Pondelok, 27. január, 2020 | Meniny má Bohuš

Zahraniční Slováci prišli so svojimi špecialitami

Tradície síce pretrvávajú, no slovenčina je v niektorých obciach už na ústupe.

V krajanskom dvore.V krajanskom dvore.(Zdroj: Milan Suja)

DETVA. Folklórne slávnosti v Detve majú za sebou svoj 51. ročník. Zaplnilo ich množstvo skvelých vystúpení známych súborov a ľudových hudieb a spestrili desiatky sprievodných podujatí. Už tretí rok bol priestor pred amfiteátrom vyhradený pre Krajanský dvor. Zahraniční Slováci prišli z Maďarska, Srbska, Chorvátska, Poľska, Rumunska a tento rok aj z Francúzska. Krajanský dvor mal svoju vlastnú atmosféru, pri ktorej nechýbala hudba a spev a taktiež chutné jedlo, víno či pálenka. Všetko čo k zábave patrí.

Článok pokračuje pod video reklamou

Krajanský dvor zorganizoval Úrad pre zahraničných Slovákov.

Mlynky

„My si svoje zvyky zachovávame. Aj jazyk, aj pesničky...“ presviedča nás Marta Demjenova z maďarskej obce Mlynky. Pochádza zo slovenského prostredia, aj keď... Priezvisko má maďarské po manželovi a aby sme to nemali jednoduché, jej dievčenské meno je Glücková. „To je nemecké meno, niekedy žilo v oblasti veľa Nemcov,“ vysvetľuje. Dnes sa už väčšina z nich asimilovala, ostali už iba mená a aj niektoré nemecké prvky na slovenských krojoch. Marta bola až treťou oslovenou, ktorá dokázala plynulo rozprávať po slovensky. Ostatní sa vyhovorili, že majú „zlú výslovnosť“ alebo by sa „radšej mal vyjadriť niekto kompetentný“. Slovenčina medzi rodákmi žijúcimi v tejto obci prestáva byť hlavným jazykom.

„Staršia generácia ešte po slovensky vie veľmi dobre a stredná, dalo by sa povedať, že je ešte stále v pohode. Mladí síce rozumejú, a aj sa cítia Slovákmi, no po slovensky sa medzi sebou už málokedy rozprávajú,“ vysvetľuje Marta. Považuje to za prirodzený proces, predsa len, Slováci nie sú v Maďarsku tak silne početne zastúpení, ako napríklad Maďari na Slovensku. Navyše, žijú roztrúsene. „My nemáme ani také školy, ako sú tu. Existujú síce národnostné školy, no v praxi to znamená päť hodín v slovenčine za týždeň. Slovenčina sa vyučuje ako cudzí jazyk. Problém je aj s príjmom televízneho signálu od slovenských televízií,“ dodáva.

Súbor, ktorý prišiel do Detvy z obce Mlynky, dali dokopy iba nedávno, hneď po tom ako dostali pozvánku na slávnosti. Súbor nemá ani názov, zaujímavosťou je, že v ňom hrajú a spievajú až tri generácie Slovákov.

V obci Mlynky žije 2200 obyvateľov, z nich je asi polovica Slovákov. O rok budú oslavovať 270. výročie znovuzaloženia obce. Pred 270 rokmi sa tam presťahovalo prvých šesť rodín, prišli z okolia Trnavy. Boli prvými, neskôr do regiónu prichádzali aj z iných oblastí Slovenska. V dedine sa doteraz hovorí trnavským nárečím, v iných obciach počuť zasa východoslovenské. Každý si zachoval nárečie svojich predkov.

Marta sa prvýkrát dostala na slávnosti do Detvy ešte v roku 1982, keď vystupovala s tanečnou skupinou. Teraz do krajanského dvora prišlo z obce celkovo desať krajanov.

