ZVOLENSKÁ SLATINA. Folklórna skupina Slatina, ktorá v budúcom roku oslávi desiate výročie svojho obnovenia, má svoj prvý album. CD nazvané Slatina, Slatina pokrstili v tamojšom kultúrnom dome naozaj príznačne - slatinskou bryndzou.
A neplánovane aj s humornou, ale milou vsuvkou. Takmer totiž nemali čo krstiť; v zhone na CD zabudli, nikto ho na javisko nepriniesol. Našťastie sa v hľadisku našli duchaplní diváci, ktorí si ho stihli ešte pred programom zakúpiť a ochotne ho na krst požičali.
Päť prídavkov
Krstných rodičov bolo viac. Bola to pocta aj forma poďakovania pre domácich Slatinčanov, ktorí sa v slatinskom folklóre pohybujú už roky a zanechali v ňom hlboké stopy: manželia Kurnasovci, manželia Šoucovci či najstarší členovia skupiny Anna Výbohová a Pavel Žlnka. Krstil aj Pavel Martinka, primáš ľudovej hudby Vrchovská ruža, s ktorým Slatina spolupracuje.
Krstní rodičia si zaželali, aby prvé CD neostalo jediné a čoskoro sa dočkalo aj súrodenca.
„Slatinských piesní je nespočítateľné množstvo a bola by škoda, ak by upadli do zabudnutia,“ hovorí člen Slatiny Matej Žubritovský.
„Taký potlesk, aký folkloristi zožali v zaplnenom kultúrnom dome, si veru nepamätám. Mali sme päť neplánovaných prídavkov. Keď sa niečo robí s láskou, ľudia to ocenia.“
Album vychádza zo slatinských ľudových tradícií. Jeho tvorcovia sa ich snažia v ľuďoch oživiť, pretože v oblasti folklóru dlhé roky dedina stagnovala.
„Sú na ňom svadobné piesne typické pre Slatinu, tiež regrútske pesničky, rozkazovačky či žartovné piesne. Inštrumentálnu skladbu má na ňom aj ľudová hudba,“ ozrejmuje Žubritovský.
Hoci má folklór na Podpoľaní spoločné črty, v každej dedinke je iný a aj Zvolenská Slatina je pomerne špecifická. „Niektoré piesne nie sú až také rezké ako napríklad v Detve či v Očovej,“ vysvetľuje Žubritovský.
Myšlienka CD
Zrodila sa pri posedení. „Keď sme tak jeden večer sedeli a bilancovali fungovanie folklórnej skupiny od jej obnovenia, padol návrh, že by sme už mohli nahrať aj cédečko,“ prezrádza Žubritovský.
Vlani v auguste tak začala urputná príprava tohto „veľkého míľnika“.
„Keďže jedinou chybičkou krásy, ktorú naša skupina má, je absencia vlastnej ľudovej hudby, museli sme, samozrejme, najprv osloviť externých muzikantov. Výber však bol veľmi jednoduchý a jednoznačný, pretože sme presne vedeli, na koho sa obrátiť. Vždy sme sa totiž mohli spoľahnúť na Paľka Martinku,“ hovorí Žubritovský
„Častá spolupráca s ním, spoľahlivosť a najmä jeho ľudské vlastnosti rozhodli, že na cédečku budeme spolupracovať práve s ním a s jeho ľudovou hudbou Vrchovská ruža.“
Pred deviatimi rokmi
Miestna folklórna skupina vo Zvolenskej Slatine patrila medzi prvé organizované skupiny, ktoré vznikali na Slovensku po roku 1945. Dlhé roky ju viedli manželia Kurnasovci, no na istý čas prestala fungovať.
Súčasná folklórna skupina začala formálnejšie existovať od novembra 2007.
Dnes má takmer tridsať dospelých členov.
„Čo je potešujúce, veľa rodičov nám verí a zverujú nám svoje ratolesti. Sme veľmi radi, že neuprednostnia iné väčšie súbory na Podpoľaní a my si tak môžeme do budúcna vychovávať budúcich plnohodnotných členov, ktorí snáď nahradia v budúcnosti nás starších, aby dedičstvo našich prastarých otcov a materí prežilo aj nasledujúce generácie,“ dodáva Žubritovský.
