Streda, 20. september, 2017 | Meniny má Ľuboslav(a)
Pridajte si svoje mesto

Hyperloop - nápad z Ameriky? Elektrikár z Korytárok ho navrhoval už pred tridsiatimi rokmi

Patent nedostal, pretože sa v tej dobe nedal urobiť. Povedali mu, že možno o sto rokov.

Štefan Ľupták je známy najmä svojimi drevorezbami.(Zdroj: Milan Suja)

Poznáte ten nový dopravný systém, ktorý má spojiť Bratislavu a Viedeň? Otázka z Korytárok nás neprekvapila. Informácie o doprave budúcnosti s názvom hyperloop sa z médií sypú už niekoľko mesiacov. Prvý s ním prišiel Elon Musk, známy ako zakladateľ Tesla Motors. Prekvapení zisťujeme, že eletrikár z Korytárok ho navrhoval už pred tridsiatimi rokmi.

Predstavte si dlhú rúru, v ktorej letí kapsula ako náboj v hlavni pušky. Na rozdiel od nej, nedotýka sa stien, nadnáša ju elektromagnetické pole. Putuje dokonca takmer bez odporu, pretože v rúre je veľmi málo vzduchu.

Kapsula je v skutočnosti dopravným prostriedkom plným cestujúcich. Zdá sa vám tento nápad šialený? Na rozdiel od Štefana Ľuptáka z Korytárok vôbec nemáte fantáziu.

Rozprávame sa nad článkom v novinách o novom prevratnom dopravnom prostriedku, ktorý by v dohľadnej budúcnosti mohol zmeniť cestovanie.

Informácie o svetovej novinke, ktorú nazvali hyperloop, by možno u nás neboli ani na pretrase, keby sa s prvým riadnym využitím neuvažovalo práve na spojenie Bratislavy s Viedňou.

Všetko je zatiaľ v plienkach, prvé praktické skúšky začali pred niekoľkými dňami.

Transsupersonik

„Tlak vzduchu v rúre by bol rovnaký ako je vo výške štyridsať kilometrov. Riedky vzduch, takmer vákuum, by kládol veľmi malý odpor. A to je podstatné,“ vysvetlil Štefan Ľupták. Hovoril o svojom patente, ktorý sa patentom v skutočnosti nestal.

Svoj dopravný prostriedok nazval Transsupersonik. Poháňal by ho lineárny motor na magnetickom vankúši. „Viacmenej by sa používal iba na rozbeh a potom by už všetko išlo takmer zadarmo. Stačilo by minimum energie,“ dodal.

„Princíp môjho patentu bol rovnaký,“ povzdychol si dôchodca nad článkom v novinách.

Keď sa mu dostali do rúk noviny s článkom o hyperloope, akoby čítal o svojom návrhu spred tridsiatich rokov. Akurát nastupovanie a vystupovanie cestujúcich bolo iné. Štefan Ľupták navrhoval, aby sa v stanici prisal k tube letiacej rúrou ďalší modul s cestujúcimi priamo za jazdy. Rovnako za jazdy by z neho iní cestujúci vystúpili. Tým by sa úplne eliminovali straty pri rozbehu a brzdení. Druhou možnosťou bolo využiť brzdenie na nabíjanie batérií, z ktorých by sa neskôr energia využila na rozbeh. „Volá sa to rekuperácia,“ vysvetlil nám starý elektrikár.

Rátal s tým, že jeho modul by mohol v potrubí ísť rýchlosťou pod hranicou rýchlosti zvuku, teda asi 1200 kilometrov za hodinu.

Zatiaľ sa nevie, ako by sa teleso v potrubí správalo pri vyšších rýchlostiach a prekročení rýchlosti zvuku.

„Pokiaľ je tam nízky tlak vzduchu, tak by to nemalo robiť nič. Veď zvuk je iba vlnenie, keby tam bolo minimum vzduchu, nemal by sa ako šíriť,“ uvažoval nahlas vynálezca.

Rýchlosť v potrubí by podľa neho mohla byť oveľa vyššia, prakticky neobmedzená. Obmedzujú ju iba nerovnosti terénu. Každá zákruta by bola problémom.

Štartovanie a brzdenie sú ďalším obmedzením, naše telá zvládnu iba určité preťaženie.

„To všetko som tam napísal,“ dodal ku svojmu patentu.

