OČOVÁ. Martin Danko bol v minulosti očovský bača a inštrumentalista, ktorý hrával nielen na fujare a píšťalkách, ale na viacerých hudobných nástrojoch. Pôsobil najmä v Očovej, hral aj vo folklórnom súbore Očovan. Keď zomrel, ostal po ňom hrob, o ktorý sa nikto nestaral. „Viackrát som išiel okolo jeho hrobu, bola to len hŕba zeminy,“ povedal Roman Malatinec zo Spolku fujaristov. Posledné miesto odpočinku známeho očovského fujaristu nebolo dokonca označené ani krížom.
Sobota bude patriť Očovej
„V Očovej je aj v súčasnosti pomerne dosť fujaristov, spomeňme najznámejších ako Dušan Holík, Ján Šimiak, Martin Chabada či Juraj a Ľubo Veličovci,“ povedal Roman Malatinec a doplnil: „V spolku sme sa preto rozhodli, že tohtoročnú prehliadku fujaristov venujeme práve očovským fujaristom. Žijúcim, ako aj tým nežijúcim.“
Celovečerný program Pastorále z Očovej bude v sobotu 16. júla. Fujaristi zahrajú nielen publiku v Korytárkach, zvuky fujár zaznejú aj v Očovej, kde si uctia práve pamiatku Martina Danku. „Pôjdeme mu zahrať k hrobu,“ doplnil hlavný organizátor prehliadky Roman Malatinec.
Zbierka
Pri tejto príležitosti sa rozhodli opraviť aj fujaristov hrob. Financie začali zbierať už vlani na festivale v Čičmanoch, pokračovali tento rok od februára až do apríla. „Zapojili sa nielen fujaristi, ale aj bežní ľudia,“ dodal Malatinec. Pomohla tiež obec Očová a miestne poľnohospodárske družstvo, kde bývalý bača pracoval.
Cez sociálnu sieť sa o zbierke dozvedeli milovníci folklóru a muzikanti z celého Slovenska, dokonca niekoľko príspevkov prišlo aj zo zahraničia. Martin Danko bol známou osobnosťou.
Z vyzbieraných peňazí v predchádzajúcich dňoch financovali opravu Dankovho hrobu. Dostal betónovú ohradu, chodníky aj náhrobný kameň s fotografiou a menom. A, samozrejme, aj s dátumom narodenia a úmrtia. Pri hľadaní základných údajov narazili na zaujímavosť. Martin sa narodil 28. novembra 1903 a zomrel 26. novembra 1965. „Podľa cirkevných záznamov ho pochovávali v deň jeho narodenín,“ doplnil Malatinec.
Pravidlo na cintoríne už dnes neplatí
Na očovskej matrike zisťovali, či skutočne ide o hrob bývalého fujaristu. Dozvedeli sa tiež, že prišli takmer v hodine dvanástej. Keďže za hrob roky nikto neplatil, na mieste by čoskoro pochovali niekoho iného.
Museli zistiť aj to, akého vierovyznania Martin Danko bol. Dnes je to už jedno, no v minulosti na cintoríne platilo pravidlo, že evanjelikov pochovávali hlavami smerom do dediny a katolíkov naopak. V súčasnosti táto zásada už neplatí, no v čase smrti Martina Danku to určite dodržiavali.
Vďaka zbierke a snahe ľudí, ktorí majú radi folklór a vážia si odkaz predkov, má Martin Danko po dlhých päťdesiatich rokoch bez kríža či náhrobného kameňa konečne dôstojné miesto posledného odpočinku.
