ZVOLEN. Záhradu plnú slizovcov má v súčasnosti nejeden záhradkár na Podpoľaní. Najznámejší je asi slizovec iberský.
„Na Slovensku žije v súčasnosti 27 druhov nahých ulitníkov, teda tých, čo majú v dôsledku evolúcie redukovanú ulitu natoľko, že z nej zostala len vápenatá platnička alebo zopár zrniečok CaCo3, ukrytých pod plášťom,“ hovorí Tomáš Čejka, malakológ v Ústave botaniky SAV v Bratislave.
Okrem slizovca iberského žijú na Slovensku ešte štyri druhy nepôvodných nahých ulitníkov a v tomto roku sa na Slovensku objavili ďalší prisťahovalci.
Likvidujú naše druhy
Väčšina druhov sa k nám dostala s rozličným tovarom – zeleninou, rôznymi sadenicami, ale nie je vylúčený ani transport priamo na dopravných prostriedkoch a podobne. So zvýšeným pohybom tovarov po roku 1989 v rámci Európskej únie sa zároveň zvýšila aj pravdepodobnosť šírenia nielen nahých ulitníkov.
Nielenže sú pohromou pre naše záhrady, niektoré slizovce priamo likvidujú naše pôvodné druhy. „Do určitej miery sa to týka zatiaľ len slizovca iberského – likviduje najmä znášky vajíčok našich ulitníkov,“ vysvetľuje Čejka.
Slizovce síce najčastejšie nájdete v záhrade na kalerábe či jahodách, no pritom sú všežravé. Skonzumujú takmer všetko, čo je organického pôvodu, vrátane mŕtvoliek vlastného druhu.
Aj keď je internet plný rád, ako sa brániť pred nájazdom slizniakov, najlepšou obranou je ručné zbieranie a následné rozsekávanie. Zbierať ich môžeme predovšetkým večer a v noci alebo po daždi, keď slizovce vyliezajú zo svojich úkrytov a chystajú sa na hromadný prepad vašej zeleniny.
Rozhoduje sa v zime
Záhradkárov prekvapuje najmä množstvo slizovcov. Aj keď ide o pomalé tvory, rozmnožujú sa priam raketovou rýchlosťou. Malakológ za tým vidí najmä fakt, že u nás nemajú prirodzených nepriateľov. Dokonca ani parazity. „Žrať ich nechcú takmer žiadne živočíchy, výnimkou je indický bežec – špeciálne plemeno kačíc,“ vysvetľuje.
Ľudia si väčšinou myslia, že zvýšené počty slizovcov a iných mäkkýšov súvisia s tým, že viac prší. „O tom, koľko bude v daný rok mäkkýšov, sa však rozhoduje už v zime,“ hovorí Tomáš Čejka. Podľa neho posledné roky je toto ročné obdobie charakteristické teplotami nad nulou, takže v pôde, kam sa slizovce koncom jesene pomerne hlboko zahrabávajú, ich aj viac do jari prežíva. „Novšie výskumy dokonca potvrdzujú, že slizovce sú otužilejšie ako v minulosti, prežívajú teda efektívne aj dlhšie a tuhšie zimy. Aby sa ich stavy znížili, muselo by zavládnuť skutočne kruté počasie s holomrazmi, ktoré by zabili prezimujúce jedince aj nakladené vajíčka,“ dopĺňa Čejka.
