Piatok, 15. december, 2017 | Meniny má Ivica
Pridajte si svoje mesto

S volejbalom začala dosť neskoro, dnes je druhé najlepšie libero v extralige. Rozhovor s Luciou Trnavskou

Druhé najlepšie libero ženskej volejbalovej extraligy v uplynulej sezóne je zo Zvolena. Sympatickú Luciu Trnavskú sme vyspovedali v rozsiahlom rozhovore.

Sympatická Lucia Trnavská(Zdroj: archív L. Trnavskej)

ZVOLEN. Uplynulá volejbalová sezóna bola pre klub TJ Slávia TU Zvolen výnimočná, pretože bola premiérová medzi slovenskou elitou. Za úspechom v podobe šiesteho miesta, stojí celý tím od vedenia, cez trénerov, manažéra až po hráčky na palubovke.

Výbornú sezónu zaznamenala zvolenská „štvorka“, libero Lucia Trnavská. Na palubovke odvádzala vždy maximum, dokázala vybehať ťažké lopty a výraznou mierou pomohla k úspechu celému družstvu.

Trnavská sa navyše po sezóne dostala do druhého dream teamu celej extraligy a bola podľa štatistík druhou najlepšou hráčkou na tomto poste v extralige! Mladej, 24-ročnej Zvolenčanke život chutí. Sympatická, usmievavá a dobre naladená volejbalistka prezradila v rozhovore viac nielen o uplynulej a nadchádzajúcej sezóne, ale aj o sebe samej.

Uplynulá sezóna bola z pohľadu TJ Slávia TU Zvolen prelomová. Počas historicky prvého ročníka klubu v najvyššej slovenskej súťaži žien ste dosahovali výborné výsledky, napokon ste obsadili pekné šieste miesto...

- Uplynulá sezóna bola pre nás veľmi pozitívnym prekvapením. Do súťaže sme šli s tým, že chceme hrať pekný volejbal, no tušili sme, že ostatné kluby budú oproti nám oveľa silnejšie. Výhodou bolo, že gro kádra, ktoré si vybojovalo postup z prvej ligy ostalo pokope a boli sme dobrá partia. Na tomto sme postavili aj naše účinkovanie v extralige a samé sme boli zvedavé, ako to dopadne. Celú sezónu berieme pozitívne. Vyhrávalo sa, prehrávalo, sem-tam sme urobili nečakaný výsledok a favoritov prekvapili. To nás vždy nakoplo. Samozrejme, pokazili sme aj nejaké ľahšie zápasy, no šieste miesto bolo na prvú sezónu úctyhodné. Tešili sa sme sa z toho my dievčatá, vedenie klubu a myslím, že aj fanúšikovia.

Vo Zvolene ste spôsobili volejbalový boom, na zápasy chodilo veľa fanúšikov, čo pre vás znamenala táto podpora?

- Bolo to neskutočné. Pamätám si na prvý zápas v extralige. Doma sme hostili slávny klub Sláviu Bratislava. Pred zápasom sme boli v napätí, či niekto príde. Do štartu súťaže sa propagácii klubu a celej extraligy intenzívne venoval náš manažér Ľubo Havran, no nemohli sme vedieť ako dopadne konkrétny deň. Počas predzápasovej rozcvičky sme boli v očakávaní, pozerali sme na tribúnu, ktorá sa na zápase naplnila. Prišli nás povzbudiť rodinní príslušníci, priatelia, ale veľa ľudí bolo pre nás neznámych. Fanúšikovia nám vždy držali palce, povzbudzovali nás, či sme zápas vyhrali alebo prehrali. Počas celej sezóny boli fantastickí.

Aj keď možno nie každý zápas vyšiel podľa vašich predstáv, na palubovke ste nechali srdce a bojovali o každú loptu...

- Od úvodu sezóny sme si samé nastavili systém, že sme sa tešili z každej dobrej lopty. Za zlú sme sa nehnevali na tú druhú, povzbudzovali sme sa stále. A to nám veľmi pomáhalo. Nikdy sme sa nevzdávali a to videli aj fanúšikovia, čo nás veľmi teší.

