Štvrtok, 27. júl, 2017 | Meniny má Božena
Pridajte si svoje mesto

Hyperloop - nápad z Ameriky? Elektrikár z Korytárok ho navrhoval už pred tridsiatimi rokmi

Patent nedostal, pretože sa v tej dobe nedal urobiť. Povedali mu, že možno o sto rokov.

Štefan Ľupták je známy najmä svojimi drevorezbami.(Zdroj: Milan Suja)

Poznáte ten nový dopravný systém, ktorý má spojiť Bratislavu a Viedeň? Otázka z Korytárok nás neprekvapila. Informácie o doprave budúcnosti s názvom hyperloop sa z médií sypú už niekoľko mesiacov. Prvý s ním prišiel Elon Musk, známy ako zakladateľ Tesla Motors. Prekvapení zisťujeme, že eletrikár z Korytárok ho navrhoval už pred tridsiatimi rokmi.

Predstavte si dlhú rúru, v ktorej letí kapsula ako náboj v hlavni pušky. Na rozdiel od nej, nedotýka sa stien, nadnáša ju elektromagnetické pole. Putuje dokonca takmer bez odporu, pretože v rúre je veľmi málo vzduchu.

Kapsula je v skutočnosti dopravným prostriedkom plným cestujúcich. Zdá sa vám tento nápad šialený? Na rozdiel od Štefana Ľuptáka z Korytárok vôbec nemáte fantáziu.

Rozprávame sa nad článkom v novinách o novom prevratnom dopravnom prostriedku, ktorý by v dohľadnej budúcnosti mohol zmeniť cestovanie.

Informácie o svetovej novinke, ktorú nazvali hyperloop, by možno u nás neboli ani na pretrase, keby sa s prvým riadnym využitím neuvažovalo práve na spojenie Bratislavy s Viedňou.

Všetko je zatiaľ v plienkach, prvé praktické skúšky začali pred niekoľkými dňami.

Transsupersonik

„Tlak vzduchu v rúre by bol rovnaký ako je vo výške štyridsať kilometrov. Riedky vzduch, takmer vákuum, by kládol veľmi malý odpor. A to je podstatné,“ vysvetlil Štefan Ľupták. Hovoril o svojom patente, ktorý sa patentom v skutočnosti nestal.

Svoj dopravný prostriedok nazval Transsupersonik. Poháňal by ho lineárny motor na magnetickom vankúši. „Viacmenej by sa používal iba na rozbeh a potom by už všetko išlo takmer zadarmo. Stačilo by minimum energie,“ dodal.

„Princíp môjho patentu bol rovnaký,“ povzdychol si dôchodca nad článkom v novinách.

Keď sa mu dostali do rúk noviny s článkom o hyperloope, akoby čítal o svojom návrhu spred tridsiatich rokov. Akurát nastupovanie a vystupovanie cestujúcich bolo iné. Štefan Ľupták navrhoval, aby sa v stanici prisal k tube letiacej rúrou ďalší modul s cestujúcimi priamo za jazdy. Rovnako za jazdy by z neho iní cestujúci vystúpili. Tým by sa úplne eliminovali straty pri rozbehu a brzdení. Druhou možnosťou bolo využiť brzdenie na nabíjanie batérií, z ktorých by sa neskôr energia využila na rozbeh. „Volá sa to rekuperácia,“ vysvetlil nám starý elektrikár.

Rátal s tým, že jeho modul by mohol v potrubí ísť rýchlosťou pod hranicou rýchlosti zvuku, teda asi 1200 kilometrov za hodinu.

Zatiaľ sa nevie, ako by sa teleso v potrubí správalo pri vyšších rýchlostiach a prekročení rýchlosti zvuku.

„Pokiaľ je tam nízky tlak vzduchu, tak by to nemalo robiť nič. Veď zvuk je iba vlnenie, keby tam bolo minimum vzduchu, nemal by sa ako šíriť,“ uvažoval nahlas vynálezca.

Rýchlosť v potrubí by podľa neho mohla byť oveľa vyššia, prakticky neobmedzená. Obmedzujú ju iba nerovnosti terénu. Každá zákruta by bola problémom.

Štartovanie a brzdenie sú ďalším obmedzením, naše telá zvládnu iba určité preťaženie.

„To všetko som tam napísal,“ dodal ku svojmu patentu.

