DETVA. Folklórne slávnosti v Detve majú za sebou svoj 51. ročník. Zaplnilo ich množstvo skvelých vystúpení známych súborov a ľudových hudieb a spestrili desiatky sprievodných podujatí. Už tretí rok bol priestor pred amfiteátrom vyhradený pre Krajanský dvor. Zahraniční Slováci prišli z Maďarska, Srbska, Chorvátska, Poľska, Rumunska a tento rok aj z Francúzska. Krajanský dvor mal svoju vlastnú atmosféru, pri ktorej nechýbala hudba a spev a taktiež chutné jedlo, víno či pálenka. Všetko čo k zábave patrí.
Krajanský dvor zorganizoval Úrad pre zahraničných Slovákov.
Mlynky
„My si svoje zvyky zachovávame. Aj jazyk, aj pesničky...“ presviedča nás Marta Demjenova z maďarskej obce Mlynky. Pochádza zo slovenského prostredia, aj keď... Priezvisko má maďarské po manželovi a aby sme to nemali jednoduché, jej dievčenské meno je Glücková. „To je nemecké meno, niekedy žilo v oblasti veľa Nemcov,“ vysvetľuje. Dnes sa už väčšina z nich asimilovala, ostali už iba mená a aj niektoré nemecké prvky na slovenských krojoch. Marta bola až treťou oslovenou, ktorá dokázala plynulo rozprávať po slovensky. Ostatní sa vyhovorili, že majú „zlú výslovnosť“ alebo by sa „radšej mal vyjadriť niekto kompetentný“. Slovenčina medzi rodákmi žijúcimi v tejto obci prestáva byť hlavným jazykom.
„Staršia generácia ešte po slovensky vie veľmi dobre a stredná, dalo by sa povedať, že je ešte stále v pohode. Mladí síce rozumejú, a aj sa cítia Slovákmi, no po slovensky sa medzi sebou už málokedy rozprávajú,“ vysvetľuje Marta. Považuje to za prirodzený proces, predsa len, Slováci nie sú v Maďarsku tak silne početne zastúpení, ako napríklad Maďari na Slovensku. Navyše, žijú roztrúsene. „My nemáme ani také školy, ako sú tu. Existujú síce národnostné školy, no v praxi to znamená päť hodín v slovenčine za týždeň. Slovenčina sa vyučuje ako cudzí jazyk. Problém je aj s príjmom televízneho signálu od slovenských televízií,“ dodáva.
Súbor, ktorý prišiel do Detvy z obce Mlynky, dali dokopy iba nedávno, hneď po tom ako dostali pozvánku na slávnosti. Súbor nemá ani názov, zaujímavosťou je, že v ňom hrajú a spievajú až tri generácie Slovákov.
V obci Mlynky žije 2200 obyvateľov, z nich je asi polovica Slovákov. O rok budú oslavovať 270. výročie znovuzaloženia obce. Pred 270 rokmi sa tam presťahovalo prvých šesť rodín, prišli z okolia Trnavy. Boli prvými, neskôr do regiónu prichádzali aj z iných oblastí Slovenska. V dedine sa doteraz hovorí trnavským nárečím, v iných obciach počuť zasa východoslovenské. Každý si zachoval nárečie svojich predkov.
Marta sa prvýkrát dostala na slávnosti do Detvy ešte v roku 1982, keď vystupovala s tanečnou skupinou. Teraz do krajanského dvora prišlo z obce celkovo desať krajanov.
Zo Srbska mladí odchádzajú
„Na Slovensku sa ľahšie žije.“ Konštatovanie, ktoré nás prinútilo zastať, vyšlo od skupinky starších žien s heligónkami, ktoré sedeli v Krajanskom dvore pri stánku z obce Aradáč v Srbsku. „Naozaj je u nás ťažší život,“ presviedča nás 63-ročná Anka Puderková. Je líderkou skupiny Aradáčske meškárky, ktorá prišla zahrať do Krajanského dvora. Tento rok ju sprevádzala 60-ročná Marka Vozafová a „manka“ Anna Hučoková, ktorá má až 78 rokov. Tej, ako sa patrí, ostatné ženy vykali.
Anka Puderková nám rozpráva o svojom živote, plnom práce a starostí. Je na dôchodku, no dostáva iba sto eur. A pri tej biede pomáha ešte aj svojim dvom dcéram, ktoré už majú svoje rodiny.
Ľudia v obci pracujú veľa na poliach aj vo viniciach. Väčšinu toho, čo domácnosť potrebuje, si dopestujú a vychovajú sami. „Kto nemá pole a musí všetko kupovať, žije veľmi ťažko,“ dodáva.
Domácnosť je väčšinou v starostlivosti ženy. „Žena musí aj dom držať, aj deti nachovať. Musí prať, žehliť, všetko je na žene. Muž sa navečeria a ľahne pred televízor,“ dodáva bez náznaku nespravodlivosti.
Mrzí ju, že deti sa nevedia uchytiť doma a väčšina odchádza. „Mladí nás nahávajú, odchádzajú na Slovensko, no aj do Austrálie alebo do Ameriky,“ dodáva so smútkom. Iba niektorí ostávajú a pokračujú v tradičnom hospodárení.
Anka je optimistka. Po tom čo si trochu posťažovala, pripomenula, že je nám ešte dobre. Veď máme čo jesť, máme aj vínko a pálenku, aj deti a vnúčence. A ešte hudbu a spev. „Toto je pre nás liek, človek si nemusí kupovať žiadne tabletky na nervy,“ smeje sa pani Anka.
Aradáčske meškárky hrajú spolu už tridsaťsedem rokov. Pôvodne ich bolo desať, neskôr osem. Niektoré pomreli, niektoré zostarli tak, že už na festivaly nemôžu chodiť.
V Detve boli hrať vlani aj predvlani. Popri vyhrávaní stihli pomáhať krajanom pri varení.
Pestrá ponuka
Z Chorvátska prišli zástupcovia z troch obcí. Josipovec piekol prasiatka, Radoš zasa kapra na rošte a doplnil ho vínom a pálenkou. Ilok urobil chlebové lepníky a iločský čevab, čo je krkovička na rošte. Pridali tiež kotlíkovú fazuľu a taktiež víno.
„Všetky jedlá, ktoré tu predstavujeme, patria k tradičným jedlám v našich dedinách,“ vysvetľuje Vladko Mudroch, ktorý je predsedom Matice slovenskej práve v Iloku.
Rumunsko v Krajanskom dvore zastupovali Slováci z Bihorskej oblasti, zo Srbska prišli z oblastí Banát, Báčka a Sriem. Petrovčania (Báčsky Petrovec) pripravovali chutné klobásy na rošte, Nadlak ponúkal plnené makové koláče. Ženy z Kysáča zasa navarili chýrnu kysáčsku sármu, Lug predstavil batôšťoke a furkovce. Aradáč okrem svojich meškárok priviezol škvarkové pagáče a navaril aj baraní paprikáš. Zahanbiť sa nedali ani hostia z Poľska, ktorí prišli z obce Jurgov. Urobili halušky a moskole. Slováci z Francúzska zasa ponúkli syr, rôzne mäsové výrobky a, samozrejme, víno.
Krajanský dvor je spestrením slávností, ktoré si zaslúži pokračovanie.