Nešlo o žiadne tajomstvo

„Som elektrikár a takéto veci ma veľmi zaujímali. Najmä lineárny motor. Veľa som o ňom čítal a len tak popri robote mi napadlo takéto využitie,“ vysvetlil.

V strojárňach v Hriňovej mu pomohli napísať patentovú prihlášku. Práve ľudia, ktorí mu pred tridsiatimi rokmi pomáhali, ho upozornili, keď sa prvé informácie o hyperloope objavili v médiách. Nakoniec nešlo o žiadne tajomstvo. O patente vedelo vo fabrike asi sto ľudí, veď kým všetko odoslal do Prahy prešlo aj pol roka príprav.

Na presný dátum odoslania žiadosti o patentovanie návrhu si teraz už nepamätá, bolo to okolo roku 1986.

Odpoveď z Prahy ho nepotešila. Nápad zaregistrovali, no zároveň pripojili, že pri súčasných technických možnostiach to nie je realizovateľné. Párkrát si vymenili korešpondenciu s Patentovým úradom, no postupne to elektrikára z hriňovskej fabriky prestalo baviť.

V televízii bola v tej dobe relácia o vynálezoch, tak tam napísal. Odpovedali mu, aby sa s tým obrátil na žilinskú Vysokú školu dopravy a spojov. V Žiline sa k nemu posadilo asi desať profesorov, ktorým vysvetlil princíp svojho návrhu. Dozvedel sa, že na vtedajšiu dobu je to neuskutočniteľné. „Čo sa im pozdávalo, bolo práve to nastupovanie za jazdy, bez nutnosti zastavenia,“ vysvetlil Ľupták.

Komunikoval aj s Bratislavou, no ľudia zo Slovenskej akadémie vied sa veľmi nechceli zaoberať nápadmi amatérskeho vynálezcu spod Poľany.

„Bol som z toho dosť znechutený a po rokoch som všetky papiere vyhodil,“ vysvetlil chýbajúce dôkazy Ľupták.

Podpoliansky vizionár neostal iba pri Transsupersoniku. Aj jeho ďalší výmysel je ďaleko od bežných úvah väčšiny z nás.

Navrhol patent na rovnakom princípe, ktorý by vystreľoval rakety do vesmíru. Lineárny motor a raketa vo vzduchoprázdnej trubici by sa pri určenej rýchlosti dostala na obežnú dráhu. Stačilo by niekoľkokilometrové potrubie. Riešil tiež pristávanie na magnetickom vankúši.

Odpoveď z Prahy bola rovnako zamietavá.

Drevorezby

Na údržbe v strojárňach pracoval až do dôchodku. Potom sa so svojimi snami na revolúciu v doprave pobral na zaslúžený odpočinok, čo v jeho prípade znamenalo, že začal pracovať ešte viac. S patentmi však nadobro skončil.

Raketu do vesmíru síce nevystrelil, ani nespojil kontinenty svojou cestovateľskou rúrou a Supersonikom, no dnes je známy svojimi drevorezbami.

Urobil desiatky podpolianskych vyrezávaných krížov, urobil krásnu drevenú bránu, pri ktorej sa dnes fotografujú turisti v Detve.

Má dokonca niekoľko zápisov v Slovenskej knihe rekordov. Za obrovský črpák, do ktorého by sa zmestilo asi 400 litrov žinčice či najdlhšiu drevenú reťaz vyrezanú z jedného kusa dreva. Má 31 metrov a 62 centimetrov. Topoľ, z ktorého ju vyrezal, mal 24 metrov.

„Ono sa to pri vyrezávaní naťahuje, na každom ohnivku o štyri centimetre,“ dodal na vysvetlenie, prečo nesedí dĺžka stromu a reťaze.

Pátrame sami

Chceme vedieť viac o patente, ktorý sa teraz predstavuje ako nápad Elona Muska. Hľadanie v archívoch začíname v Bratislave. „Všetky žiadosti o udelenie patentov, ktoré sú k nám doručené, evidujeme v archíve, a to aj v prípade, ak patent nebol udelený. Uvedené platilo aj v minulosti,“ vysvetlila nám na začiatku Ivana Zajíčková z Úradu priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky. Keď sa rozdelilo Česko-Slovensko, patentové spisy sa delili medzi český a slovenský patentový úrad. „V našom archíve máme patentové dokumenty – nie však všetky, pretože niečo ostalo v Prahe,“ doplnila a vysvetlila nám, že základná databáza, v ktorej sa dá vyhľadávať podľa rôznych kritérií, je dostupná na webe úradu. Keď to neúspešne skúšame, odporúča nám obrátiť sa predsa len na spomínanú Prahu.