Nešlo o žiadne tajomstvo

„Som elektrikár a takéto veci ma veľmi zaujímali. Najmä lineárny motor. Veľa som o ňom čítal a len tak popri robote mi napadlo takéto využitie,“ vysvetlil.

V strojárňach v Hriňovej mu pomohli napísať patentovú prihlášku. Práve ľudia, ktorí mu pred tridsiatimi rokmi pomáhali, ho upozornili, keď sa prvé informácie o hyperloope objavili v médiách. Nakoniec nešlo o žiadne tajomstvo. O patente vedelo vo fabrike asi sto ľudí, veď kým všetko odoslal do Prahy prešlo aj pol roka príprav.

Na presný dátum odoslania žiadosti o patentovanie návrhu si teraz už nepamätá, bolo to okolo roku 1986.

Odpoveď z Prahy ho nepotešila. Nápad zaregistrovali, no zároveň pripojili, že pri súčasných technických možnostiach to nie je realizovateľné. Párkrát si vymenili korešpondenciu s Patentovým úradom, no postupne to elektrikára z hriňovskej fabriky prestalo baviť.

V televízii bola v tej dobe relácia o vynálezoch, tak tam napísal. Odpovedali mu, aby sa s tým obrátil na žilinskú Vysokú školu dopravy a spojov. V Žiline sa k nemu posadilo asi desať profesorov, ktorým vysvetlil princíp svojho návrhu. Dozvedel sa, že na vtedajšiu dobu je to neuskutočniteľné. „Čo sa im pozdávalo, bolo práve to nastupovanie za jazdy, bez nutnosti zastavenia,“ vysvetlil Ľupták.

Komunikoval aj s Bratislavou, no ľudia zo Slovenskej akadémie vied sa veľmi nechceli zaoberať nápadmi amatérskeho vynálezcu spod Poľany.

„Bol som z toho dosť znechutený a po rokoch som všetky papiere vyhodil,“ vysvetlil chýbajúce dôkazy Ľupták.

Podpoliansky vizionár neostal iba pri Transsupersoniku. Aj jeho ďalší výmysel je ďaleko od bežných úvah väčšiny z nás.

Navrhol patent na rovnakom princípe, ktorý by vystreľoval rakety do vesmíru. Lineárny motor a raketa vo vzduchoprázdnej trubici by sa pri určenej rýchlosti dostala na obežnú dráhu. Stačilo by niekoľkokilometrové potrubie. Riešil tiež pristávanie na magnetickom vankúši.

Odpoveď z Prahy bola rovnako zamietavá.

Drevorezby

Na údržbe v strojárňach pracoval až do dôchodku. Potom sa so svojimi snami na revolúciu v doprave pobral na zaslúžený odpočinok, čo v jeho prípade znamenalo, že začal pracovať ešte viac. S patentmi však nadobro skončil.

Raketu do vesmíru síce nevystrelil, ani nespojil kontinenty svojou cestovateľskou rúrou a Supersonikom, no dnes je známy svojimi drevorezbami.

Urobil desiatky podpolianskych vyrezávaných krížov, urobil krásnu drevenú bránu, pri ktorej sa dnes fotografujú turisti v Detve.

Má dokonca niekoľko zápisov v Slovenskej knihe rekordov. Za obrovský črpák, do ktorého by sa zmestilo asi 400 litrov žinčice či najdlhšiu drevenú reťaz vyrezanú z jedného kusa dreva. Má 31 metrov a 62 centimetrov. Topoľ, z ktorého ju vyrezal, mal 24 metrov.

„Ono sa to pri vyrezávaní naťahuje, na každom ohnivku o štyri centimetre,“ dodal na vysvetlenie, prečo nesedí dĺžka stromu a reťaze.

Pátrame sami

Chceme vedieť viac o patente, ktorý sa teraz predstavuje ako nápad Elona Muska. Hľadanie v archívoch začíname v Bratislave. „Všetky žiadosti o udelenie patentov, ktoré sú k nám doručené, evidujeme v archíve, a to aj v prípade, ak patent nebol udelený. Uvedené platilo aj v minulosti,“ vysvetlila nám na začiatku Ivana Zajíčková z Úradu priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky. Keď sa rozdelilo Česko-Slovensko, patentové spisy sa delili medzi český a slovenský patentový úrad. „V našom archíve máme patentové dokumenty – nie však všetky, pretože niečo ostalo v Prahe,“ doplnila a vysvetlila nám, že základná databáza, v ktorej sa dá vyhľadávať podľa rôznych kritérií, je dostupná na webe úradu. Keď to neúspešne skúšame, odporúča nám obrátiť sa predsa len na spomínanú Prahu.