Ako ovplyvnila družstvo nečakaná výmena trénerov počas sezóny? Za Martina Rašnera prišiel Marián Uvaček. Obaja sú úplne odlišné typy koučov...

- Áno, to je pravda, sú odlišní tréneri. Ja som to pocítila asi najintenzívnejšie. Priznám sa, nemám rada tréningy zamerané na kondičku (smiech). Na mne sa smial Maťo Rašner, smeje sa na mne Marián Uvaček. Aj keď sa to snažím odmakať, furt šomrem. Každý tréner je iný, majú svoj systém a metódy a obaja sú dobrí. Každý s nami dosiahol určitý úspech. Takže sa nedajú veľmi porovnávať. Veľmi sme ani nestihli v kádri riešiť túto zmenu. Uvo (Marián Uvaček, pozn. autora) je výrazná osobnosť. Keď prišiel do Zvolena urobil veľkú vlnu, všetko utriasol, začalo sa hneď makať, nabehli sme hneď na jeho štýl hry. Pekne sme spomínali na prvú časť sezóny a sústredili sa na ďalšiu.

Nebolo vám predsa len trochu ľúto za Martinom Rašnerom, pod ktorého vedením ste vybojovali postup do extraligy?

-Samozrejme, bolo. Dopadlo to, ako to dopadlo. Postavili sme sa k tomu profesionálne. Nebolo to v našej kompetencii riešiť. My na to obdobie pod jeho vedením spomíname pekne. Keď sa stretneme, pozdravíme sa, zastavíme, podebatíme alebo zájdeme na kávu a pekne spomíname na prežité obdobie.

Marián Uvaček mi príde ako veľmi temperamentná osoba a tréner. Nemali ste zo začiatku obavy, či bude fungovať táto spolupráca?

- Obavy to istotne neboli. Boli to očakávania, ako to celé dopadne. Obľúbili sme si ho ako osobnosť hneď všetky. Je temperamentný, je Bratislavčan. My si robíme srandu z Bratislavy, on si robí srandu zo Zvolena (smiech). Aj keď sme si možno trochu pošomrali, verili sme mu od začiatku a čakali sme, čo z toho vzíde. Keď sme sa medzi sebou rozprávali, prišlo nám, že po tréningoch sme boli unavenejšie, ale zápasy ukázali, že s nami spravil kus poctivej roboty. Vždy, keď uvidel pozitívne zmeny, povedal nám to, tešil sa z toho.

Pred play-off zvolil Uvaček zaujímavú tréningovú metódu. Dostala si hokejovú masku a lietali na Teba lopty z každej strany. Bola to pre Teba úplná novinka, ako to hodnotíš s odstupom času?

- Bolo to pre mňa úplne nové, v živote som nemala na hlave brankársku prilbu (smiech). Cítila som sa vďaka nej v bezpečí, ale zabila ma lyžiarska obuv na nohách. Bola to časť tréningovej jednotky, kde šlo o to, aby som sa nebála lôpt. Všetko to bolo podriadené taktike a chystaniu sa na sériu s Kežmarkom. Konkrétne na jednu ich najvyššiu hráčku. To bola prvá fáza a v druhej fáze sme to poňali aj ako propagáciu. Natočili sme to na video a tým sme chceli pozvať fanúšikov na zápas s Kežmarkom. Dali sme to na facebook, mali sme na tom viac ako 100 lajkov (smiech). Bolo to prvé kolo play-off, chceli sme hrať pekný, bojovný volejbal a tešili sme sa, že si zahráme proti kvalitnému súperovi. Aj keď sme vedeli, že sú lepšie nechceli sme to vzdať, chceli sme bojovať a pobiť sa o výsledok.

