Pondelok, 21. máj, 2018 | Meniny má Zina
Pridajte si svoje mesto

Hyperloop - nápad z Ameriky? Elektrikár z Korytárok ho navrhoval už pred tridsiatimi rokmi

Patent nedostal, pretože sa v tej dobe nedal urobiť. Povedali mu, že možno o sto rokov.

Štefan Ľupták je známy najmä svojimi drevorezbami.(Zdroj: Milan Suja)

Poznáte ten nový dopravný systém, ktorý má spojiť Bratislavu a Viedeň? Otázka z Korytárok nás neprekvapila. Informácie o doprave budúcnosti s názvom hyperloop sa z médií sypú už niekoľko mesiacov. Prvý s ním prišiel Elon Musk, známy ako zakladateľ Tesla Motors. Prekvapení zisťujeme, že eletrikár z Korytárok ho navrhoval už pred tridsiatimi rokmi.

Predstavte si dlhú rúru, v ktorej letí kapsula ako náboj v hlavni pušky. Na rozdiel od nej, nedotýka sa stien, nadnáša ju elektromagnetické pole. Putuje dokonca takmer bez odporu, pretože v rúre je veľmi málo vzduchu.

Článok pokračuje pod video reklamou

Kapsula je v skutočnosti dopravným prostriedkom plným cestujúcich. Zdá sa vám tento nápad šialený? Na rozdiel od Štefana Ľuptáka z Korytárok vôbec nemáte fantáziu.

Rozprávame sa nad článkom v novinách o novom prevratnom dopravnom prostriedku, ktorý by v dohľadnej budúcnosti mohol zmeniť cestovanie.

Informácie o svetovej novinke, ktorú nazvali hyperloop, by možno u nás neboli ani na pretrase, keby sa s prvým riadnym využitím neuvažovalo práve na spojenie Bratislavy s Viedňou.

Všetko je zatiaľ v plienkach, prvé praktické skúšky začali pred niekoľkými dňami.

Transsupersonik

„Tlak vzduchu v rúre by bol rovnaký ako je vo výške štyridsať kilometrov. Riedky vzduch, takmer vákuum, by kládol veľmi malý odpor. A to je podstatné,“ vysvetlil Štefan Ľupták. Hovoril o svojom patente, ktorý sa patentom v skutočnosti nestal.

Svoj dopravný prostriedok nazval Transsupersonik. Poháňal by ho lineárny motor na magnetickom vankúši. „Viacmenej by sa používal iba na rozbeh a potom by už všetko išlo takmer zadarmo. Stačilo by minimum energie,“ dodal.

„Princíp môjho patentu bol rovnaký,“ povzdychol si dôchodca nad článkom v novinách.

Keď sa mu dostali do rúk noviny s článkom o hyperloope, akoby čítal o svojom návrhu spred tridsiatich rokov. Akurát nastupovanie a vystupovanie cestujúcich bolo iné. Štefan Ľupták navrhoval, aby sa v stanici prisal k tube letiacej rúrou ďalší modul s cestujúcimi priamo za jazdy. Rovnako za jazdy by z neho iní cestujúci vystúpili. Tým by sa úplne eliminovali straty pri rozbehu a brzdení. Druhou možnosťou bolo využiť brzdenie na nabíjanie batérií, z ktorých by sa neskôr energia využila na rozbeh. „Volá sa to rekuperácia,“ vysvetlil nám starý elektrikár.

Rátal s tým, že jeho modul by mohol v potrubí ísť rýchlosťou pod hranicou rýchlosti zvuku, teda asi 1200 kilometrov za hodinu.

Zatiaľ sa nevie, ako by sa teleso v potrubí správalo pri vyšších rýchlostiach a prekročení rýchlosti zvuku.

„Pokiaľ je tam nízky tlak vzduchu, tak by to nemalo robiť nič. Veď zvuk je iba vlnenie, keby tam bolo minimum vzduchu, nemal by sa ako šíriť,“ uvažoval nahlas vynálezca.

Rýchlosť v potrubí by podľa neho mohla byť oveľa vyššia, prakticky neobmedzená. Obmedzujú ju iba nerovnosti terénu. Každá zákruta by bola problémom.

Štartovanie a brzdenie sú ďalším obmedzením, naše telá zvládnu iba určité preťaženie.

„To všetko som tam napísal,“ dodal ku svojmu patentu.

