HORNÝ TISOVNÍK. V týchto dňoch vydala obec zaujímavú knihu Tu spočíva kvet, čo zanechal svet... Publikácia je vyústením niekoľkoročného záujmu autora Jána Aláča o tematiku novohradských ľudových náhrobníkov.
Obec Horný Tisovník od roku 2009 vyvíja aktivity na záchranu a prezentáciu typicky novohradských ľudových náhrobníkov. Ich výsledkom je revitalizovaný starý cintorín v Hornom Tisovníku, kde sú tieto náhrobníky zachované v pomerne hojnom počte.
Za svoje aktivity obec získala viacero ocenení, napríklad aj Cenu pamiatok a múzeí za rok 2010 v kategórii Obnova a ďalšie ocenenia.
Tradícia je novohradská
V minulosti bola obec Horný Tisovník jednou z najsevernejších obcí historického Novohradu, dnes je najjužnejšou obcou Podpoľania.
Kedysi bol jednou z najľudnatejších obcí tohto priestoru (v roku 1910 mal 1464 obyvateľov). V súčasnosti je jednou z najmenej na obyvateľov početných obcí v danom priestore (v r. 2010 mala 210 obyvateľov) a to i napriek tomu, že súčasťou H. Tisovníka je dnes tiež kedysi samostatná obec Dolný Tisovník a viacero samôt a osád.
Súčasnosť ju radí už do Podpoľania, no jej minulosť a tradícia je novohradská.
„Zhmotneným svedectvom tejto minulosti sú aj typické novohradské ľudové náhrobníky, ktoré na hroby svojich zosnulých umiestňovali evanjelici augsburského vyznania. Vznikali len v niekoľkých obciach na severozápade Novo-hradu, na jeho styku s Podpoľaním a Hontom a dodnes sa v najväčšom počte zachovali práve v Hornom a Dolnom Tisovníku,“ povedal autor knihy Ján Aláč.
Ako Podpoľanie
Severné oblasti Novohradu boli v minulosti v mnohom podobné Podpoľaniu. Podobné bolo osídlenie, pastiersko-roľnícky spôsob života, podobní boli ľudia a tiež ich mentalita. Viaceré spoločné prvky mal tiež odev a jeho výzdoba.
„Rozdielna bola len ich konfesionálna príslušnosť, ktorá v spojení s vyššie uvedenými zhodnými faktormi a výrazným sklonom k ľudovému umeleckému prejavu sa v rovnakom čase prejavila na cintorínoch okolia Detvy v podobe vyrezávaných a maľovaných drevených krížov rímskokatolíkov a na severozápade Novohradu v podobe bohato zdobených a tvarovaných kamenných náhrobníkov a zaujímavých drevených náhrobných dosiek evanjelikov augsburského vyznania,“ doplnil Aláč.
Jedna odlišnosť pri zhode ostatných faktorov mala za následok dva rozdielne, ale zároveň podobné výtvarné prejavy. Evanjelici v Novohrade sa inšpirovali oltármi evanjelických kostolov, ktoré využili pre tvar aj výzdobu kamenných náhrobníkov. Najprv sa inšpirovali renesančnými a neskororenesančnými oltármi, neskôr na prelome 19. a 20. storočia ich oslovili klasicistické oltáre. Pre tvorcov detvianskych vyrezávaných krížov sa stali v ornamentike inšpiráciou barokové oltáre rímskokatolíckych kostolov.
Replika kríža
Horný Tisovník ležiaci na pomedzí Novohradu a Podpoľania je obcou, kde okrem typicky novohradských ľudových náhrobníkov na evanjelických cintorínoch rímskokatolíci označovali hroby svojich zosnulých drevenými vyrezávanými krížmi. Jedna replika takéhoto kríža je umiestnená v obci na katolíckom cintoríne. Typicky novohradské ľudové náhrobníky na sever od Horného Tisovníka do priestoru s dominanciou rímskokatolíckeho obyvateľstva neprenikli.
Výnimkou je len jeden evanjelický kamenný náhrobník na cintoríne v Slatinských Lazoch. Práce ľudových kamenárov z Horného a Dolného Tisovníka však bolo možné v minulosti nájsť aj na cintoríne v Detve, v podobe niekoľkých neveľkých kamenných krížov.
To všetko a omnoho viac sa možno dočítať v publikácii Tu spočíva kvet, čo zanechal svet...
Autor: pp
