ZVOLEN. Neleňošiť, to je jeden z jeho cieľov. Neúnavne unavuje čitateľov.
Nie, nehovoríme o Jozefovi Bilym, to Jozef Bily hovorí o „usilovnom spisovateľovi“. Aspoň tak znie názov tohto epigramu, ktorý zaradil do svojej najnovšej knihy.
Krátky slovník slovenského jazyka charakterizuje epigram ako krátku báseň s vtipnou alebo satirickou myšlienkou. Jozef Bily ich tentoraz nazbieral až na 148 strán.
„Táto knižka má najviac strán zo všetkých, ktoré mi doteraz vyšli. Ak to pôjde takto ďalej, môžem napísať ešte aj román,“ zasmial sa.
Svojej už 16. knihe dal názov Viac ako jedna báseň (alebo aj Viac ako jed na báseň).
„Možno sa niekto bojí, že sa pri čítaní knihy priotrávi, ale nemusí sa, veď aj jedáleň má v sebe jed,“ podotkol s úsmevom.
A prečo epigramy? „Už som tak trochu spohodlnel. Keby som nebol lenivý, písal by som aj epikilogramy,“ dodal.
Nielen epigramy však nájde čitateľ v knihe. Nechýbajú v nej ani školské perličky, strelené veršovance a naozaj pozoruhodné epitafy.
Tri za všetky:
Epitaf manželky: Lež si tu v pokoji, keď to tak musí byť, a ja si bez teba v pokoji budem žiť.
Epitaf svokry: Život býva ľadový, keď sa skončí mladosť. Aspoň raz som zaťovi urobila radosť.
Epitaf nenarodeného: Tu by ležal človek, ľudia zlatí, keby roztrhol sa prezervatív.
Jozef Bily, ktorý prednedávnom oslávil 70. narodeniny, predstavil svoju novú knihu v Krajskej knižnici Ľ. Štúra vo Zvolene. Rolou krstných rodičov poctil riaditeľku strednej odbornej školy Alžbetu Staníkovú a europoslanca a svojho niekdajšieho žiaka Vladimíra Maňku.
Krstili ako zvyčajne čiernym korením, no tentoraz im krst pracovníčka knižnice Dáša Machalová trochu sťažila a do rúk im namiesto tradičných obalov s koreninami dala mlynčeky.
„Musím vyjadriť obdiv k jeho obrovskej invencii. Jožko svoje epigramy povzniesol na epigramatickú poéziu. Jeho epigramy sú vybrúsené aj po stránke básnického remesla, skutočne klobúk dolu,“ povedal Bilyho dlhoročný priateľ, humorista, spisovateľ a epigramatik Milan Hodál.
