ZVOLEN. Planých poplachov nemajú zvolenskí hasiči veľa. Väčšina súvisí s neohláseným spaľovaním. „Je to možno aj 97 percent všetkých planých poplachov,“ povedal riaditeľ Okresného riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru vo Zvolene Dušan Hancko.
Nedávno mali jeden takýto výjazd v Krupine. Niekto z obyvateľov mesta zatelefonoval, že sa zvnútra hory dymí a pravdepodobne ide o požiar. Skutočnosť bola trochu iná, majiteľ lúky pri lese spaľoval seno, ktoré mal v kopách, no neohlásil to na operačné stredisko. Hasiči urobili výjazd a majiteľa poučili, ako má v budúcnosti postupovať.
Podľa štatistík vychádzajú jeden – dva prípady planých poplachov na jednu hasičskú stanicu ročne. Aj to len preto, lebo sa v telefonickom rozhovore operačného dôstojníka s ohlasovateľom nedá objektívne zhodnotiť, či je výjazd potrebný, alebo nie a hasiči idú na miesto viac-menej preventívne.
Chce sa „ukázať“
Pred mesiacom mali jeden takýto prípad vo Zvolene. Pani, žijúca na Sekieri, videla z balkóna požiar lesa a všetko ohlásila. Pomedzi stromy jasne videla svetlo z ohňa a aj dym. Hasiči na mieste žiaden požiar nenašli. Napokon zistili, že ženu pomýlilo zapadajúce slnko a dym z bučinárskeho komína.
Neprimerane veľký je počet volaní na linku tiesňového volania. Dieťa zavolá „horí tam a tam, poďte hasiť“. Hasič na druhej strane linky zisťuje podrobnosti a detaily a väčšinou spozná, že ide iba o žart nejakého decka.
„Najhoršie sú piatky a soboty večer, kedy sa mládež snaží zabaviť aj takýmto spôsobom,“ vysvetlil riaditeľ. Niekedy je za tým alkohol, niekedy len snaha „ukázať sa“ pred kamarátmi.
Keď chce škodiť
Hasiči sú službou, ktorá je tu pre ľudí. „Keď to občan potrebuje, prídeme mu pomôcť,“ vysvetlil Hancko. Nejde o platenú službu. V zákone je uvedená sankcia za vyvolanie neoprávneného výjazdu hasičskej jednotky, no nevyužívajú ju zakaždým, keď niekto ohlási požiar a skutočnosť je iná. Keby naozaj horelo, mohli by požiar včas zlikvidovať aj vďaka pozornému občanovi. Každá minúta naviac znamená, že požiar sa rozšíri.
„Na druhej strane sa nedá povedať ani to, že vinník planého poplachu nemusí zaplatiť výjazd hasičov. Určite to nemožno konštatovať vtedy, keď sa preukáže zneužitie,“ doplnil riaditeľ.
V prípade z deväťdesiatych rokov ani skúsený operačný dôstojník nič nezmohol. Niekto opakovane ohlasoval, že horí senník pri Dubovom. Hasiči si všetko overovali u predsedu družstva aj u starostu, no nikto im požiar nepotvrdil.
Muž volal každých desať – pätnásť minút a dosiahol svoje. Po siedmom telefonáte hasiči skutočne vyrazili. Na mieste, tak ako predpokladali, žiaden požiar nenašli. Keď sa otočili naspäť, dotyčný ohlasovateľ požiaru prišiel k senníku a sám ho podpálil. Teraz už bol oheň skutočný.
„Keď niekto chce urobiť zle, tak to urobí,“ dodal riaditeľ Hancko. Vinníka sa polícii podarilo vypátrať a na krku mal poškodzovanie cudzej veci, všeobecné ohrozenie a aj pokutu od hasičov.
Mačky
K práci hasičov patrí aj otváranie dverí bytov a odstraňovanie hniezd s bodavým hmyzom či odchyt zvierat. Úplnú hrôzu musia mať hasiči z mačiek.
Majitelia zvierat sú citliví na svojich miláčikov a záleží im na tom, aby sa im nič nestalo. Keď im mačka vylezie na vysoký strom uprostred sídliska a nechce zísť napriek prosbám a hrozbám, zavolajú hasičov.
Naháňanie mačky po strome je možné iba s pomocou výškovej techniky, ibaže mačka nečaká na mieste a behá z konára na konár. Hydraulika s ňou nestíha držať krok.
Hasiči majú svoje predpisy, musia sa k zvieraťu dostať bez toho, aby mu ublížili. Často sú pod drobnohľadom celého sídliska, a preto sa snažia k mačke priblížiť a chytiť ju. To sa podarí zriedkavo, väčšina takýchto prípadov skončí tak, že mačka sama zlezie zo stromu.
Po takejto službe idú hasiči domov určite s pocitom dobre vykonanej práce. Pritom by možno stačilo, keby bol majiteľ trpezlivejší a nechal svojho miláčika, nech na tom strome vyhladne. Potom by sa vrátil domov aj sám.
Hmyz, dvere, hady...
Veľkým problémom je aj bodavý hmyz. „V prvom rade treba zdôrazniť, že majiteľ nehnuteľnosti je povinný starať sa o ňu. Ak si niekto tieto povinnosti zanedbá a nechá si neuzavretý podhľad na streche a sršne to využijú na vytvorenie svojho hniezda, je to v prvom rade jeho problém,“ vysvetlil riaditeľ a dodal: „Keď už hrozí nebezpečenstvo, hasiči zasiahnu.“
Všade vo svete takéto zásahy hasiči nerobia. Niektoré krajiny to nechávajú striktne na pleciach majiteľov budov. Napriek tomu, že naši hasiči zasahujú napríklad aj proti sršňom, vo svojej výbave nemajú žiadne chemické prostriedky na ich zlikvidovanie.
Otváranie dverí je podobná situácia. V prvom rade musí majiteľ využiť iné možnosti. Firmy, ktoré dokážu pomôcť, nájde rýchlo. Aj tu sa pred zásahom posudzuje miera rizika.
Niekedy hasičov požiadajú o súčinnosť záchranári alebo policajti. Stáva sa tiež, že niekoho vytápajú susedia, ktorí sú na dovolenke.
„Takéto otváranie bytu vždy riešime s policajným zborom. Hasič nikdy nevstúpi do bytu, ktorý otvára, bez policajta,“ dodal šéf zvolenských hasičov.
V poslednej dobe napríklad v kraji už viackrát odchytávali hady.
Riaditeľ Hancko priznáva, že na takéto zásahy nie sú vybavení, no urobia to, pretože je to potrebné.
„Ideme tam neraz až za hranicu rizika a všetko je to o rozhodnutí operačného dôstojníka, ktorý hasičov vyšle a o rozhodnutí veliteľa priamo na mieste,“ doplnil Hancko a zdôraznil citlivosť pri informovaní obyvateľov.
Média niekedy urobia hasičom medvediu službu v tom, ako prezentujú záchrannú akciu napríklad už spomínanej mačky na sídlisku.
V ľuďoch sa potom zapíše, že môžu hasičov zavolať aj pri najmenšom ohrození svojho kocúra.
