ZVOLEN. Úspešná bedmintonová reprezentantka Slovenska žije už rok v dánskom Odense. Na Slovensko zavítala kvôli majstrovstvám Slovenska, kde v dvojhre žien zvíťazila už tretíkrát za sebou. Na olympiádu do Ria sa jej podarilo kvalifikovať. Repiská využila pobyt v rodnej krajine aj na krátku návštevu rodiny v rodnom Zvolene. S Martinou sme sa stretli a vyspovedali ju.
Po strednej škole si odišla Dánska. Popri bedmintone tam aj študuješ?
Priorita pri odchode od Dánska nebola škola, ale bedminton. Prvýkrát som v Dánsku bola približne pred štyrmi rokmi na letnom sústredení s ešte jedným slovenským hráčom. Odvtedy som tam chodievala zdokonaľovať sa v tejto hre každé leto na 2 mesiace. Potom sem-tam aj počas roka, keď sa mi dalo zo školy. Po skončení strednej školy som uvažovala čo ďalej a rozhodla som sa pre Odense. V tomto meste je medzinárodná akadémia, kde sú samozrejme aj iní hráči z Európy. Sú tam vytvorené výborné podmienky, mám dobrého trénera. Od vlaňajšieho júna žijem už tam.
Kto finančne zastrešuje tvoj pobyt v Dánsku?
Finančne aj rodičia, ale keďže som v Dánsku študentom, tak u nich majú taký systém, že dostávam podporu od štátu.
Dá sa porovnať život v Dánsku so životom na Slovensku?
Je to tam úplne iné. Iní ľudia, iný systém školstva, ale aj tréningov. Mentalita ľudí je tiež odlišná od tej našej. Ľudia sú kľudní, pokojní a veľmi priateľskí. Vidieť na nich, že sú spokojní. Za ten čas čo tam žijem som si na život tam už zvykla, spoznala som viacero ľudí a domov chodím už iba kvôli turnajom alebo keď idem pozrieť rodinu.
Veľké úspechy ťa sprevádzajú od začiatku tvojej bedmintonovej kariéry. Prečo si sa rozhodla pre tento šport a čím ti učaroval?
Ako malá som skúšala veľa športov už aj predtým. Basketbal, volejbal alebo lyžovanie. V podstate ani neviem ako, ale zrazu sme chodili raz, dvakrát do týždňa hrávať a mali sme to blízko domu (smiech). Ale prečo práve bedminton? Jednoducho, bola taká možnosť, tak som to vyskúšala a už neprestala. Vyhovuje mi, že je to rýchly a individuálny šport, nemusím sa na nikoho viazať a som zodpovedná za svoje výsledky. A samozrejme, že ma to baví (úsmev). Bedminton je fyzicky náročný šport a určite ma to viac láka ako nejaký tanec (smiech). Ešte keď som bola menšia, tak som chcela hrávať aj tenis, ale ocino ma stále odhováral, že nemôžem robiť takéto dve podobné aktivity, tak nakoniec mi ostal bedminton.
Teraz na majstrovstvách Slovenska bol s tebou aj Ján Jurčiak, tréner, ktorý ťa vychoval. Ste spolu v kontakte, keď si v Dánsku, dáva ti ešte stále nejaké rady?
V kontakte sme. Nezvykneme si však volať, z času na čas si napíšeme a pogratulujeme k úspechom.
Máš nejaký športový vzor?
Pre mňa to je súčasná svetová jednotka ženského bedmintonového rebríčka, Španielka Carolina Marin, ktorá je aj dvojnásobnou majsterkou sveta a Európy. Jediné, čo jej chýba je olympijské zlato, o ktoré ide zabojovať teraz v Riu. Samozrejme uznávam aj iné čínske a ázijské hráčky alebo Dánku Line Kjaersfeld, ktorá je tiež veľmi dobrá.

