ZVOLEN. Lesnícky výskumný ústav je miestom, kde by o vlkoch mali vedieť viac. A aj vedia. Slavomír Finďo sa už roky venuje výskumu našich veľkých šeliem, teda aj vlkom. Obraciame sa naňho s otázkami týkajúcimi sa sťažností poľovníkov na vlky. Tie podľa poľovníkov v tomto období čoraz častejšie útočia na statné jelene, teda to najhodnotnejšie z jelenej zveri.
„Tento trend sa opakuje každoročne. Ulovenie veľkého jeleňa zrejme súvisí s potrebou svorky, ktorá odchováva mláďatá. V tomto čase už môžu mať veľkosť štvormesačného nemeckého ovčiaka. Keď je ich päť – šesť, tak je spotreba mäsa väčšia,“ vysvetľuje Finďo.
Diviaky sa sťahujú k poliam
Vlk nepotrebuje loviť každý deň. Výskum ukázal, že vyráža na lov po štyroch až šiestich dňoch. Určite nejde po trofejách. Väčšinou mu stačia mláďatá raticovej zvery a diviakov.
Poľana má centrálnu časť lesnatú a bez polí. Tie sú po periférii a v tomto čase, keď dozrievajú obilniny, sa diviaky sťahujú práve k poliam. To znamená, že ich je menej hlbšie v Poľane, čím ubudlo potravy pre vlky. Preto sa v tomto čase mohol zmeniť pomer vlkom ulovených diviakov a jeleňov. Pokiaľ spadnú bukvice a diviaky sa vrátia do lesa, pomer sa zmení v neprospech diviakov.
Veľký priestor
Je ťažké povedať, koľko vlkov sa pohybuje po Poľane. S kolegami z Čiech začali zbierať trusy na identifikáciu jedincov vlkov pomocou analýzy DNA v priestore medzi Poľanou a Muránskou planinou. Zatiaľ identifikovali 11 vlkov. V samotnej Poľane majú z fotopascí zachytené 3 – 4 vlky.
Poliaci predvlani označili vlčicu telemetrickým obojkom v Národnom parku Bieszczady. V prvej polovici tohto roka sa už nachádzala vo Vysokých Tatrách asi o dvestopäťdesiat kilometrov ďalej. Toľko k priestorovému pohybu vlkov.
Presné poznatky o ich pohybe nemáme, no je zrejmé, že sa hýbu na veľkom priestore, aj keď nie vždy. Keď majú mladé, tak sa ich pohyb sústreďuje v okolí brlohu, pretože sa potrebujú k vĺčatám vracať. „Od septembra akoby svorka expandovala, štence s dospelými zachádzajú oveľa ďalej,“ konštatuje odborník. Na Slovensku sú zaevidované prvé vrhy vlkov v prvej polovici marca, posledné vrhy a objavujú okolo desiateho mája. Rast vlka si môžeme porovnať s nemeckým ovčiakom.
Druhy európskeho významu
Je pravdou, že strhnuté jelene predstavujú dobrý genetický materiál z hľadiska trofejovej kvality, ktorý sa môže využiť na zazverovanie iných oblastí. No to je náš ekonomický pohľad na vec. Fyzicky silný jeleň s dobrou trofejou nemusí však vždy byť dobre prispôsobený na prežitie v prírode. Funkcia zvierat v prírode je aj iná, určite to nie je len dosiahnutie vrcholovej trofeje.
Na faunu sa musíme pozerať komplexne. Poľana má časť území európskeho významu, v ktorých majú byť všetky zložky fauny zachované. Medveď, rys a vlk sú navyše druhy európskeho významu.
„Samozrejme, že vlky strhnú zver, ktorá je z pohľadu človeka zaujímavá, či už z hľadiska získania dobrej trofeje, alebo ekonomiky poľovníctva. Otázkou je: čo potom s nimi? Odstrániť ich alebo drasticky redukovať?“ dodáva Slavomír Finďo.