Minulý ročník to však nebola tvoja prvá skúsenosť s extraligou. V sezóne 2012/213 si ju skúsila už aj v drese Žiaru nad Hronom. Dajú sa porovnať tieto dve extraligové sezóny? V čom bola iná tá v Žiari a v čom tá v drese Zvolena?

- Vo Zvolene dominuje partia. Spoločne sme tu extraligu vybojovali, spoločne sme si ju zahrali a spolu v nej ostávame aj v nasledujúcej sezóne. Čo je pre nás sympatické a pozitívne, vždy sa tešíme aj na tréningy. V Žiari to bolo úplne iné, ale bola to pre mňa obrovská skúsenosť. Beriem to inak práve z tohto hľadiska. Do Zvolena som prišla už ako hráčka, ktorá mala skúsenosti s extraligou, ale do Žiaru som prišla ako mladá baba, ktorá skončila juniorskú súťaž a hneď skúsila extraligu. Túto možnosť mi vtedy dal tréner Martin Vaško. Zrazu som sa ocitla medzi skúsenými a dlhoročnými extraligovými hráčkami. Do Žiaru sme vtedy prišli spolu aj s terajšou zvolenskou nahrávačkou Majkou Osvaldovou ako mladšie hráčky a potrebovali sme sa adaptovať. Nakoniec to dobre dopadlo, ale šlo tam najmä o získavanie skúseností, kdež to už vo Zvolene som ich zdokonaľovala. Práve pre to sa tieto sezóny strávené v extralige nedajú veľmi porovnať.

O tom, že predchádzajúcu sezónu si hviezdila, svedčia aj posezónne štatistiky. Dostala si sa do druhého dream teamu extraligy a v štatistikách si sa stala druhým najlepším liberom celej súťaže. Čo to pre Teba znamená?

- Bolo to pre mňa veľmi milé a pozitívne zistenie, ale nerozumiem doteraz, ako sa tie štatistiky robia (smiech). Pred sezónou by som to istotne nepovedala, že sa mi bude takto dariť. Pamätám si, keď sme to zistili s babami, tak sme sa na tom trošku zasmiali, lebo som sa pýtala, akým spôsobom som sa tam dostala (smiech).

Prečo si Lucia Trnavská vybrala práve volejbal? Čím jej učaroval?

- Ježiš (smiech). Fakt netuším. Od detstva som vyskúšala veľa športov. Potrebovala som vyskúšať všetko. Robila som gymnastiku, plávala som, hrala som tenis, 5 rokov som hrala basketbal, pomedzi to som začala tancovať akrobatický rock n roll, potom som bola dva roky v ZUŠ-ke. Neskôr sa to nejako zlomilo, keď ma prestalo baviť tancovanie. Bolo to pred koncom základnej školy. Viac som sa začala zaujímať o šport. Vtedy mi mamina navrhla, či nechcem vyskúšať práve volejbal na TU pod záštitou Erika Seleckého. Najskôr som sa nejako nechytala. Potom som si povedala, že to vyskúšam, veď rekreačne som volejbal hrávala. Sme športová rodina, takže mi to nebolo cudzie. Začala som ale inak dosť neskoro, až v 9. triede na základnej škole. Nakoniec sa mi to zapáčilo. Stihla som vlastne iba posledný rok starších žiačok a potom som šla cez kadetky a juniorky až k seniorkám. Bol to rýchly proces. Páčilo sa mi, že je to kolektívny šport, partia dievčat a ostala som pri volejbale. Vo Zvolene som zotrvala do konca juniorky a potom bolo otázne, čo sa stane, keďže vtedy ešte Zvolen nemal ženské družstvo. Ani som to nejako neriešila a zrazu to prišlo v polovici mojej juniorskej sezóny, že ma zavolali hrať extraligu v Žiari. Samozrejme ma to potešilo a ťahám to až doteraz. Hrala som volejbal popri vysokej škole, nedávno som mala štátnice a snáď potiahnem ešte pár sezón, uvidím. Vyvinulo sa to samo a neplánovane.

