DUDINCE. Oblasť Dudiniec sa vyznačuje existenciou dvoch pramenných sústav ležiacich na samostatných smerných zlomoch. Západná sústava s minerálnou vodou dudinského typu a východná s minerálnou vodou slatinského typu.
V minulosti malo kúpeľné mesto Dudince niekoľko výverov minerálnych prameňov. Ešte v uplynulom storočí vyvierali aj v takzvaných rímskych kúpeľoch, čo sú kamenné vane vytesané v travertíne. Všetky zanikli po zachytení a koncentrácii minerálnych vôd do kúpeľného zdroja v roku 1953.
Pred 25 rokmi prišli Dudince aj o minerálnu vodu, ktorá od roku 1957 vyvierala pri kúpeľnom areáli zo slatinského prameňa. Pôvodný vrt bol upravený ako studňa, ktorá sa používala na pitné účely. „Vrt sa pri čistení nalomil, čo bránilo vode vytrysknúť nahor,“ hovorí riaditeľ Oblastnej organizácie cestovného ruchu v Dudinciach Michal Cmarko.
Jej zdroj bol zachytený aj pri neďalekej obci Slatina v Levickom okrese, kde sa plnil v rovnomennom závode do fliaš a dodával sa do maloobchodnej siete pre spotrebiteľov. Od Dudiniec je obec vzdialená asi osem kilometrov. Do fliaš ju tam plnili už v 19. storočí. Spolu so Santovkou to boli prvé do fliaš plnené minerálne vody na území Slovenska. Vlani závod v Slatine zatvorili.
Bez povestného dudinského zápachu
Dnes je prameň prírodnej minerálnej vody slatinského typu, tak ju dnes oficiálne nazývajú, späť. „Starší ľudia, ktorí si na prameň pamätali, nás nabádali, či by sme ho znova neobnovili. Napokon sme sa do toho pustili,“ dodáva Cmarko.
Vrt urobili v tesnej blízkosti pôvodného, výdatnosť vody z 12-metrovej hĺbky dosahuje 0,34 litra za sekundu.
„Má viac železa ako naša minerálna liečivá voda dudinského typu, ktorá sa využíva predovšetkým na liečebné účely v kúpeľných hoteloch. Tento typ liečivej minerálnej vody dudinského typu je jedinečný v celej Európe; minerálna voda podobného zloženia sa nachádza len vo francúzskom Vichy,“ ozrejmuje enviromanažér Oblastnej organizácie cestovného ruchu v Dudinciach Boris Benický.
„Je to úplne iný typ vody. Slatinská je kyselka so zvýšeným obsahom rozpustných minerálov. Neobsahuje sírovodík ako dudinská. Vďaka tomu, že jej teplota dosahuje 12,6 stupňa Celzia, je veľmi osviežujúca,“ dodáva Benický. Dudinská voda má teplotu približne 28,5 stupňa. Pre jej typický zápach ju domáci volajú vajcovka alebo smradľavka. Voda slatinského typu je bez zápachu.
Obnovený vrt s altánkom sa nachádza za tamojším futbalovým štadiónom, v pozadí sa začína lesopark Búroš. (zdroj: Ľubica Mojžišová)Dudinskú vodu poznal už cisár Maximilián
„Vajcovka sa neodporúča piť vo vysokých množstvách. Obsahuje pomerne dosť vápnika, hrozí jeho usádzanie v organizme, čo môže následne spôsobiť žlčníkové kamene,“ objasňuje Cmarko. „Preto sme radi, že na pitie môžeme našim kúpeľným hosťom ponúknuť aj inú vodu,“ dopĺňa.
V menších množstvách nepochybne prospieva. Cestovateľ a novinár Ľubomír Motyčka prezradil, že pohár dudinskej vody k vínu mu okamžite stiahne pálenie záhy.
On prvý nás upozornil na to, že jej účinky už poznal mexický cisár Maximilián z rodu Habsburgovcov, ktorý si ju dával voziť zmiešanú s vínom. Zmes cisárskeho vína, tak ju nazvali, obsahovala presné pomery liečivej vody a samorodáku, typického pre dudinskú oblasť.
Lesopark aj oddychová zóna
Nad prameňom postavili altánok a opravili 500 metrov dlhý štrkový chodník, ktorý k nemu vedie. Priestor ešte plánujú zušľachtiť. „Okolie prameňa upravíme. Spevníme plochy, postavíme oporný múrik, osadíme lavičky, smetné koše a celé to prebudujeme na oddychovú zónu,“ ozrejmuje Benický. Popri štrkovom chodníku vysadia stromy, ktoré vytvoria aleju.
Oblastná organizácia cestovného ruchu okrem toho pokračuje v revitalizácii lesoparku Búroš, ktorý hraničí s obnoveným prameňom minerálnej vody. Dostala na to dotáciu 8-tisíc eur z vyššieho územného celku, 4-tisíc eur uhradí z vlastných zdrojov.
Lesopark má rozlohu 13,5 hektára, spolu s kúpeľnými parkmi tvorí zelený areál veľký 20 hektárov. „Dostali sme ho do starostlivosti s kúpeľným územím špeciálnou zmluvou od Lesov SR, ktoré sú majiteľmi pozemkov,“ podotýka Benický.
Charakter lesoparku má od 80. rokov 20. storočia, keď sa pretransformoval na „les osobitného určenia“. Otvoril sa tak priestor na realizáciu jeho environmentálnej, rekreačnej či zdravotnej funkcie. Už vtedy tam začali budovať štrkové chodníky, altánky, mobiliár či osvetlenie. Novinkou v kúpeľnom areáli by mal byť čoskoro fit park. Na projekt žiadajú dotáciu 13-tisíc eur z ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja.
„Stále čakáme, či dotáciu dostaneme. Ak nie, budeme sa o ňu uchádzať znova o rok,“ konštatuje Benický. Fit park chcú začať budovať hneď po tom, ako naň dostanú peniaze. Bude pozostávať zo zostavy nenáročných prvkov na cvičenie vo voľnej prírode, vhodných najmä pre starších kúpeľných hostí.
Pitné vane, tak ich domáci nazývajú, s dudinskou liečivou vodou v areáli kúpeľov. (zdroj: Ľubica Mojžišová)
