Druhý zápas s Pezinkom rozhodovali najmä koncovky. V čom bol súper lepší?
- Hrali sme vyrovnanú partiu, ale bolo vidieť, že Pezinok má skúsenejší káder a má viac skúseností z ťažších zápasov. Súperky sa pohybovali v prvej časti tabuľky, my sme hrali v dolnej časti a práve tu sa ukázali skúsenosti z ťažších zápasov.
Šieste miesto je istotne úspechom Zvolena. Pred sezónou si o účasti v play-off iba tajne snívala. Napokon sa to podarilo. V čom bola sila Slávie?
- Istotne výborný kolektív, čo sme už viackrát zdôrazňovali a musím to povedať aj teraz. Bolo to aj o výbornej spolupráci s trénerom a o dobrej zabezpečenosti klubu. Nikdy nám nič nechýbalo, organizačne bolo družstvo výborne zabezpečené. Každý zápas robili všetci, čo mali a my hráčky sme sa plne mohli koncentrovať iba na náš výkon. Veľká vďaka patrí sponzorom a celému realizačnému tímu TJ Slávie TU Zvolen. Počas celej sezóny nevznikol nejaký výrazný zádrheľ, ktorý by nám nejako narušil priebeh prípravy alebo koncentráciu na zápasy.
Po odchode Martina Rašnera prišiel k družstvu Marián Uvaček. Zo začiatku to istotne nebolo ľahké. Ako vnímali dievčatá nového kouča, dlho trvalo, pokým ste si k sebe našli cestu?
- Nový tréner Marián Uvaček je veľmi temperamentný typ človeka, čo prinieslo do družstva viac emócií. Viac sme sa dokázali tešiť zo získaných lôpt. Po krátkych úvodných oťukávačkách sme si s trénerom veľmi dobre sadli. So žiadnou hráčkou nemal nijaký problém ani konflikt. Vedel aj zasrandovať, ale na tréningoch sme si oddreli svoje. Uvo sa dokázal rýchlo adaptovať v kolektíve a po sezóne môžeme konštatovať, že táto spolupráca bola veľmi dobrá a úspešná. Uvidíme, čo prinesie ďalšie obdobie a nasledujúca sezóna, ale za nás dievčatá bola s trénerom spokojnosť.
Bolo vidieť, že minimálne každý domáci zápas si užívate a hráte naplno. Sám tréner však prezradil, že v zápasoch na palubovkách súperiek vám evidentne chýbalo domáce publikum a domáca pôda. Inak vyzerali zápasy vonku a inak doma, čím si to vysvetliť?
- Naše veľké poďakovanie patrí práve zvolenským fanúšikom, ktorí chodili na zápasy a povzbudzovali, aj keď sa nedarilo. Vždy nám verili a po zápase poďakovali, za čo teraz ďakujeme našim fanúšikom my. Aj vďaka nim sme sa vždy na domáce zápasy nesmierne tešili. Dosť sme sa nachodili po halách a telocvičniach v celej krajine a môžem skonštatovať, že okrem Zvolena a Kežmarku, kde je tiež výborná kulisa, všade inde to bola bieda. Na zápasy u iných súperov prišlo doslova pár ľudí.
