ZVOLEN. Na Mojmírovej ulici vo Zvolene stoja mestské nájomné byty trinásť rokov. Mária tam býva deviaty rok a problémy tam vraj boli vždy. „Od začiatku, ako som sa nasťahovala. Všetky deti z prvej a druhej bytovky sa chodili hrávať rovno pred našu,“ vysvetľuje Zvolenčanka Mária Hudecová. Vadí jej hlučná ulica rovno pod jej oknami, na ktorej sa hrávajú deti.
So sťažnosťami chodila už za primátorom Miroslavom Kuseinom, aj za bývalým náčelníkom mestskej polície Jurajom Družbackým. Veľakrát volala policajtov. „Ak tam neprišli hádam aj dvadsaťkrát pre mojich susedov a pre to, že sa tam deti hrávajú, tak ani raz,“ dodáva. Výsledok ju ale nepotešil. „Urobili si zo mňa srandu a povedali, že sa tam deti môžu hrať potichu.“
V sťažnostiach pokračovala a istý čas to zabralo, pretože bolo ticho. Potom sa to začalo opäť a celý kolotoč si pani Mária zopakovala. Návšteva mestského úradu, volanie polície a aj rovnaký postoj policajtov, ktorí celú vec s úsmevom zľahčovali.
Takto sa to ťahá osem rokov. Protiargumenty, ktoré si vypočula, by sa dali zhrnúť do konštatovania, že sa deti nemajú kde hrávať.
Kým sa niečo nestane
Ani deti, o ktoré išlo, jej nezostali nič dlžné. „Vykrikovali po mne,“ hovorí. Je slobodná, deti nemá... „Som nájomníčka a bývam tam,“ zdôrazňuje Mária. Podľa nej by sa deti nemali hrávať priamo na ulici, ale inde. „Môžu ísť na ihrisko, ktoré je pri bývalej škole. Môžu ísť pred poštu, kde je tiež betónová plocha, na ktorej sa môžu vyšantiť. Len by sa museli trochu prejsť,“ pokračuje nespokojná nájomníčka.
„Všetci ma presviedčajú, že keď sa hrajú na ulici, tak je to v poriadku. Kým sa tam niečo nestane. Keď tam niekto autom zrazí dieťa, kto bude niesť zodpovednosť? Šofér, policajti alebo pani primátorka?“
Mojmírova ulica nie je prejazdná, jazdia po nej väčšinou iba ľudia bývajúci v troch bytovkách. Okrem nich ešte nanajvýš smetiari. Podľa pani Márie to nerozhoduje, pretože aj pri menšej premávke môže dôjsť k nešťastiu.
Hrajú sa aj otcovia
S primátorkou Zvolena Lenkou Balkovičovou sa prvýkrát stretla hneď, ako nastúpila do funkcie. Riešila s ňou konflikt so susedmi a pri tej príležitosti pripomenula aj hlučnú ulicu. Vlani v apríli ju navštívila znovu a zdalo sa, že primátorka naozaj zasiahla. „Mali sme rok pokoj,“ spomína. Deti sa na ulici hrávali iba zriedkavo.
Tento rok začal hrozne, deti sú na ulici denne. Najhoršie je, že sa spolu s deťmi začali na ulici hrávať aj ich otcovia. „Všetko sú to deti a rodičia z prvej bytovky. V druhej a tretej sú už väčšinou veľké, tie tam nechodia,“ dodáva.
Desiateho júna navštívila primátorku znovu, no neuspela. Postoj primátorky mesta ju sklamal. Nič sa nezmenilo, iba bránky, ktoré mali deti dovtedy urobené zo starých pneumatík, vymenili za riadne.
Desať – pätnásť detí dokáže pri hre narobiť poriadny hluk. „Bývame tam ako v blázinci,“ dopĺňa nespokojne.
Nemôže mať otvorené okno, pretože sa to už nedá počúvať. Nikto nechce zasiahnuť, preto je vo svojich sťažnostiach sama. Nikoho nezaujíma, že chodí do nočných služieb a potrebuje sa vyspať. „Nepotrebujem stále počúvať škriekanie detí,“ vysvetľuje a dodáva: „Darmo deťom dohováram, keď sa mi rodič vyškiera do očí.“
Hodnoty nie sú prekročené
S otázkami nespokojnej nájomníčky sme sa obrátili na vedenie mesta.
„V tomto prípade sa môžeme pozrieť azda len na vyhlášku ministerstva zdravotníctva, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prípustných hodnotách hluku pre II. kategóriu územia. Tam spadá aj priestor pred oknami obytných miestností bytových a rodinných domov,“ vysvetľuje hovorca mesta Martin Svatuška.
Podľa vyhlášky je prípustná hodnota hluku nasledovná: deň (6.00 -18.00 h) 50 dB, večer (18.00 – 22.00 h) 50 dB a noc (22.00 – 6.00 h) 45 dB.
„Mestu Zvolen nebolo preukázané a nemá dôvod predpokladať, že by hodnoty hluku prekračovali prípustné hodnoty pre deň, večer a noc ustanovené vykonávacím predpisom,“ dodáva hovorca mesta, podľa ktorého ide v tomto prípade skôr o medziľudské vzťahy, na ktoré mesto nemá dosah.
„Nedisponuje zákonným oprávnením, v zmysle ktorého by mohlo zakázať, aby sa deti hrávali na ulici,“ konštatuje Svatuška.
