ZVOLEN. Výnimkou neboli ani Zvolenčania, otec so synom Ján a Radomír Radomír Kyseľovci. A nielen oni.
Slovenskí futbalisti odohrali tri stretnutia v základnej skupine B postupne v Bordeaux (proti Walesu), Lille (proti Rusku) a St. Etienne (proti Anglicku). Mnoho futbalových fanúšikov z nášho regiónu meralo cestu do krajiny galského kohúta, aby podporili slovenskú futbalovú reprezentáciu. A to aj napriek hrozbe teroristických útokov. Veď takáto príležitosť sa už nemusí nikdy opakovať.
Záujem o lístky
„O vstupenky na Euro 2016 sme sa začali zaujímať už koncom roka 2015, ihneď potom ako podmienky predaja zverejnil Slovenský futbalový zväz,“ začali svoje rozprávanie o veľkom zážitku Ján a Radomír Kyseľovci zo Zvolena, resp. Zvolenskej Slatiny.
„Žiadateľ sa musel zaregistrovať na oficiálnom portáli UEFA, poskytnúť svoje osobné údaje a mohol požiadať maximálne o štyri vstupenky. Do konca termínu registrácie dostala UEFA 3,5 milióna žiadostí zo 189 krajín sveta. Žiaľ, my sme sa medzi majiteľov vstupeniek v prvom žrebovaní nedostali, boli sme iba náhradníci. V druhom žrebovaní sa konečne šťastie usmialo aj na nás a vstupenky sme získali.“
Živo už v autobuse
Kyseľovci si napokon vybrali druhý zápas Slovenska v skupine B proti ruskej zbornej, ktorý sa odohral v Lille. „Cestu do Francúzska sme najskôr chceli absolvovať vlastným autom, ale potom sme sa rozhodli zveriť do rúk cestovnej kancelárii, ktorá sa špecializuje na športové zájazdy,“ vysvetlili.
Slovenskí fanúšikovia (zdroj: archív Kyseľovcov)Z ponuky cestovky si napokon vybrali cestu autobusom s prenocovaním na jednu noc. „Bolo to dobré rozhodnutie, cestovka má bohaté skúsenosti, kvalitných sprievodcov a s jej službami sme boli spokojní. Už v Bratislave, odkiaľ bol odchod viacerých autobusov, bolo veselo a hlučne. Fanúšikovia z rôznych kútov Slovenska v tričkách s národnými farbami, s čiapkami na hlave, mávali šálmi, zástavami a čakali na príchod autobusov, ktoré nás odviezli do dejiska futbalového zápasu. Živo bolo aj po ceste v autobuse, často sa ozývali klasické pokriky „Slovenskooó, Slovenskooó, heja, heja, heja Slovensko“, veď bolo treba natrénovať pokriky pred zápasom našich,“ zaspomínali na istotne veselú cestu s úsmevom.
V Lille to žilo futbalom
Mesto Lille je hlavné mesto regiónu Nord-Pas-de-Calais a leží v blízkosti hraníc s Belgickom. Má približne 230 000 obyvateľov a jej najslávnejším rodákom je bývalý veľký francúzsky politik Charles de Gaulle, ktorý sa stal v roku 1958 prezidentom Francúzska. Do Lille pricestovali Kyseľovci 4 hodiny pred samotným zápasom, takže mali čas na malú prehliadku mesta a jeho najznámejších pamätihodností.
Suveníry v Lille (zdroj: archív Kyseľovcov)„Všade bolo cítiť futbalovú atmosféru vyvolávanú najmä množstvom fanúšikov Ruska a Slovenska. Na námestí Francoisa Mitterranda sme zvádzali slovné súboje pokrikmi „Slovenskooó, Slovenskooó“, proti výkrikom „Rasia, Rasia.“ Bolo to však korektné, trochu napäté ale v medziach slušnosti a pod dozorom množstva francúzskych policajtov, ktorí dohliadali na bezpečnosť a poriadok. Veľa fanúšikov sa rozpŕchlo po blízkych reštauráciách a baroch, aby ochutnali francúzske špeciality, víno, pivo. Pivo sa dalo kúpiť od 4 do 6,50 eur a menu v priemernej reštaurácii stálo od 10 do 15 eur,“ opísali predzápasovú situáciu fanúšikovia zo Zvolena.