Takže to nebolo tak, že si sa zobudila a povedala si, že budeš volajbalistkou? (smiech)

Nie, takto to nebolo (smiech). Nebol to ani môj sen, proste to prišlo prirodzene.

Obľúbený doplnkový šport volejbalistov je plážový volejbal, ktorý hrávaš aj ty. Predtým sme ťa častejšie registrovali vo dvojici s Jankou Tužinskou, teraz je nejako ticho okolo tvojich účastí na turnajoch ...

- Vo volejbale je to nastavené tak, že sezóna začína na jeseň a končí vždy okolo apríla alebo mája. Potom je štyri mesiace prestávka. My šesťkové volejbalistky musíme prísť na letnú prípravu v auguste a je na nás, v akej kondícii. Či sa budeme venovať nejakému inému športu, či budeme behať, chodiť do posilňovne alebo budeme ležať na gauči. Každá sa k tomu postaví individuálne. Sedemdesiat až osemdesiat percent halových hráčok hráva v lete práve beach volejbal. V piesku je to oveľa náročnejšie ako na palubovke najmä na kondíciu a je to perfektná predpríprava na oficiálne klubové tréningy a ďalšiu sezónu. Hrávame formou turnajov, alebo iba tak trénujeme. Zavoláme si štyri hráčky a ideme si zahrať. Hrávame aj mixy v páre s chalanmi. Je to veľmi flexibilné a príjemné oživenie. Človek aj športuje, aj sa zabaví.

Od februára pracujem, do toho mi prišla diplomovka, štátnice, popri tom extraliga. Nejako som nestíhala turnaje, ale snažím sa to všetko dobehnúť, aj kondične, aj technicky, pretože údery a pohyb sú v plážovom volejbale trocha iné ako v klasickom. Chodíme hrávať často, 3-4 krát do týždňa. Nemám však rada extrémy a keď sú veľké horúčavy poobede, tak hrávať nechodím, iba večer. Na turnaji som ešte nebola, ale tak sezóna ešte nekončí. Napravím to teraz, idem si zahrať napríklad aj teraz na turnaji, ktorý organizujeme spoločne s Jankou Tužinskou. A uvidím, koľko ich ešte stihnem do augusta, kedy začína oficiálna letná príprava v klube. Vtedy sa plážový volejbal dá ešte hrať, ale akonáhle skončíme s kondičnou prípravou a ideme do haly, tréneri už vtedy nechcú, aby sme hrávali beach.

O čom vlastne je kondičná príprava na ďalší ročník?

- August bude čisto o behaní a skákaní. Ako poznám Uva, každý tréning nám zabije behať hore-dole 150 schodov (smiech). August si treba odtrpieť, ale potom sa ide v septembri do haly. Tam ladíme techniku, taktiku, prídu na rad lopty a na tie sa veľmi tešíme.

Nová sezóna je ešte ďaleko, ale skús načrtnúť ambície Slávie TU Zvolen smerom k ďalšiemu ročníku...

- Nasledujúca sezóna bude oveľa ťažšia, ako predošlá. Vieme to všetci, už nebudeme nováčikom v extralige. Sme už o niečo skúsenejšie a to. Šieste miesto z prvej sezóny bude ťažké obhájiť. Extraliga sa posilňuje, príde nové družstvo, nové hráčky. Budeme robiť všetko preto, aby sme pozíciu z minulej sezóny minimálne udržali, ale radi by sme ju aj vylepšili. Ak by sme spadli nižšie, bol by to zlý darček pre fanúšikov, trénera. To samozrejme žiadna z nás nechce. Konkurencia však bude silná.

