KORYTÁRKY. Prichádzali od Hriňovej. Bola to predsunutá hliadka Červenej armády. Skúsení vojaci sa tentoraz nechali prekvapiť. Guľomet z nemeckého úkrytu ich nachytal nechránených a dvaja to dostali. Jedného zasiahnutého odviezli, druhý ostal v doline. Guľky ho zasiahli do brucha a vnútornosti mu vytláčalo von. Dobre vedel, že takéto zranenie je preňho smrteľné. Odmietol odvoz a pomaly umieral v jednom zničenom dome v Zlatne (dnes miestna časť Korytárok).
Jeho spolubojovníci mu ešte vyzliekli uniformu, dôstojník mu zobral známku a nechali ho napospas osudu.
Zranený vojak nežil dlho, do ďalšieho rána skonal. Domáci ho pochovali v neďalekej agáčine.
Začiatkom februára 1945 mala smrť v regióne žatvu. Podpoľaním prechádzal front, umierali vojaci aj civili.
Partizánska pieseň
Pred pár dňami, ešte koncom mája, odzneli pri vojakovom hrobe štátne hymny, nasledovali príhovory hostí. Nechýbala ani partizánska pieseň a, samozrejme, kladenie kvetov.
Partizánsku pieseň zahral na fujare Roman Malatinec, ktorý je členom Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov.
Obyvatelia Zlatna na vojaka nezabudli. (zdroj: Pavel Malatinec)Pietnej spomienky sa zúčastnili najmä obyvatelia Zlatna, ako aj členovia Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov a vedenia obce.
Prišiel aj zástupca veľvyslanectva Ruskej federácie Nikolaj Ryžev, ktorý bol prístupom obyvateľov Zlatna príjemne prekvapený a domácim poďakoval.
Stará sa o hrob
Nikto si nepamätá vojakovo meno. Neďaleko žijúca Anna Sujová je asi posledná, čo neznámeho vojaka pred smrťou videla. Pamätá si, ako sa na neho chodila pozerať a aj to, že zomrel v starom dome, z ktorého dnes už nič nezostalo.
Neznámy vojak mal podľa nej doma ženu a dve deti, dcérky. Koľko mal rokov, to si už nepamätala. Jeho doklady vraj niekto zobral a nevrátil ich.
Pani Anna sa doteraz o hrob stará. Nikto ju k tomu nenúti, nikto ju za to neplatí. Jednoducho – z úcty k človeku, ktorý padol ďaleko od svojej rodiny. Aj za nás.
Po ukončení pietneho aktu sa všetci pobrali na pohostenie, ktoré pripravili miestni obyvatelia. Jedine Anna Sujová sa k hrobu vrátila. „Všimol som si, že všetky kvety poukladala tak, ako sama uznala za vhodné,“ doplnil Roman Malatinec.
Pani Anna nie je jediná, kto na vojaka nezabúda. Miestni obyvatelia Matúš Nosáľ a Ján Ľupták na hrob pred dvoma rokmi vyrobili pravoslávny kríž.