Nemáme v rukách nič. Názov Transsupersonik a meno Štefan Ľupták sú jediné známe veličiny v našom hľadaní. V on-line databáze českého Úradu priemyselného vlastníctva nám pomáhal zorientovať sa jeho hovorca Josef Dvornák. Informoval nás, že by sme tam mali nájsť všetky patenty od roku 1919. Podobne by to malo fungovať aj pri neúspešných žiadostiach. Nakoniec spoločne zisťujeme, že neúspešné žiadosti sú v on-line databáze iba od roku 1991. A ostatné? „Obávam sa, že už sú skartované,“ vysvetlil Josef Dvornák.

Elon Musk môže pokojne spávať.


  1. V Bzovíku vzniká jedna z najväčších mliečnych fariem v strednej Európe 2 505
  2. Zvolenská SAD zvýši platy vybraným zamestnancom 492
  3. Škôlka, v ktorej rozhodujú deti 415
  4. Do školy v Dobrej Nive polovica žiakov dochádza 283
  5. Víťazstvá zaznamenali len dvaja piatoligisti, Krupina a Lieskovec 224
  6. Slováci neboli v Lige majstrov malého futbalu len do počtu! Foto 120
  7. Práca na moste pri Sliači čiastočne obmedzí dopravu na R1 107
  8. Vietor v noci rúcal stromy 86
  9. Výbuch zničil bankomat. Zlodeji si odniesli 170-tisíc eur Foto 62
  10. V Krupine zablokovali hlavný severo-južný cestný ťah Foto 50

Najčítanejšie správy

Zvolen

V Bzovíku vzniká jedna z najväčších mliečnych fariem v strednej Európe

Surové kravské mlieko bude primárne smerovať na domáci trh.

Zvolenská SAD zvýši platy vybraným zamestnancom

Platy o šesť percent im zvýšia so spätnou platnosťou.

Škôlka, v ktorej rozhodujú deti

Atmosféra je celkom odlišná od tradičnej škôlky.

Do školy v Dobrej Nive polovica žiakov dochádza

Dobronivská škola prešla v novodobej histórii viacerými zmenami.

Víťazstvá zaznamenali len dvaja piatoligisti, Krupina a Lieskovec

Futbalový víkend v regionálnych súťažiach ovplyvnilo nepriaznivé počasie. Niektoré zápasy sa neodohrali.

Blízke regióny

Novú autobusovú stanicu budeme oslavovať tri dni. Pozrite si kompletný program

Na stanici bude mať po prvý raz v histórii svoje miesto aj mestská hromadná doprava.

Takto bezohľadne jazdia naši vodiči

Vodiči počas rekonštrukcie mosta nerešpektujú svetlá na semaforoch. Aroganciou ohrozujú seba aj ostatných.

Okres Brezno čakajú odstávky elektriny

Viac ako tisíc odberateľov v Podbrezovej bude v stredu 20. septembra medzi 8:00 a 15:30 bez elektriny.

S deťmi s poruchami reči pracujú takmer polstoročie

Škola vznikla na podnet popredného slovenského logopéda Ota Mikesku, ktorý sa stal zároveň jej prvým riaditeľom.

Hrádočania sú bez elektriny

Časť Liptovského Hrádku je pre poruchu bez elektrického prúdu.

Všetky správy

Protischránkový register má prvú obeť, vypovedali nájom bratislavskej stanice

Developer, ktorý mal vlani dokončiť rekonštrukciu hlavnej stanice, výpoveď nájmu pozemkov spochybňuje.

Udavačská aplikácia EEI možno porušuje zákon

Či je problémová, o tom sa môže rozhodnúť iba v konaní o ochrane osobných údajov.

Saganov debut na MS: žalúdočné problémy a hnev

Petra Sagana čakajú už ôsme majstrovstvá sveta. Pozrite, ako sa mu darilo na tých predchádzajúcich.

Poučný rok. Sagan už vie, že prvý, koho sa budú chcieť zbaviť, je on

V tomto roku sa majstrovi sveta nepodarilo priblížiť k vlaňajšej úspešnej sezóne.

Dlhodobé vzťahy ničia záujem o sex. U žien skôr než u mužov

Správanie v intímnej oblasti ovplyvňuje aj viera v stereotypné predstavy.

Kam vyraziť