BABINÁ. Za pamiatkovú zónu vyhlásili v Babinej neďaleko Zvolena prakticky celý intravilán obce. Starostka Jana Gregušová však hovorí, že rozhodnutie malo prísť skôr, nie v roku 2000, pôvodných vidieckych domov v dedine veľa nezostalo. Tvoria zhruba desatinu zo všetkých. Nevytvárajú ani radovú zástavbu, stoja medzi nimi modernejšie stavby.
„Vidiecky ráz stratila dedina v 80. a 90. rokoch, keď sa stavali takzvané kocky, vtedy moderné dvojgeneračné domy. Ak ľudia rekonštruovali, na staršie domy nadstavovali druhé poschodie,“ vysvetľuje Gregušová.
Pôvodné domy zo začiatku 19. storočia sú z kameňa. Príznačná je pre ne veľká drevená vyrezávaná brána pre konské povozy, vedľa nich menšia pre ľudí. Zachovali sa len na asi dvanástich domoch.
Jeden z nich obec pred štrnástimi rokmi odkúpila a zrenovovala. Roľnícka usadlosť z roku 1820 je dnes ako typická ukážka dávnej ľudovej architektúry kultúrnou pamiatkou.
Rozľahlý dvor gazdovského domu, ktorý lemujú stavby zo všetkých strán, využíva obec pri kultúrnych a spoločenských príležitostiach. Oživili aj veľkú murovanú pec, ktorá stojí na dvore, príležitostne v nej pečú chlieb. V babinských domoch však nebola samozrejmosťou a už vôbec nie taká veľká. Mali ju skôr majetnejšie rodiny.
Stavebné paradoxy
Typickým úkazom pre Babinú sú humná, takmer súčasť domu. Za humnami sa ešte rozprestierajú rozľahlé záhrady a lúky. Práve „historickú panorámu sídla a diaľkové pohľady na súvislý pás hospodárskych stavieb“ oceňujú pamiatkari.
„Tvrdia, že je to výnimočný jav, zachovaných ich veľa na Slovensku nezostalo,“ hovorí starostka. Panorámu so súvislou zástavbou humien vidieť napríklad pri pohľade zo štátnej cesty, ktorá je obchvatom dediny.
„Sú to zvyčajne rozsiahle stavby veľké ako dva rodinné domy, ktoré sa ťahajú pozdĺž celého pozemku. Od jednej strany dvora po druhú,“ ozrejmuje starostka.
Z niektorých sa zachovali už len obvodové múry. „Keďže sme v pamiatkovej zóne, musíme na domoch zachovať napríklad sedlovú strechu s pálenou škridlou červenej alebo hnedej farby. Škridlovú strechu na také veľké stavby, akými sú naše humná, si nemôže dovoliť každý,“ komentuje Gregušová.
Prísne podmienky pamiatkarov pociťujú Babinčania ako bremeno a čoraz hlasnejšie hovoria o referende za zrušenie pamiatkovej zóny v obci. „Ľudia si tu nemôžu postaviť ani zrekonštruovať dom svojich snov a projekt výstavby či obnovy musia konzultovať s krajským pamiatkovým úradom.
Vznikajú tak paradoxy typu novej Plánkovej ulice. Pravá strana cesty je ešte v pamiatkovej zóne, ľavá už nie, a tak tam vyrástli aj dva nízkoenergetické domy.“
Pamiatková zóna podľa oficiálnej listiny chráni aj „pôvodnú historickú urbanistickú štruktúru, architektonickú kompozíciu, tvaroslovie a stavebnú zástavbu“.