Napríklad, vlani, keď sa nám v prvej časti podarilo vyhrať nad Pezinkom 3:2, bolo to prekvapenie. No, teraz to už bude o psychike. Vieme, že s nimi môžeme vyhrať, vedia to fanúšikovia. Budú očakávania a nádeje. Vieme, že budeme musieť oveľa viac makať a snažiť sa. Dúfam, že budeme k tréningom pristupovať ešte zodpovednejšie, ako doteraz. Pribudnú k nám aj mladé baby, ktoré idú študovať na TU Zvolen. Prídu z viacerých kútov Slovenska, veľmi sa na ne tešíme a čo som zaregistrovala, tak oni sa tešia sem. Verím, že sa dobre adaptujú, musíme držať spolu a pomáhať si.

A tvoje osobné želanie do novej sezóny? Byť najlepšie libero extraligy?

-To istotne nie. Nejde o štatistiky. Veľakrát idem po lopte, aj keď nie je moja, len aby som zachránila bod pre tím. A vtedy urobím možno chybu a mám zlý bod v štatistike, takže na to sa ozaj nepozerám. Budem sa snažiť o to, aby som čo najviac pomohla tímu, aby som sa zlepšila a poriadne zamakala na sebe, aby sme mali dobrú atmosféru na ihrisku. Príde k nám do družstva nové mladé libero z juniorskej ligy, ktoré je vraj veľmi šikovné a veľmi sa na to teším. Nebudem to brať formou rivality, verím, že si budeme rozumieť, pretože liberá zvyknú mať individuálne bočné tréningy. Musíme byť rýchlejšie, koordinovanejšie a aktívnejšie. Budeme trénovať vo dvojici, keď bude treba pomôžem, odovzdám skúsenosti. Aj ja od nej prijmem rady, možno bude mať lepšiu techniku, neviem.

Pri čom si najviac oddýchneš, ako relaxuješ?

- Možno to vyznie veľmi zvláštne na mladú babu, ale pre mňa je najväčší relax gauč a televízia. Veľa ľudí povie, že telku nepozerá, že tam nič zaujímavé nevysielajú. Ja o tom viem, ale pre mňa je to fakt najväčším relaxom. Nech už dávajú v televízii hocičo, zapnem to, vyložím si nohy na stôl a ležím na gauči. Nebaví ma ležať v posteli a hľadieť do plafóna. A popri všetkých aktivitách, ktoré mám si treba oddýchnuť nielen aktívne, ale veruže aj pasívne. Poteší aj ležanie pri vode a opaľovanie, ale keď mám blbý deň, tak sa vždy teším, ako prídem domov, osprchujem sa, dám sa do pohodlného oblečenia, sadnem si na gauč a pozerám televíziu.

Čo by si ako Zvolenčanka odporučila zahraničným turistom, Aby v našom meste istotne navštívili, na čo si hrdá?

- Musím sa priznať, že mám veľmi rada naše hlavné mesto. Keď sa prejdem po Starom meste, počujem 50 percent zahraničných turistov a veľmi sa mi to páči. Študovala som anglický jazyk, chodila som každé leto na zahraničné študijné pobyty, chcela by som sa niečomu podobnému venovať aj ďalej. Tým chcem povedať aj to, že som cudzie jazyky už viackrát začula aj vo Zvolene a veľmi ma to teší. Istotne by som im odporučila Zvolenský zámok, ktorý je pre mňa krásna stavba. Z jednej terasy na streche zámku je nádherný výhľad, ktorý stojí za to. Na Zvolenský zámok som hrdá a istotne by som zahraničným turistom odporučila, aby si ho prezreli. A možno sa sem dá nalákať turistov ešte na príjemný pokoj na námestí (smiech). Dá sa tu dobre oddýchnuť, navôkol je krásna príroda, nie sme betónová džungľa a dá sa chodiť v okolí na turistiku. Na zábavu asi veľmi nie sme stvorení, to by som im odporučila vedľajšie väčšie mesto (smiech). Nie je tu až tak rušno, máme tu aj pár pekných podnikov a terás, takže komu vyhovuje kľud a pokoj, hor sa do Zvolena.

Čo ťa vie najviac nahnevať?