Nádherný futbalový stánok
Futbalový zápas Slovenska s Ruskom sa hral na štadióne Pierra Mauroya. Štadión bol otvorený v roku 2012 a okrem športových podujatí (futbal, basketbal, rugby, tenis, atď) konajú sa v ňom aj rôzne kultúrne akcie. Meno nesie po politikovi, ktorý bol v časoch prezidenta Francoisa Mitterranda, ministerským predsedom Francúzska.
Ján Kysľ pred nádherným futbalovým stánkom v Lille (zdroj: archív Kyseľovcov)„Obrovská polykarbónová stavba, do ktorej sme vchádzali po dvojnásobnej osobnej prehliadke, zanechala v nás silný dojem. Veru, nádherný štadión, o akom môžeme na Slovensku iba snívať,“ povzdychli si. „Zaujímavá bola najmä zasúvacia strecha štadióna. Meteorológovia predpovedali dážď a tak sme zažili futbal v zatvorenej aréne.“
Mimochodom, kapacita štadióna v Lille je 50 tisíc divákov a rekordný počet bol v júni 2014 na zápase Francúzsko – Jamajka, kedy chýbalo 400 divákov, aby bol štadión úplne zaplnený.
Atmosféra zápasu
Na zápas Slovenska s Ruskom prišlo takmer 39 000 divákov z oboch štátov. „Ťažko opisovať náladu v hľadisku, to jednoducho treba zažiť. Snažili sme sa našich povzbudzovať a myslíme, že nás bolo počuť. Odniesli si to hlasivky a ešte aj na druhý deň sme počas telefonátov s príbuznými do mobilu ledva šepkali,“ zasmiali sa Kyseľovci.
„Zvuk slovenskej hymny na začiatku skutočne pripomínal mohutnosť hromov a pri jej speve sme pociťovali hrdosť k nášmu Slovensku. No a to, čo sa dialo počas celého zápasu, to povzbudzovanie, spev, mexické vlny, pokriky slovenských fanúšikov je nezabudnuteľné,“ s nadšením povedali Kyseľovci a pokračovali v opise zápasu, ktorý väčšina Slovákov sledovala s napätím pri televíznych obrazovkách.
Nástup Slovenska a Ruska na zápas (zdroj: archív Kyseľovcov)„Prvý gól, ktorý naši vsietili do ruskej bránky, prebudil v nás obrovskú radosť a viera vo víťazstvo sa začala meniť na skutočnosť. Oslava gólu Vlada Weissa bola búrlivá a boli sme snáď najšťastnejší ľudia na svete. Druhý gól vyvolal v našich radoch maximálny futbalový ošiaľ. Zvíťazíme nad Ruskom! Bol to Marek Hamšík, ktorého gól, tesne pred koncom prvého polčasu, vystupňoval našu radosť na maximum. Vyskakovanie, objímanie a kričanie nemalo konca kraja. Tento nádherný gól si budú fanúšikovia dlho pamätať. Futbalový zápas v druhom polčase Rusi zdramatizovali. Mali sme miesta za ruskou bránkou a tak sme dobre zblízka videli obidva góly, ktoré sme dali súperovi. Žiaľ, videli sme aj tretí. A v našej bráne. Lenže slovenskí chlapci víťazstvo ubránili. Ďakovanie po skončení zápasu bolo veľkolepé a prešťastní sme odchádzali z tohto nádherného futbalového štadióna.“
Ruskí „chuligáni“
Veľa sa pred zápasom hovorilo o vyčíňaní ruských „futbalových chuligánov. „Nemali sme negatívne skúsenosti s ruskými fanúšikmi, práve naopak. Keď sme oprášili svoju zabudnutú ruštinu zistili sme, že sú príjemní, zhovorčiví a spoločne, priateľsky sme tipovali remízu. Milé bolo zoznámenie sa s otcom a malým dievčatkom, ktoré v úvode stretnutia Anglicko – Rusko, vyšlo na trávnik, držiac sa za ruky s ruským futbalistom,“ prezradili s úsmevom na tvári.