Zo Srbska mladí odchádzajú

„Na Slovensku sa ľahšie žije.“ Konštatovanie, ktoré nás prinútilo zastať, vyšlo od skupinky starších žien s heligónkami, ktoré sedeli v Krajanskom dvore pri stánku z obce Aradáč v Srbsku. „Naozaj je u nás ťažší život,“ presviedča nás 63-ročná Anka Puderková. Je líderkou skupiny Aradáčske meškárky, ktorá prišla zahrať do Krajanského dvora. Tento rok ju sprevádzala 60-ročná Marka Vozafová a „manka“ Anna Hučoková, ktorá má až 78 rokov. Tej, ako sa patrí, ostatné ženy vykali.

Anka Puderková nám rozpráva o svojom živote, plnom práce a starostí. Je na dôchodku, no dostáva iba sto eur. A pri tej biede pomáha ešte aj svojim dvom dcéram, ktoré už majú svoje rodiny.

Ľudia v obci pracujú veľa na poliach aj vo viniciach. Väčšinu toho, čo domácnosť potrebuje, si dopestujú a vychovajú sami. „Kto nemá pole a musí všetko kupovať, žije veľmi ťažko,“ dodáva.

Domácnosť je väčšinou v starostlivosti ženy. „Žena musí aj dom držať, aj deti nachovať. Musí prať, žehliť, všetko je na žene. Muž sa navečeria a ľahne pred televízor,“ dodáva bez náznaku nespravodlivosti.

Mrzí ju, že deti sa nevedia uchytiť doma a väčšina odchádza. „Mladí nás nahávajú, odchádzajú na Slovensko, no aj do Austrálie alebo do Ameriky,“ dodáva so smútkom. Iba niektorí ostávajú a pokračujú v tradičnom hospodárení.

Anka je optimistka. Po tom čo si trochu posťažovala, pripomenula, že je nám ešte dobre. Veď máme čo jesť, máme aj vínko a pálenku, aj deti a vnúčence. A ešte hudbu a spev. „Toto je pre nás liek, človek si nemusí kupovať žiadne tabletky na nervy,“ smeje sa pani Anka.

Aradáčske meškárky hrajú spolu už tridsaťsedem rokov. Pôvodne ich bolo desať, neskôr osem. Niektoré pomreli, niektoré zostarli tak, že už na festivaly nemôžu chodiť.

V Detve boli hrať vlani aj predvlani. Popri vyhrávaní stihli pomáhať krajanom pri varení.

Pestrá ponuka

Z Chorvátska prišli zástupcovia z troch obcí. Josipovec piekol prasiatka, Radoš zasa kapra na rošte a doplnil ho vínom a pálenkou. Ilok urobil chlebové lepníky a iločský čevab, čo je krkovička na rošte. Pridali tiež kotlíkovú fazuľu a taktiež víno.

„Všetky jedlá, ktoré tu predstavujeme, patria k tradičným jedlám v našich dedinách,“ vysvetľuje Vladko Mudroch, ktorý je predsedom Matice slovenskej práve v Iloku.

Rumunsko v Krajanskom dvore zastupovali Slováci z Bihorskej oblasti, zo Srbska prišli z oblastí Banát, Báčka a Sriem. Petrovčania (Báčsky Petrovec) pripravovali chutné klobásy na rošte, Nadlak ponúkal plnené makové koláče. Ženy z Kysáča zasa navarili chýrnu kysáčsku sármu, Lug predstavil batôšťoke a furkovce. Aradáč okrem svojich meškárok priviezol škvarkové pagáče a navaril aj baraní paprikáš. Zahanbiť sa nedali ani hostia z Poľska, ktorí prišli z obce Jurgov. Urobili halušky a moskole. Slováci z Francúzska zasa ponúkli syr, rôzne mäsové výrobky a, samozrejme, víno.

Krajanský dvor je spestrením slávností, ktoré si zaslúži pokračovanie.