Nešlo o žiadne tajomstvo

„Som elektrikár a takéto veci ma veľmi zaujímali. Najmä lineárny motor. Veľa som o ňom čítal a len tak popri robote mi napadlo takéto využitie,“ vysvetlil.

V strojárňach v Hriňovej mu pomohli napísať patentovú prihlášku. Práve ľudia, ktorí mu pred tridsiatimi rokmi pomáhali, ho upozornili, keď sa prvé informácie o hyperloope objavili v médiách. Nakoniec nešlo o žiadne tajomstvo. O patente vedelo vo fabrike asi sto ľudí, veď kým všetko odoslal do Prahy prešlo aj pol roka príprav.

Na presný dátum odoslania žiadosti o patentovanie návrhu si teraz už nepamätá, bolo to okolo roku 1986.

Odpoveď z Prahy ho nepotešila. Nápad zaregistrovali, no zároveň pripojili, že pri súčasných technických možnostiach to nie je realizovateľné. Párkrát si vymenili korešpondenciu s Patentovým úradom, no postupne to elektrikára z hriňovskej fabriky prestalo baviť.

V televízii bola v tej dobe relácia o vynálezoch, tak tam napísal. Odpovedali mu, aby sa s tým obrátil na žilinskú Vysokú školu dopravy a spojov. V Žiline sa k nemu posadilo asi desať profesorov, ktorým vysvetlil princíp svojho návrhu. Dozvedel sa, že na vtedajšiu dobu je to neuskutočniteľné. „Čo sa im pozdávalo, bolo práve to nastupovanie za jazdy, bez nutnosti zastavenia,“ vysvetlil Ľupták.

Komunikoval aj s Bratislavou, no ľudia zo Slovenskej akadémie vied sa veľmi nechceli zaoberať nápadmi amatérskeho vynálezcu spod Poľany.

„Bol som z toho dosť znechutený a po rokoch som všetky papiere vyhodil,“ vysvetlil chýbajúce dôkazy Ľupták.

Podpoliansky vizionár neostal iba pri Transsupersoniku. Aj jeho ďalší výmysel je ďaleko od bežných úvah väčšiny z nás.

Navrhol patent na rovnakom princípe, ktorý by vystreľoval rakety do vesmíru. Lineárny motor a raketa vo vzduchoprázdnej trubici by sa pri určenej rýchlosti dostala na obežnú dráhu. Stačilo by niekoľkokilometrové potrubie. Riešil tiež pristávanie na magnetickom vankúši.

Odpoveď z Prahy bola rovnako zamietavá.

Drevorezby

Na údržbe v strojárňach pracoval až do dôchodku. Potom sa so svojimi snami na revolúciu v doprave pobral na zaslúžený odpočinok, čo v jeho prípade znamenalo, že začal pracovať ešte viac. S patentmi však nadobro skončil.

Raketu do vesmíru síce nevystrelil, ani nespojil kontinenty svojou cestovateľskou rúrou a Supersonikom, no dnes je známy svojimi drevorezbami.

Urobil desiatky podpolianskych vyrezávaných krížov, urobil krásnu drevenú bránu, pri ktorej sa dnes fotografujú turisti v Detve.

Má dokonca niekoľko zápisov v Slovenskej knihe rekordov. Za obrovský črpák, do ktorého by sa zmestilo asi 400 litrov žinčice či najdlhšiu drevenú reťaz vyrezanú z jedného kusa dreva. Má 31 metrov a 62 centimetrov. Topoľ, z ktorého ju vyrezal, mal 24 metrov.

„Ono sa to pri vyrezávaní naťahuje, na každom ohnivku o štyri centimetre,“ dodal na vysvetlenie, prečo nesedí dĺžka stromu a reťaze.

Pátrame sami

Chceme vedieť viac o patente, ktorý sa teraz predstavuje ako nápad Elona Muska. Hľadanie v archívoch začíname v Bratislave. „Všetky žiadosti o udelenie patentov, ktoré sú k nám doručené, evidujeme v archíve, a to aj v prípade, ak patent nebol udelený. Uvedené platilo aj v minulosti,“ vysvetlila nám na začiatku Ivana Zajíčková z Úradu priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky. Keď sa rozdelilo Česko-Slovensko, patentové spisy sa delili medzi český a slovenský patentový úrad. „V našom archíve máme patentové dokumenty – nie však všetky, pretože niečo ostalo v Prahe,“ doplnila a vysvetlila nám, že základná databáza, v ktorej sa dá vyhľadávať podľa rôznych kritérií, je dostupná na webe úradu. Keď to neúspešne skúšame, odporúča nám obrátiť sa predsa len na spomínanú Prahu.