- Čo sa týka volejbalovej hry, viem sa veľmi nahnevať sama na seba. Nikdy by som sa nenaštvala na svoju spoluhráčku, pretože sme v rovnakej pozícii. Vrie to vo mne, keď mi niečo nevyjde. Neznášam také zápasy. Keď sa raz nedarí, tak sa dariť nebude, môžeš sa k lopte postaviť akokoľvek, môžeš sa na ňu sústrediť akokoľvek, jednoducho to nepôjde. Lopta ti vždy padne na ruku zle.

Máme takú tradíciu s babami po každom domácom zápase, či už úspešnom alebo neúspešnom, že si sadneme do jedného podniku, kde sa najeme. A keď mám presne ten deň, že sa mi na palubovke nič nedarilo, sedím tam zdutá ako peň alebo ako päť korún v banke (smiech). Vtedy so mnou nik nepohne. Nie som ten typ, ktorý sa rozčuľuje, za každú maličkosť, alebo, že som na niekoho nahnevaná, to ja radšej mávnem rukou a neriešim. A samozrejme, že priateľ ma vie aj nahnevať, ale to vždy veľmi rýchlo zmizne (smiech).

A naopak, čo ťa vie najviac potešiť?

- Nemám rada prekvapenia. Skôr mám rada, keď viem dopredu, čo sa ide diať. Pamätám si, keď som mala tuším 12 alebo 13 rokov, išli sme s našimi prvýkrát na dovolenku letecky, ale oni nám o tom nepovedali. Boli letné prázdniny, chodila som vonku s kamarátmi a rodičia nás spolu s bratom vzali do Bratislavy, ale nepovedali, že na čo tam ideme. Zrazu sme sa ocitli na letisku, zbalené kufre a oznámili nám, že ideme do Tuniska. Mama sa pýta, či sa tešíme a ja jej vravím, že nie, veď som mala naplánované veci a my zrazu ideme na týždeň preč (smiech). Takže, prekvapenia veľmi rada nemám. (smiech). Samozrejme, sú maličkosti, čo potešia, ale ak sedím doma, niekto zazvoní a vezme ma na trojdňový výlet, tak takéto prekvapenia nemusím. Potešilo ma napríklad, keď som mala štátnice a priateľ prišiel za mnou s ružou. Nie som na kvety, ale nečakala som to vôbec. Bolo to od neho milé a veľmi ma to potešilo. Takže, nemám nič konkrétne, skôr ma tešia veci, ktoré vyplynú z danej situácie.

Okrem volejbalových aktivít organizuješ vždy v neskoršom februárovom termíne aj ples pre mladých a tam sa vždy chodí baviť aj celý káder Slávie Zvolen...

- Ples organizujem s mojou veľmi dobrou kamarátkou Peťkou Bočkayovou. Máme netradičný dátum, na konci februára. Vyhýbame sa tradíciám. Tradičné je len to, že sa treba pekne obliecť a že je večera na stole. Nepriečime sa ani extravagantným oblečeniam, komu sa čo páči, nech si to oblečie. Samozrejme, nejaký kódex musí byť dodržaný. Keďže ples robíme pre mladých ľudí, tak sme sa rozhodli prispôsobiť dátum práve im. Chceme, aby sa každému dalo prísť. Za sebou máme už tri ročníky a pre mnohých sa stal už neodmysliteľnou súčasťou. Ľudia sa teraz už doslova spoliehajú na to, že ples bude koncom februára. Chodia sem kamaráti z Prahy, Brna, Bratislavy, Košíc a samozrejme Zvolenčania, a takmer celý náš volejbalový tím. Sme fakt skvelá partia a klub má vždy svoj stôl a k dispozícii 20 až 30 lístkov. Berieme to doslova ako teambuilding.