Nemáme v rukách nič. Názov Transsupersonik a meno Štefan Ľupták sú jediné známe veličiny v našom hľadaní. V on-line databáze českého Úradu priemyselného vlastníctva nám pomáhal zorientovať sa jeho hovorca Josef Dvornák. Informoval nás, že by sme tam mali nájsť všetky patenty od roku 1919. Podobne by to malo fungovať aj pri neúspešných žiadostiach. Nakoniec spoločne zisťujeme, že neúspešné žiadosti sú v on-line databáze iba od roku 1991. A ostatné? „Obávam sa, že už sú skartované,“ vysvetlil Josef Dvornák.

Elon Musk môže pokojne spávať.


  1. Pri zlom počasí sa môže na R2 zosunúť skalný masív 3 533
  2. Nová Generácia búra mýty o dobrom hospodárení Banskobystrického kraja Foto 406
  3. Detva posilnila káder o dvojicu brankárov 386
  4. V sobotu budú majstrovstvá v pilotovaní padákov 267
  5. Rozhoduje sa o ďalšom osude zberných surovín na území mesta 253
  6. Na rýchlostnú cestu popadali skaly. Našťastie nikoho netrafili Foto 245
  7. V Detve chytili dvoch opitých šoférov 129
  8. Pátranie po Hriňovčanovi polícia odvolala 92
  9. Dom hrôzy ide k zemi, problémy na ulici však zostanú Foto 88
  10. Bratislavčana posadili do cely. Šoféroval bez vodičského preukazu 82

Najčítanejšie správy

Zvolen

Pri zlom počasí sa môže na R2 zosunúť skalný masív

Rýchlostnú cestu R2 pri Zvolene na desať dní uzavreli.

Nová Generácia búra mýty o dobrom hospodárení Banskobystrického kraja

Marian Kotleba je podľa aktivistov ukážkový príklad politika starej generácie.

Detva posilnila káder o dvojicu brankárov

Možný tipsportligista HC 07 Detva opäť posilnil svoj káder.

V sobotu budú majstrovstvá v pilotovaní padákov

Súťaž sľubuje divákom vzrušujúce zážitky.

Rozhoduje sa o ďalšom osude zberných surovín na území mesta

Žilinská firma poslala mestu návrh zmluvy, čaká na primátorkin podpis.

Blízke regióny

Vodu vo Vindšachtskom tajchu znovu skontrolovali. Tu je výsledok

Hygienici kontrolujú kvalitu vody v jazerách pravidelne.

Bazén s vlnobitím chce samospráva začať stavať na jeseň

V súčasnosti sa na kúpalisku nachádza 25-metrový bazén so studenou vodou a 50-metrový dvojbazén s geotermálnou vodou.

Cesta R2 bude pre zosuv skál úplne uzavretá

Obchádzkové trasy budú vyznačené prenosným dopravným značením.

Most medzi Lučencom a Slatinkou je v havarijnom stave

Slovenská správa ciest vyzýva vodičov k opatrnosti.

V regióne hlásia ďalší úhyn rýb. Tentoraz v Žiari

Žiarski rybári odstraňujú z takzvaného Mŕtveho ramena uhynuté kusy.

Všetky správy

Máme plán B, chváli sa Erdogan. Európu už nepotrebuje

Turecko potrebuje Európu viac ako Európa Turecko.

Celá výpoveď Marka Dalíka: Výboh vystupoval ako najbližší Ficov človek

Denník SME zverejňuje nahrávku celej výpovede lobistu Marka Dalíka o kauze Pandur. Za hlavného aktéra v nej označil Miroslava Výboha.

Július Barczi, 32 rokov, Rožňava, práca: riaditeľ múzea Betliar a hradu Krásna Hôrka

Betliar je miesto, kde ožívajú časy Andrássyovcov. Vládne tu zmes nostalgie a sentimentu

Rooney by z platu mohol prevádzkovať tri kluby ako Ružomberok

Štyridsaťtisícový štadión je vypredaný. V treťom predkole Európskej ligy Everton vo štvrtok privíta Ružomberok.

Sagan fanúšikom: Uvidíme sa v Krakove

Petra Sagana čakajú prvé preteky po Tour de France. Do Poľska ho prídu povzbudiť stovky slovenských fanúšikov.

Kam vyraziť