Nemáme v rukách nič. Názov Transsupersonik a meno Štefan Ľupták sú jediné známe veličiny v našom hľadaní. V on-line databáze českého Úradu priemyselného vlastníctva nám pomáhal zorientovať sa jeho hovorca Josef Dvornák. Informoval nás, že by sme tam mali nájsť všetky patenty od roku 1919. Podobne by to malo fungovať aj pri neúspešných žiadostiach. Nakoniec spoločne zisťujeme, že neúspešné žiadosti sú v on-line databáze iba od roku 1991. A ostatné? „Obávam sa, že už sú skartované,“ vysvetlil Josef Dvornák.

Elon Musk môže pokojne spávať.


  1. Obchvat Zvolena začína byť reálny, diaľničná vyhlásila súťaž 7 208
  2. Na aute vybuchol nástražný systém 576
  3. Mostu hrozí zrútenie, zákaz ľudia ignorujú Foto 296
  4. V HKM Zvolen skončilo 15 hráčov, posily v štádiu riešenia 285
  5. Umelci vymaľujú #Zvolen 186
  6. Zabudnuté remeslá prilákali do Zvolena stovky ľudí Foto 183
  7. Wanted má zo slovenského finále striebro 143
  8. Tip na víkend: Zabudnuté remeslá, rytieri, vinárska ulička, dobová kuchyňa Foto 110
  9. Anna Ďurčová: Už od mladosti som zbierala zvyky z Pliešoviec 67
  10. Bude kolegyňou Eleny Kaliskej: Haššová sa prebojovala do slovenskej reprezentácie 64

Najčítanejšie správy

Zvolen

Obchvat Zvolena začína byť reálny, diaľničná vyhlásila súťaž

Ide o kľúčový rýchlostný úsek medzi západom a východom.

Na aute vybuchol nástražný systém

Výbuchom sa rozbili aj okná domu.

Mostu hrozí zrútenie, zákaz ľudia ignorujú

Prechod po moste riskujú každý deň stovky ľudí. Nový mesto stavať neplánuje.

V HKM Zvolen skončilo 15 hráčov, posily v štádiu riešenia

Vedenie HKM Zvolen už nepočíta s 15-timi hokejistami, ktorí obliekali zvolenský dres v sezóne 2017/2018.

Umelci vymaľujú #Zvolen

Inšpirovali sa Trnavou. Kúsok umenia ostane na námestí počas leta.

Blízke regióny

V nedeľu sa v Bobrovci nerobí, zakázali kosačky a píly

Kosačky, motorové píly ani vŕtačky v nedeľu v Bobrovci nepočuť. Obec si urobila s hlučnými prácami poriadok. Schválila nariadene, ktoré robí z nedele deň oddychu a pokoja od hluku.

Kúpele v Korytnici pred storočím

Nielen vzácna minerálna voda, ale aj prostredie prispelo ku tomu, že kúpele v Korytnici patrili medzi najvychytenejšie v Uhorsku.

Do Bez obalu s obalom, hovorí Mária, ktorá si v Banskej Štiavnici otvorila netradičný obchodík

Mária Zábudlá má v Banskej Štiavnici predajňu, kde sa snažia úplne vyhnúť obalom, najmä tým plastovým. V poslednej dobe sa jej spoločne s rodinou podarilo výrazne znížiť množstvo odpadu aj vo vlastnej domácnosti.

Nezvyčajní drevuliaci v Račkovej doline sa rozrastajú

Račkovu dolinu v Západných Tatrách od minulého roka zdobia drevuliaci. Ide o projekt mimoriadne vydarených nadrozmerných sôch, ktoré sprevádzajú návštevníkov doliny nad Pribylinou.

Ďalší prípad extrémizmu: Hliníčan pracujúci v SBS šíril neznášanlivosť, potvrdil súd

Súd sa v prípade Vladimíra z Hliníka nad Hronom rozhodol v prípade šírenia a prechovávania extrémistických materiálov pre podmienku. Čaká ho aj výchovný program.

Všetky správy

Peter Lipa: Moje skutočné meno bolo pre mňa nebezpečné

Peter Lipa oslavuje 75 rokov. Hovorí, že pri živote ho drží záujem o hudbu.

Nové autá musia byť bezpečnejšie už o tri roky

Európska komisia zverejnila kompletný zoznam novej povinnej výbavy, ktorá má zlepšiť bezpečnosť na cestách.