sa asi nedá hovoriť ako o divokej.
Je naša nevýhoda, že tu kanál nemáme, čo by pomohlo, aby viac talentov ostávalo vo Zvolene. Bežne trénujeme na Hati Podharajch pri lodenici, pred pretekmi cestujeme zvyčajne do Čunova alebo Liptovského Mikuláša.
Koľko členov má klub TJ Slávia TU?
My juniori sme traja, a potom niekoľko menších detí. Zvyčajne všetci, čo trénovali, už odišli, takže som v klube najstaršia.
Uvažuješ nad tým, čo ďalej?
Zatiaľ ostávam vo Zvolene, budem študovať na športovom gymnáziu v Banskej Bystrici, kde by som mala mať možnosť trénovať dvojfázovo. Neplánujem ešte odísť do Mikuláša alebo Čunova, asi by som si zatiaľ netrúfla. Tam vás musí tréner prijať. Tu mam zatial výborneho trenera( Peter Slašťan,poznamka redakcie), je so mnou odmalicka a rozumieme si.
Čo je pre teba najväčšia výzva počas pretekov?
Pre mňa je najdôležitejšie baviť sa a užiť si pokojnú jazdu. Nejde mi primárne o výhru.
Ktoré preteky boli pre teba najťažšie?
Ťažké boli teraz slalomové nominačky, kde tréner TSM dosť tlačil, aby som sa dostala do reprezentácie. Myslím si, že v 15-tich by som sa nemusela do reprezentácie dostať a mám na to čas. Nemusím byť hviezda v 16-tich, 18-tich. (smiech)
Ako sa stane, že juniorka vyhrá kategóriu dospelých žien ako to bolo v srbskej Banja Luke začiatkom júna?
Nebolo nás zo Slovenska dosť, takže reprezentačný tréner nás zavolal. Je bežné, že juniorka preteká za dospelé pretekárky, ale naopak to možné nie je.
Juniorky zo Slovenska a porazia dospelé Talianky. To ich muselo pekne naštvať. (smiech)
Určite, keďže aj v šprinte, aj v zjazde boli druhé.
Čo vás čaká najbližšie?
Júlové Majstrovstvá Európy do 23 rokov, na ktoré opäť pôjdem s Katarínou Kopúnovou. Hádam sa nám náš úspech podarí obhájiť.
Je tento šport finančne náročný?
Asi áno, hoci určite nie ako napr. hokej. Najväčším rizikom je zlomené pádlo, ktoré stojí tak 200 € a vyssie .
Hrozia v tomto športe nejaké zranenia?
Najčastejšie asi natiahnutie svalstva na rukách alebo vykĺbenie ramena.
Čo prevrátenia lode? To ma na tomto športe vždy desí. Teba to už ale zrejme neprekvapí?
Tiež mám z toho občas obavy, pociťujem strach. Ale realita je taká, že keď sa už prevrátite, buď sa zodvihnete alebo vyplávate z lode. Nič nehrozí.
Slováci dosiahli vo vodných športoch výrazné úspechy. Nedá sa nespomenúť Elena Kaliská, ktorá je zo Zvolena. Udržuje kontakt s vaším klubom?
Určite áno, viackrát nás navštívila, poznáme sa.
Čo súrodenci, športujú?
Mám troch súrodencov, ja som najmladšia. Sestra skúšala asi všetky športy, ale zostala pri knihach ostala pri učení a bratia boli futbalisti. Takže sme športová rodina.
