Detva - V Detve–Piešti sa rozhoreli plamene, ktoré svietili naozaj doďaleka. Bolo po ôsmej večer a človek by za ohňom čakal ľudské nešťastie. Nebolo pochybností, že horí niečo väčšie. Možno dom, či stoh slamy... Omyl! K našim tradíciám sa pridal nepekný zvyk – vypaľovanie trávy. V Piešti nešlo o nič iné. Ľudia sa rozhodli vypaľovať trávu. Prečo to urobili podvečer? Možno pre výsledný efekt. Ten bol úchvatný. Plamene obrovskej veľkosti pár metrov od plotov pri rodinných domoch. Fotografujem od cesty, potom z väčšej blízkosti. Okolo ohňa sa pohybuje množstvo ľudí, ťažko určiť, či ho majú pod kontrolou. Chvíľu je človek v pokušení zavolať hasičov. Hádam by to urobili sami, keby potrebovali pomoc. Nočné prostredie je špecifické. Oheň a ľudia okolo neho vytvárajú fascinujúce obrazy. Akoby sa okolo pohybovali duchovia, akoby išlo o tanec čarodejníkov. Odrazu sa ozve chladný hlas. „Potrebujete niečo?“, pýta sa mladý muž stojaci na ceste. Opiera sa o kyjak. Jeho postoj bol varovný. Jednoznačne mu prekážalo, že niekto chce zvečniť ohnivú šou. Odmerane vyhlásil, že vraj iba hasia to, čo niekto zapálil. Snažím sa veriť mu, poškuľujúc po kyjaku. Z tmy sa vynorí žena, ktorá by mladému mužovi mohla byť matkou. A začne s inou verziou. „To nás suseda požiadala, aby sme na jej pozemku vypálili trávu,“ dodala. Mladý muž pri nej čušal. Žena sa snažila všetko zahrať do autu, vraj to nič nie je a za chvíľu aj tak všetko zhorí. Nesnažím sa ju presviedčať, že môže zhorieť naozaj všetko. S domom, s hospodárskymi budovami... „Veď to nič nie je, nechajte to tak,“ povedala s milým výrazom v tvári, akoby do vrecka strkala úplatok. Možno to naozaj nič nie je. Možno sa nič nestane. Niektorí ľudia sa inak ako na vlastných chybách nevedia poučiť. Snažte sa im to vysvetliť a dostanete po hlave - možno kyjakom. Oheň v Piešti nakoniec škody nenarobil. Bodaj by to vyšlo aj nabudúce.
(ms)
