ZVOLEN. Keď sa zvolenskí športovci tradične stretli na 24. ročníku pri slávnostnom vyhlásení najúspešnejších športovcov mesta Zvolen za rok 2015 vo veľkej sále DK Podborová, pomyselná „sieň slávy“ zvolenského športu evidovala iba štyri slávne mená. Prvým sa stal legendárny futbalový brankár Vojtech „Béla“ Mozoláni, druhým „in memoriam“ Jan Koutny, špičkový gymnasta, tréner, cvičiteľ a organizátor, ktorý je aj držiteľom dvoch strieborných olympijských medailí.
Tretím sa stal bývalý vynikajúci hráč a tréner basketbalu Štefan Žíhlavník a štvrtým Miroslav Brada, ktorý sa do siene slávy pod Pustým hradom dostal za svoju prácu v oblasti atletiky.
Komisia zložená z novinárov regionálnych médií spoločne so zástupcami mesta sa rozhodla udeliť špeciálnu cenu pre legendu zvolenského športu aj v tomto ročníku a do pomyselnej siene slávy uviedla Jána Podkonického.
Vynikajúci útočník
Excelentný pravý krídelník, rodák zo Zvolenskej Slatiny, sa v drese vtedajšej Lokomotívy Bučina Zvolen s číslom 14 objavil v roku 1970 ešte ako dorastenec. Pod dohľadom trénerskej legendy Pavla Zábojníka sa vypracoval na rýchleho korčuliara s dobrou palicovou technikou. Pod Pustým hradom odohral sedemnásť sezón a nastrieľal 205 gólov, čo mu zabezpečilo druhé miesto v historickej tabuľke kanonierov Zvolena. Počas vojenskej služby si zahral aj federálnu ligu za Duklu Trenčín a obliekol aj reprezentačný dres ČSSR. Dnes Ján Podkonický žije stále aktívne hokejom a odovzdáva skúsenosti zvolenskej mládeži.
Najskôr futbal
Málokto však vie, čo je aj paradoxom, že jeho športový talent najprv objavil Juraj Mikuláš, ktorý ho ale netrénoval na ľade, ale na futbalovom trávniku. K hokeju ho zlanáril až legendárny Pavol Zábojník, ktorého zásluhou sa ocitol na pravom krídle prvého útoku LB Zvolen. Podkonický vyrástol vo výraznú oporu, skvele korčuliarsky vybavenú, s obrovským herným apetítom, súkajúcom góly na počkanie, za čo ho domáci diváci priam zbožňovali.
Zmiešané pocity
Keď primátorka s viceprimátorom odovzdali na pódiu Jánovi Podkonickému pohár i ďakovný list, zračil sa mu v tvári prekvapivo smútok. Iba nezainteresovaní nevedeli, že pred pár dňami zomrel jeho spoluhráč z útoku slávnej éry zvolenského LB Milan Dietrich.
„Ocenenie sa mi ťažko prijímalo, na pódiu pred divákmi. Zomrel mi práve najlepší kamarát, výborný priateľ a bývalý spoluhráč, môj dvorný nahrávač Milan Dietrich. Mám preto zmiešané pocity. Radosť i smútok, no som rád, že som mohol byť medzi týmito mladými úspešnými športovcami Zvolena ako legenda, aj keď sa tak ešte necítim,“ povedal Ján Podkonický.
Podpora od rodiny
„Novopečená“ legenda pôsobí pod Pustým hradom v športovom svete od 16 rokov. „Veľmi ďakujem tým, čo ma navrhli na toto ocenenie, som im za to vďačný. Chcel by som ale poďakovať hlavne svojej rodine za obrovskú podporu v mojej kariére,“ úprimne prezradila legendárna štrnástka.
Životná filozofia
Aj v 63 rokoch sa Ján Podkonický okrem trénovania kadetov Zvolena športu venuje aktívne a nevie bez neho vydržať. „Stále si ešte dokazujem, že na niečo ešte mám, a tak sa aj cítim. Som v dobrej kondícii a hokej si ešte rád i zahrám. Rád chodím aj ako divák do hľadiska na extraligový volejbal žien, prvoligový mužov či na mládežnícky futbal. Žijem športom od mala, baví ma to. Stále si ešte zahrám za veteránov Zvolena, v sezóne som na ľade skoro každý deň. Šport je akási moja životná filozofia,“ dodal. Ján Podkonický je niekoľkonásobným starým otcom a teší sa možno práve na pokračovateľa hokejovej dynastie Podkonických.
