ZVOLEN. Voda nás sprevádza celým naším životom. Jej nesmiernu hodnotu uznávame všetci. Ako všetko životodarné, aj voda potrebuje nielen naše pochopenie a úctu, ale aj láskavý vzťah. Je naším spoločným dedičstvom a musíme ju v dostatočnom množstve a kvalite odovzdať budúcim generáciám.
Tieto riadky pochádzajú z úvodu petície Za živé rieky, ktorá už niekoľko týždňov „letí“ Slovenskom. Je o vode, je o živote v nej a o našej povinnosti zachovať ju pre budúce generácie.
Petícia ich spojila
Petícia Za živé rieky je neformálna iniciatíva, organizátori nevyužívajú žiadne húfy dobrovoľníkov.
O podpisy sa starajú miestne iniciatívy z celého Slovenska, ktoré riešia problémy vôd. Ľudia, ktorí sa zaoberajú ochranou vôd, prípadne sa snažia ochranu vôd vymôcť, doteraz bojovali samostatne. Petícia Za živé rieky ich spojila.
„V Bardejove sú to napríklad ľudia, ktorí sú smutní a zúfalí z toho, že im tam priamo v meste postavili vysoké protipovodňové múry. Inde miestni aktivisti bojujúci proti malým vodným elektrárňam vo svojej dedine. V Dolnom Kubíne zasa vyteká z miestnej čistiarne odpadových vôd divná tekutina do rieky Orava a obyvatelia to nechcú nechať len tak,“ vysvetľuje Martina B. Paulíková zo Združenia Slatinka.
Práve slatinkári sú spoluorganizátormi petície.
Problém je podľa Paulíkovej v prvom rade plošný. Na Hrone sú to napríklad miesta, kde hrozia každých päť – šesť kilometrov malé vodné elektrárne, v Slatinke zasa šesťdesiat rokov plánovaná priehrada, ktorú, ako sa zdá, nikto nepotrebuje. Inde sú to výruby brehových porastov, na rieke Slatina zasa opakujúce sa úhyny rýb či vyplavujúce sa znečistenie z bývalej prevádzky impregnácie podvalov v Bučine.
Za zmenu
Problém je celoslovenský, petícia Za živé rieky preto nie je jednoduchá. „Nie je to o jednotlivých kauzách, ale o zlom systéme,“ hovorí Paulíková. Tomu napovedá aj podtitul petície „za zmenu vodnej politiky“.
Dnešný pohľad štátu na rieky je skôr ekonomický, čomu zodpovedajú aj zákony. Využívanie je akoby na prvom mieste a až potom ich ochrana. Dôležité sú kubíky a kilowaty...
Podľa Martiny Paulíkovej by ochrana mala byť minimálne rovnocenná, ak nie aj nadradená ekonomickému využitiu našich riek.
Opačné kroky
Uznesenie vlády z januára 2015 je medzi prvými, medzi výhradami petície. Podľa aktivistov stanovilo smerovanie vodnej politiky v takej podobe, kde je hospodárske využitie nadradené ochrane. Prenáša sa to do ďalších dokumentov, a preto je zrušenie tohto uznesenia v popredí záujmu organizátorov petície. Navrhujú spracovať novú politiku po celospoločenskom konsenze.
Slovensko je členom Európskej únie, no v tejto oblasti akoby to vôbec neplatilo. Nové princípy z EÚ sa nám nedarí preklopiť do našej legislatívy. Európsky rámcový princíp hovorí najmä o ochrane vôd a z neho by sme mali vychádzať. Jeho cieľom je dosiahnuť dobrý stav vôd a ten súčasný nezhoršovať.
U nás pritom robíme opačné kroky.
Nový minister
V petícii sa obracajú na predstaviteľov slovenskej vlády. Tá je po posledných voľbách v trochu pozmenenom zložení a na ministerstve životného prostredia je práve nové vedenie. Či to bude znamenať aj nový pohľad na vodnú politiku, ukáže čas.
Ministerstvo vedie nominant strany Most – Híd. „Táto strana sa v minulosti prihlásila k plneniu požiadaviek iniciatívy Za živé rieky. Pánovi ministrovi to chceme pripomenúť a požiadať ho o aktívne kroky, pretože situácia je vážna,“ hovorí Paulíková a dodáva: „Niekedy je to ťažké ľuďom vysvetľovať, pretože si myslia, že keď sa schválila novela zákona o pitnej vode, tak je všetko vyriešené. Pritom je to niečo úplne iné.“
Desaťtisíc podpisov
Na Slovensku je takmer 50-tisíc kilometrov potokov a riek, ktoré sú zdrojom čistej vody aj života pre množstvo organizmov: od takmer neviditeľných rastlín, cez ryby až po človeka. Súčasný stav našich riek a vôd sa však nezlepšuje. Kvôli nadmernému betónovaniu, prehradzovaniu a znečisťovaniu prichádzame nielen o prírodné hodnoty, ktoré nám riečna krajina poskytuje, ale aj o čistú vodu, od ktorej sme existenčne závislí.
Zdôvodnenia petície sú jednoznačné. A ich ohlas v spoločnosti? „V súčasnosti už mám desaťtisíc podpisov,“ prezrádza Paulíková. Podpisy budú zbierať do konca júna.