Ďalšie články z témy Volejbal

Pozrite si tiež články z hlavnej témy Volejbal  na sport.sme.sk
Článok je zaradený aj do ďalších tém TJ Slávia TU Zvolen, Rozhovory z denníka SME

  1. Vo Zvolene sa zrazili vlaky, zranených je najmenej osem ľudí Foto 7 430
  2. Vlaky budú čistejšie, vo Zvolene postavia technické centrum 973
  3. Je rozhodnuté, Zvolen ide stavať letné kúpalisko 431
  4. Lúpež vo Zvolene: Na ulici prepadol ženu 386
  5. Druhú nájomnú bytovku postavia rýchlo a ekologicky 129
  6. Do HKM Zvolen prichádza bývalý kapitán Nových Zámkov 114
  7. Modrí vs. Červení. Blíži sa tradičný štefanský duel plný zábavy 103
  8. Polícia hľadá týchto ľudí 97
  9. Zvolenské komunitné centrum dostalo viac ako 180 kilogramov šatstva 89
  10. Železnice menia oddnes grafikon 74

Najčítanejšie správy

Zvolen

Vo Zvolene sa zrazili vlaky, zranených je najmenej osem ľudí

Na nákladnej stanici sa čelne zrazil osobný vlak s nákladným.

Vlaky budú čistejšie, vo Zvolene postavia technické centrum

Dnes vozne čistia pod holým nebom, nové stredisko bude mať vykúrenú halu.

Je rozhodnuté, Zvolen ide stavať letné kúpalisko

Najväčšiu investíciu smeruje Zvolen v budúcom roku do Barín.

Lúpež vo Zvolene: Na ulici prepadol ženu

Incident sa udial v skorých ranných hodinách. Útočník ušiel, polícia ho však vypátrala.

Druhú nájomnú bytovku postavia rýchlo a ekologicky

Bytový dom chcú postaviť za 6 mesiacov.

Blízke regióny

Legendárna Kamenná chata aj po rekonštrukcii zostane kamenná

Kamenná chata pod Chopkom sa pre svoju neopakovateľnú atmosféru stala takmer kultovým miestom. V súčasnosti je zatvorená, majitelia ju zväčšujú a modernizujú.

Do Korytnice vypravili vlak po štyroch desaťročiach

Po viac ako štyridsiatich rokoch vypravili motorový vlak z ružomberskej hlavnej stanice na trať vedúcu do Korytnice. Ružomberskí nadšenci by boli radi, keby historický vláčik jazdil po trati pravidelne.

Razenie tunela Čebrať chcú obnoviť vo februári

Práce sa naplno rozbehnú až po tom, ako diaľničiari ukončia proces posúdenia vplyvov novej trasy tunela na životné prostredie.

Vo Zvolene sa zrazili vlaky, zranených je najmenej osem ľudí

Na nákladnej stanici sa čelne zrazil osobný vlak s nákladným.

V Lučenci tiekla krv, postarali sa o to študenti jednej zo stredných škôl

Niektorí bojovali so strachom, iní neskrývali svoje nadšenie z dobrého skutku. Oporou pri prvej skúsenosti boli učitelia.

Všetky správy

Trnavskí policajti postrelili dvoch mužov, jeden zraneniam podľahol

Podozriví narazili do dvoch policajných áut, keď sa snažili ujsť.

Polícia v Opoji zastrelila Jána Golisa, mal šéfovať bankomatovej mafii

Obeťou policajnej streľby je 42-ročný Ján Golis, známy z kauzy bankomatovej mafie. Druhým je 34-ročný Martin Krajčovic, ktorý figuroval v rovnakom prípade.

A toto vám ako napadlo, pani Nicholsonová?

Kým Pašku musela schladiť Laššáková, Nicholsonovú poslal do reality Galko.

Rok 1996: Smrť Remiáša. Zločin, o ktorom mafiáni nechcú hovoriť

Róbert Remiáš bol kamarátom korunného svedka únosu Oskara Fegyveresa. Robil mu spojku, keď sa skrýval v zahraničí. Jeho smrť je tabu.

Jej telo dostalo záchvat hnusu. Salma Hayek vraví, že Weinstein sa jej vyhrážal zabitím

Pri filme Frida ju donútil k sexuálnej scéne s kolegyňou.