Cesta domov
Po zápase sa autobusom presunuli do Belgicka. Ubytovanie mali v meste Mons , vo štvorhviezdičkovom kongresovom hoteli. „Plní dojmov zo zaujímavých stretnutí a celkového futbalového ošiaľu, v ktorom sme boli, sa spať veľmi nedalo. Ráno nás čakali dobré raňajky a cesta domov. Nálada v autobuse bola zase veľmi dobrá a veselá, rozoberali sme jednotlivé futbalové akcie, góly, aktivitu a výkony hráčov. Tešili sme sa z veľkého úspechu a fotografie, ktoré sme si priniesli, nám budú dlho pripomínať toto vydarené futbalového vystúpenie Slovenska na ME 2016 v Lille.“
Na zápase aj tréner Budče
Na zápas Slovenska s Ruskom cestoval aj ďalší veľký futbalový nadšenec Július Kohút, ktorý je v súčasnosti trénerom Budče, ktorá pôsobí v druhej najvyššej oblastnej súťaži. „My sme šli letecky do Bruselu, kde sme si pozreli európsky parlament a slávne Waterloo. Prvý dobrý pocit som mal už pri odlete z Bratislavy do Bruselu, keď viacero Slovákov cestovalo na zápas už v predstihu, aby využili čas aj na spoznávanie francúzsko-belgického pohraničia,“ prezradil Július Kohút a pokračoval: „takisto návšteva Waterloo bola silným zážitkom, ktorý umocnila skupinka Slovákov, ktorá bola neprehliadnuteľná. Centrum Bruselu je zmeskou národov z celého sveta, o to pozitívnejšie na nás vplývalo stretnutie s krajanmi.“
Július Kohút (vľavo) s partiou (zdroj: archív J. Kohúta)Hamšík je náš
„Zaujímavosťou bolo, že pri prehliadke európskeho parlamentu nás zastavil Talian, ktorý tam pracoval. Keď videl, že máme na sebe slovenské dresy, hneď povedal, meno Mareka Hamšíka. A so smiechom povedal, že to je nielen Slovák, ale aj ich hrdina. Talian bol totiž z Neapolu a tiež je veľkým fanúšikom futbalu.
Priateľskí Rusi
Po malom výlete nasledoval už pre Kohúta a jeho partiu presun do dejiska zápasu, kde cestovali na požičanom aute. Už pred zápasom bolo vidieť, kto v Lille proti sebe nastúpi. „Približne 100 kilometrov od Lille na každej pumpe stáli slovenskí a ruskí fanúšikovia, ktorí sa medzi sebou priateľsky bavili a debatovali. Tam, kde sme sa pohybovali my, žiadne nepokoje neboli, s ruskými fanúšikmi sme prehodili pár slov, odfotili sme sa s nimi a každý šiel fandiť svojim,“ reagoval Kohút aj na otázku vyčíňania chuligánov z Ruska.
Nezabudnuteľný zážitok
A aký bol samotný zápas z pohľadu trénera Budče? „Duel splnil naše očakávania od prvého aplauzu našim pri nástupe na rozcvičku, cez elektrizujúce spievanie slovenskej hymny pred duelom, a hlave dve erupcie radosti po našich góloch a potom spoločné „bránenie“ jednogólového vedenia pomocou hlasiviek fanúšikov, až po zaslúženú ďakovačku po výhre. Jednoducho nezabudnuteľný zážitok!“
Ako ďalej dodal Július Kohút, v okolí štadióna, aj priamo v ňom bol zákaz predaja alkoholu a nealkoholický zlatistý mok stál pred štadiónom 6,50 €. „Aby som nezabudol, odlet z Bruselu sa niesol v réžii Slovákov, keď približne polovica posádky lietadla tvori naši fanúšikovia,“ zakončil.
