ZVOLEN. Keď sa chcete rozbehnúť, nakloníte sa dopredu a zatlačíte na pedály, a, naopak, keď brzdíte, tak dozadu. Jazda na kolese je na prvý pohľad jednoduchá.
Koleso sa volá elektrická jednokolka a Zvolenčan Jaroslav Tomko, s ktorým sa stretávame na námestí, na ňom jazdí asi dva a pol mesiaca. „Tento model sa volá Ninebot One,“ vysvetlil na úvod.
Batéria, ktorú má vo svojom kolese, vydrží 24 kilometrov jazdy po rovine. To má vyskúšané. Rýchlosť kolesa je od výrobcu obmedzená na 22 kilometrov za hodinu. „Pri zvyšovaní rýchlosti nad 22 km/h zač-ne sám brzdiť, pedály mi zodvihne proti špičkám,“ vysvetlil. Už pri dvadsiatke upozorňuje jazdca pípaním, že za chvíľu dosiahne limit.
Dvadsiatka na kolese je dostatočnou rýchlosťou. Keď je cesta dobrá, doslova si jazdu vychutná. „Naše chodníky sú ale väčšinou katastrofálne. Keď narazíte na jamu alebo vyšší obrubník, je zle. Vtedy musím zastaviť a vytlačiť ho,“ povedal Tomko.
Na vyššej prekážke by koleso ostalo stáť, no jeho jazdec by mal dostatok kinetickej energie na to, aby pokračoval ďalej. Skúsil by zoskočiť, čo sa dá, a pár metrov by mohol pokračovať behom. Dostať sa do behu pri dvadsaťkilometrovej rýchlosti už by bol zrejme problém a všetko by zakončil škaredý pád.
Nulová rýchlosť
Bez pádov to pri tréningu nejde. Človek sa tu doslova učí na svojich vlastných chybách. Môžete si naštudovať hory literatúry o tom, ako správne a najmä bezpečne jazdiť, no chybám sa nevyhnete.
Dobré je, že mu predajca na prvé dva týždne požičal koleso, na ktorom sa mohol učiť jazdiť. Takto nemusel obíjať svoje vlastné.
Najväčší problém je hneď na začiatku. Potrebujete naskočiť na koleso s dvoma pedálmi a udržať rovnováhu. Pritom máte nulovú rýchlosť. Tu sa nedá premýšľať o ďalších krokoch, jednoducho musíte vedieť, čo idete urobiť. Prvé kroky sú celkom zábavné zdroje pre video na You Tube. Skok, pád, druhé naskočenie a opäť sa telo rozpleští na dlažbe.
„Padol som viackrát a dokonca aj dosť škaredo. Nemal som dobré chrániče, zodral som si ruky a rozbil koleno. Dobré chrániče sú pri jazde nevyhnutné a, samozrejme, prilba, bez nej nejazdím,“ vrátil sa k začiatkom Jaroslav Tomko. Spadol aj pri bežnej jazde po chodníku popred bytovku. Keď sa vyhýbal jednej chodkyni, zachytil pedálom škrabák na topánky, ktorý bol pred vchodom. Koleso zastalo, jazdec skončil na chodníku.
„Až na tomto kolese zistíte, koľko svalov máte na svojom tele,“ zasmial sa jazdec na jednokolke. Netušil, že „svalovku“ môže človek dostať aj z obyčajného státia na kolese. Keď prišiel domov z prvých jázd, bol spotený, akoby práve skončil etapu na Tour de France. Bolelo ho všetko.
Na Pustý hrad
Prečo by mal človek dať prednosť kolesu, keď si môže zabehnúť alebo sa povoziť na bicykli? Jaroslav Tomko o sebe hovorí, že je principiálne pohodlný. Nemá rád behanie a bicykel, čo i len trochu kvalitnejší, by ho vyšiel cenovo rovnako ako jednokolka. Pritom sa môže dostať na rovnaké miesta ako s bicyklom. Dokonca vytiahne aj v miestach, kde zosadajú z bicyklov.
Taká cesta na Pustý hrad je na kolese poriadnym zážitkom, najmä keď ide naspäť. Je posypaná drobným štrkom a koleso má tendenciu šmýkať do boku. Potom sú tam odvodňovacie kanály a aj väčšie kamene. To všetko musí jazdec odpružiť v kolenách, inak by ho nadhodenie mohlo dostať mimo pedálov. Šestnásťpalcové koleso je síce kvalitné, no všetko neodpruží. S Pustým hradom má už svoje skúsenosti, hore bol na kolese asi sedemkrát.
Video
Jazdec na jednokolke je niečím medzi cyklistom a chodcom. Ako to vidia policajti, nevie, pretože doteraz ho na námestí mestskí policajti nezastavili. Možno preto, lebo je v súčasnosti jazda cez pešiu zónu povolená aj na bicykli a možno iba preto, lebo na jednokolku ešte nemajú príslušné všeobecno-záväzné nariadenie.
Na prilbe má vždy malé spätné zrkadielko a taktiež kameru. Spätné zrkadlo využíva najmä na rodinnej cestičke medzi Zvolenom a Sliačom. Niektorí cyklisti a korčuliari sú rýchlejší, a preto chce vedieť, čo sa za ním deje.
Video si točí väčšinou pre zábavu, no niekedy sa mu môže zísť pri dokazovaní viny pri nehode. Viackrát sa mu stalo, že vodič odbočil z ničoho nič, bez toho aby dal smerovku. Akosi ho nezaujímalo, že aj jazdec na jednokolke potrebuje dostatok času na to, aby zastal.
Na chodníku si už zvykol, že prvoradí sú chodci. Niekedy ho pustia a odstúpia sa mu, no niekedy nie. Musí to rešpektovať. Sám je chodcom, aj keď o niečo rýchlejším. Takým z budúcnosti.