Medzi bedmintonovú špičku patria najmä ázijskí hráči a hráčky. Čim to podľa teba je, že práve hráči z tejto časti sveta sú dlhodobo vo svetovej špičke?
Veru, keď si pozriete mužský aj ženský rebríček, na prvých miestach prevažujú práve hráči z týchto krajín. Nie je to len Čína, ale aj Japonsko, Thajsko, Kórea. V prvom rade je to o podmienkach, ktoré majú úplne odlišné, ako sú v Európe. Takisto aj inak trénujú. Zameriavajú sa najmä na rýchlosť, agresivitu a techniku. Celkovo aj intenzita ich tréningov je vyššia. Postupne už aj niektoré európske krajiny sa snažia robiť podobné tréningy ako v Ázii, v podstate sa ich snažia kopírovať. Preto je súčasnou svetovou jednotkou mnou spomínaná Marin zo Španielska.
Na olympiádu do Ria si sa napokon nedostala, aký je tam vlastne systém kvalifikácie?
Kvalifikácia na letné olympijské hry trvala 12 mesiacov. V podstate už od vlaňajšieho septembra som vedela, že šancu kvalifikovať sa do Ria mám malú a že to bude ťažké. Navyše som v Dánsku začala chodiť aj do školy. Zabojujem o ďalšie 4 roky, aby som sa kvalifikovala do Tokya. Kritériá na kvalifikovanie sú nasledovné. Môže tam ísť 36 hráčok zo svetového rebríčka, samozrejme každá krajina má pre olympiádu aj obmedzený počet hráčov. Mysleli sme si, že keď je niekto vo svetovej stovke, tak sa na olympijské hry dostane, ale tento rok sa to zmenilo a kvalifikovať na olympiádu sa môžu iba hráčky do 70. miesta. Slovensko malo nárok na jednu pozíciu. Snažila sa o ňu Janka Čižnárová, ale na konci bola od tohto miesta veľmi ďaleko.
V tvojich šlapajách ide aj sesternica Zuzana. Dá sa povedať, že rodina Repiských je bedmintonovou famíliou?
(Smiech) asi aj hej. Sesternica sa tiež dala na bedminton. V tomto roku sa jej darilo na turnajoch.
Si teda jej vzorom?
Dúfajme (smiech). Ale vidieť, že aj ju baví bedminton.
Aký je tvoj vzťah k Zvolenu? Vždy ťa to bude ťahať domov?
Jasné, Zvolen je môj domov, mám tu rodinu a priateľov, tu som začínala s bedmintonom.

Ktoré miesto vo Zvolene máš najradšej, ktoré by si aj odporučila návštevníkom, aby si ho istotne išli pozrieť?
Moje najobľúbenejšie miesto vo Zvolene je doma. Keďže už žijem v Dánsku, tak mamina s ocinom sú veľmi radi, keď prídem domov a môžu sa o mňa starať. Ja som samozrejme tiež veľmi rada, keď môžem stráviť čas s nimi. No a návštevníkom Zvolena by som určite odporučila Pustý hrad, odkiaľ majú celý Zvolen ako na dlani.
Počas svojej kariéry si získala už tri tituly slovenskej šampiónky, predtým si dominovala aj v nižších vekových kategóriách. Čo ťa ženie vpred, kde berieš motiváciu, čo je tvojim športovým snom a aké máš ciele?
Určite sa chcem posunúť vyššie vo svetovom rebríčku, ale momentálne sa najviac zameriavam na tréningy a na zlepšenie mojej hry, pretože ešte mám čo zlepšovať, aby som sa dostala na najvyšší level výkonnosti. Medzi moje ciele a zároveň aj sny patrí jednoznačne účasť na majstrovstvách Európy a majstrovstvách sveta. Obe tieto podujatia bývajú každý rok. A taký dlhodobejší cieľ je jednoznačne olympiáda v roku 2020. Práve toto je mojim hnacím motorom a motiváciou.