DETVA. Stavbári nemajú radi archeológov. Tam kde sa objavia, môžu obyčajne zabudnúť na termíny výstavby. Archeologický prieskum je ale nutný a musia ho urobiť ešte pred samotnou výstavbou. O stopách z praveku v Detve sa hovorilo už dlhšiu dobu. V minulých dňoch tieto stopy dostali reálnejšiu podobu. „Konečne,“ povedal Imrich Vilhan z Detvy. Reagoval na informácie o najnovších archeologických nálezoch v detvianskej časti Lúčna štvrť. Nebol prekvapený, nemal byť prečo. Vedel, že v tej lokalite žili ľudia veľmi dávno. Tušil, že to bolo už v dobe, ktorej dnes hovoríme pravek. Vychádzal z informácií, ktoré vydala zem. Zozbieral ich s kamarátom a archeológom Romanom Hrončiakom. Stopy praveku našli vyhodené v detvianskom kameňolome, pochádzali z výkopov urobených pri výstavbe krytej haly. Nálezy nahlásili a odovzdali pamiatkovému úradu. Konať začalo aj mesto a na stavebných parcelách je archeologický prieskum nutný. Budúcim majiteľom domov to síce komplikuje výstavbu, no Detve prinieslo významné objavy.
Praveká piecka
„Počas archeologického dozoru realizovaného na polohe Lúčna štvrť v centre Detvy sa 13. apríla 2016 podarilo na parcele 7381/27 identifikovať archeologické nálezy z obdobia praveku,“ potvrdila archeologička Noémi Beljak Pažinová z Katedry archeológie Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre.

Počas výskumu sa archeológom podarilo objaviť štyri praveké okrúhle kolové jamy s priemerom okolo dvadsať centimetrov, ktoré pôvodne slúžili na ukotvenie drevených stĺpov. Tie boli zrejme súčasťou prestrešenia chlebovej piecky, ktorú archeológovia objavili uprostred kolovej konštrukcie.
Do labáku
Z výskumu archeológovia zachránili niekoľko desiatok nálezov.
„Ide hlavne o fragmenty rôznorodých keramických nádob, jednu zvieraciu sánku s niekoľkými zachovanými zubami, kamennú čepieľku a viacero kúskov mazanice (hlina používaná na omazávanie stien domov i výrobných objektov) s odtlačkami stebiel trávy i konštrukčných prvkov. Z lokality boli odobraté aj vzorky na archeobotanickú analýzu. Samotná piecka bola vybraná ad-block, teda ako celok a preparovať ju budeme v laboratórnych podmienkach,“ vysvetlila archeologička.
Osada
Podľa odborníkov nálezy je možné datovať do obdobia neskorej doby bronzovej – do kyjaticko-lužického horizontu, teda do obdobia starého takmer 3000 rokov.
„Sídliská tohto obdobia delíme na opevnené výšinné (hradiská), jaskynné a nížinné (poľnohospodárske) sídliská. K posledne menovanému typu zrejme patrila aj osada, ktorej zatiaľ len menšiu časť sa podarilo na polohe Lúčna štvrť v Detve identifikovať,“ spresnila Noémi Beljak Pažinová.

Samotná praveká osada s viacerými hospodárskymi i obytnými objektmi sa podľa archeológov nachádza južnejšie aj západnejšie od skúmanej parcely. Na týchto miestach sú naplánované ďalšie rodinné domy, inžinierske siete i cestná komunikácia, preto je archeologický dozor nevyhnutný pri akýchkoľvek pokračujúcich i nových zemných prácach.
Spojenie s Kalamárkou
„Objavenie pravekej lokality zo záveru doby bronzovej uprostred Detvy poukazuje na veľký význam jej územia začiatkom posledného tisícročia pred Kristom a je svedectvom o intenzívnom osídlení i nížinných na poľnohospodárstvo využívaných polôh v oblasti Poľany,“ vysvetľuje archeologička.
Novoobjavené osídlenie podľa nej korešponduje so známym pravekým hradiskom Kalamárka, vzdialeným od Detvy severným smerom približne päť kilometrov.
Táto strategická výšinná lokalita bola prvýkrát osídlená v neskorej dobe bronzovej práve lužickou i kyjatickou kultúrou. Z tohto obdobia pochádza aj najstaršie opevnenie polykultúrneho hradiska, ktoré svoju výhodnú polohu využilo na strážnu funkciu aj vo včasnom stredoveku.