Stále aktuálneho majstra Slovenska v drese Nitry, 36-ročného brankára Vlastimila Lakosila, sme vyspovedali v rozhovore, kde sa dozviete niečo o jeho kariére, ale aj plánoch do budúcnosti.
Ako sa zrodil prestup do prvoligového klubu HC 07 Detva?
– Od mája som si hľadal nový angažmán a prioritou bolo zahraničie, no neprišla žiadna ponuka, ktorá by ma zaujala. Potom mi zavolal pán Ľupták, stretli sme sa a napokon aj dohodli.
Prezraď niečo o tvojich hokejových začiatkoch. V ktorom klube si začínal s hokejom a v koľkých rokoch?
– S hokejom som začínal v Uherskom Hradišti asi v 5 rokoch. Vydržal som tam vlastne až do dorasteneckého veku.
Vždy ťa to ťahalo do brány? Kto bol tvojím brankárskym vzorom?
– Áno, vždy ma to tam ťahalo, ale zo začiatku ma dávali do obrany. Ja som ale aj tak vždy kľačal ešte za brankárom a chytal, čo prešlo za neho. A tak potom pochopili, že je lepšie, keď mi dajú brankársku výstroj a skúsim to v bráne. Mojím vzorom bol kedysi Mike Richter, ktorý chytával NHL v drese New York Rangers.
Zúčastnil si sa aj dvoch MS juniorov. S ktorými známymi hráčmi si bol v tíme a ako sa českému tímu darilo vtedy na týchto šampionátoch?
-.MS 20 som absolvoval vo Fínsku a Kanade. Šampionát vo Fínsku dopadol lepšie, aj keď sme prehrali zápas o bronz a skončili štvrtí. V Kanade sme skončili tuším na 6. mieste. Vtedy boli spolu so mnou v tíme aj hráči, ktorí prerazili do NHL, ako napríklad Patrik Štefan alebo Tomáš Kaberle.
V seniorskom tíme si začínal v drese Třinca, ako si spomínaš na pôsobenie v tíme Oceliarov?
– V Třinci som začínal ako mladý chalan v 17 rokoch a vydržal som tam až do svojich 24 rokov. Boli to príjemné sezóny, zažil som, aký je dospelý hokej. Z Třinca mám aj dve medaily. Striebro a bronz, takže angažmán v tomto klube hodnotím pozitívne.
Tvoje prvé pôsobenie na Slovensku bolo v drese Nitry, v sezóne 2005/2006.Ako si spomínaš na svoje začiatky v meste pod Zoborom?
– Prvýkrát som do Nitry prišiel až v priebehu sezóny, niekedy v decembri. Tím bol v tej dobe na prvom mieste v tabuľke a hrali tam skvelí hráči. Trénerom bol Antonín Stavjaňa, ktorý ma predtým viedol aj v Třinci. Prvá sezóna bola dobrá, len škoda play-off, kde sme vypadli s neskorším majstrom zo Žiliny.
Potom tvoje kroky smerovali do Martina a Skalice ...
– V Martine som bol dve sezóny a zvlášť tá prvá bola veľmi vydarená. V Skalici som pôsobil tiež dve sezóny. Tam zas lepšie vyšiel druhý ročník. Ale na pôsobenie v oboch kluboch spomínam rád.
Vyskúšal si si aj zahraničný angažmán v ďalekom Kazachstane a v škótskom Dundee. Ako ti chutil zahraničný chlebíček?
– Zahraničný chlebíček je oveľa náročnejší, pretože človek je v cudzom svete a nevie, čo môže očakávať. Kazachstan a Škótsko sa ale vôbec nedajú porovnávať. V Kazachstane to bolo veľmi náročné po fyzickej, ale aj psychickej stránke. Pôsobenie v Dundee som si veľmi užil, bolo to tam perfektné a som rád, že som to tam skúsil.
V minulej sezóne si sa vrátil do Nitry a získal si s ňou vytúžený majstrovský titul. Ako si prežíval cestu za titulom a následné majstrovské oslavy?
– V minulej sezóne som do Nitry prišiel vlastne až v januári. Väčšinu hráčov som poznal, bola tam skvelá partia, tréner, ktorý nás poznal a vedenie, ktoré nám vytvorilo parádne podmienky. To všetko do seba zapadlo, že sme to dotiahli až k spoločnému titulu, ktorý si Nitra určite zaslúžila. Som rád, že som to mohol zažiť aj ja. Cesta v play-off to bola dlhá a ťažká, ale o to to potom bolo krajšie. Oslavy boli neskutočné a náročné.
Sledoval si aj prvú ligu a registroval si v nej aj tím Detvy? Vieš niečo o tomto podpolianskom meste?
– Prvú ligu som sledoval, ale hlavne výsledky. Samozrejme, vedel som, že Detva sa pohybuje v hornej časti tabuľky. Mesto Detva som osobne predtým ešte nenavštívil, ale s Nitrou sme chodili na prípravu na Poľanu.
Na jar si sa oženil na Beckovskom hrade s priateľkou Veronikou. Je pre hokejistu lepšie byť ženatý alebo slobodný?
– Čo je pre hokejistu lepšie, neviem, ale pre mňa osobne je dôležité vedieť, že mám vedľa seba osobu, na ktorú sa môžem vo všetkom spoľahnúť.
Ako prebiehala tvoja letná príprava na novú sezónu?
– Letnú prípravu som absolvoval individuálne. Trvala 9 týždňov a bola špeciálne pripravená pre brankára. Sám sa už pripravujem nejaké 4 roky, takáto príprava mi vyhovuje. Plán mám urobený priamo pre gólmanov, aby som v sezóne mohol z toho čo najviac ťažiť.
Kde si dovolenkoval?
– Z dovolenky som sa vrátil iba na konci júla, boli sme na Kanárskych ostrovoch so ženou. Bola to zároveň aj svadobná cesta a perfektne sme si to užili a oddýchli si.
Prezraď nám niečo z tvojho súkromia. Tvoje obľúbené jedlo, nápoj, film, hudobný žáner, auto, relax?
– V jedle si nevyberám, ale rád jem zdravé jedlá. Pijem väčšinou vodu. Film a hudbu si vyberám od momentálnej nálady, najobľúbenejšia značka auta je jednoznačne Ford. Relaxujem pri telke, ale rád chodím aj na výlety alebo do welness,či kina.
Čo by si rád dosiahol s tímom HC 07 Detva?
– Ciele mám tie najvyššie, tým je postup do extraligy, ale k tomu vedie dlhá a ťažká cesta, no verím, že to zvládneme.
Chcel by si niečo odkázať na záver fanúšikom detvianskeho hokeja?
– Chcel by som, aby chodilo na nás čo najviac ľudí, aby nás povzbudzovali, aby boli naším šiestym hráčom. Rád by som bol, keby si s nami vychutnali čo najviac víťazstiev a vysnený postup do najvyššej súťaže.
Autor: Jozef Lakota