 

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Inzercia - Tlačové správy

  1. Zima v koži atopika: aká je vhodná starostlivosť o pokožku?
  2. Fixný výnos teraz až do 8 % ročne
  3. Dell offers multifaceted careers
  4. It’s not about what a company does, but how it behaves
  5. Zimná dovolenka: Doprajte si slnko a pohodu v Egypte
  6. Stredné školy: Kam a kedy poslať prihlášku?
  7. Fixný výnos teraz až do 8 % ročne
  8. Tipy, kam so školákmi na dovolenku cez jarné prázdniny
  9. Na otočku či pár dní. Tieto výlety za hranice zvládnete hocikedy
  10. Ako budeme jesť v roku 2020? Letí výstrednosť aj ekológia
  1. Prečo stále veríme v talizmany?
  2. Zima v koži atopika: aká je vhodná starostlivosť o pokožku?
  3. Fixný výnos teraz až do 8 % ročne
  4. It’s not about what a company does, but how it behaves
  5. Dell offers multifaceted careers
  6. Zimná dovolenka: Doprajte si slnko a pohodu v Egypte
  7. Košičan Erik Ňarjaš vyzve do tanca parlament!
  8. Úrazy v zimnom období sú častou príčinou práceneschopnosti
  9. Natankujete len za 1 euro. OMV otvára novú čerpačku
  10. Stredné školy: Kam a kedy poslať prihlášku?
  1. Tipy, kam so školákmi na dovolenku cez jarné prázdniny 11 721
  2. First moment Turecko: Deväť hotelov len pre dospelých 11 554
  3. Stredné školy: Kam a kedy poslať prihlášku? 10 712
  4. Zimná dovolenka: Doprajte si slnko a pohodu v Egypte 10 541
  5. Slovenský magazín čítajú v 83 krajinách sveta. Viete, o čom je? 9 769
  6. Fixný výnos teraz až do 8 % ročne 8 780
  7. Takto by ste sa mali správať v horách, radí horský záchranár 8 602
  8. Na otočku či pár dní. Tieto výlety za hranice zvládnete hocikedy 8 488
  9. Obraz, ktorý chceli komunisti do každého bytu, ide na kreditky 7 287
  10. Tipy od sprievodkyne: Magický Marakéš vás očarí svojimi vôňami 7 169

Téma: Folklórne podujatie

Prečítajte si aj ďalšie články k téme
Článok je zaradený aj do ďalších tém:
Folklór

Hlavné správy z SME | MY Zvolen - aktuálne správy

Súťaž vyhrali tesne pred domácimi furmani z Klubinej

Furmani súperili v troch disciplínach.

V Hriňovej v uplynulých rokoch.

Jozef Vajda: Film Sviňa by mali vidieť všetci, ktorí plánujú ísť voliť

Už 6. februára sa do kín dostane nový slovenský film Sviňa. Vznikol na základe rovnomenného knižného bestselleru Arpáda Soltésza. Réžiu, produkciu a scenár zastrešili Mariana Čengel Solčanská a Rudolf Biermann.

Jozef Vajda ako mafián Wagner.

Minúta po minúte: Sledujeme mimoriadne zastupiteľstvo Banskobystrického samosprávneho kraja

Hlavnou témou sú problémy v prímestskej doprave a spor župy s dopravcom - SAD Zvolen.

Ilustračné foto

Autobusy zachraňujú starostovia. Sú však nahnevaní

Doprava môže byť znova ohrozená už cez víkend.

Ilustračné foto.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Autobusy zachraňujú starostovia. Sú však nahnevaní

Doprava môže byť znova ohrozená už cez víkend.

Desiatky hasičov bojujú v Šuranoch s požiarom výrobnej haly

Oheň budovu zachvátil už pred piatou ráno.

NAKA vyšetruje, ako to bolo s kaštieľom pri Nitre

Na "možné nezákonné konanie pri kúpe či plánovanej oprave kaštieľa“ upozornil Najvyšší kontrolný úrad.

Minúta po minúte: Sledujeme mimoriadne zastupiteľstvo Banskobystrického samosprávneho kraja

Hlavnou témou sú problémy v prímestskej doprave a spor župy s dopravcom - SAD Zvolen.

Vybrali SME

Už ste čítali?